Titulky pre napísanie obšírnych živých slov na túto ťažkú tému môžu byť rôzne. Uvažovali ste spolu., otec a mama nad výrokom: „Šťastní sú tí rodičia, ktorí pomáhajú robiť šťastné svoje deti !?“ Ak áno, možno ste sa tiež pristavili v tejto súvislosti úvahovo pri zaujímavom konštatovaní Johna Winstona Lennona, britského speváka, skladateľa a gitaristu, zakladajúceho člena skupiny The Beatles a úspešného sólového hudobníka, ktorý okrem iného povedal: „ Keď som mal 5 rokov, mamička mi povedala, že kľúčom života je šťastie. Keď som prišiel do školy, učiteľka sa ma opýtala čím chcem byť keď vyrastiem? Povedal som šťastný“. Povedala mi, že som nerozumel otázke. Ja som povedal, že ona nerozumie životu!“

Fotografie a komentáre, ktoré sa od vás dostávajú na tento internetový portál sú svedectvom, že vo svojich deťoch žijeme so športom a pri športe ďalej. Skúste aj vy zaslať do tejto rubriky fotografiu vášho dieťaťa s príslušným sprievodným textom.

Žiacka chodecká liga píše v Slovenskej republike už XI. ročník svojej histórie. Zvlášť vstupom Športového klubu BCF Dukla Banská Bystrica do projektu získala nie len na mediálnej popularite, ale hlavne na stupňovaní kvality športového nárastu každého organizovaného kola. Krásne banery, široký zástoj kvalitných organizátorov, účasť významných športových i spoločenských činovníkov, držiteľov olympijských medailových umiestnení zo samotnej atletickej chôdze, ale aj iných druhov športu, medailistov z MS a ME zvyšujú z kola na kolo atraktivitu podujatia, ktoré dostáva čoraz väčší priestor aj v médiách. TV Hronka, Svet športu, noviny Priekopník, ale najnovšie aj internetový portál Športlandia.sk sa rozhodli pravidelne mediálne túto súťaž podporovať a tým aj verejne zviditeľňovať.

Čestný predseda Slovenského olympijského výboru (SOV) a čestný člen Medzinárodného olympijského výboru (MOV), profesor Vladimír Černušák, žiaľ, už nie je medzi nami. Vo veku krásnom, prežil 96 rokov činorodého života, nás 15. januára 2018 opustil na večnosť.

Táto významná športová osobnosť stála a formovala, za pomoci iných, Slovenský olympijský výbor od jeho vzniku – decembra 1992. Práve Vladimír Černušák zohral veľmi významnú úlohu pri jeho etablovaní na domácej i medzinárodnej scéne. Ako historicky jediný Slovák sa dostal medzi členov MOV, kde pôsobil v rokoch 1981 – 2001. Od roku 1972 sa v rôznych funkciách zúčastnil na 10 letných a 10 zimných olympijských hrách.

Keď po ukončení priemerného kvalifikačného stretnutia o účasť v nastávajúcom ročníku I. hokejovej ligy seniorov vychádzalo z haly HKM Zvolen 27. februára toho roku ani nie 500 divákov, ktorýsi z nich sa hlasnejšie opýtal:

„Zaškodila hokejistom Levíc prvoligová hokejová aróma?“ Asi na to mal dôvod. Diváci znova videli, že mužstvo HK Levice má herne vyhratejší a kvalitnejší kolektív. Mužstvo Prešova, ktoré hrá o zotrvanie v druhej najvyššej slovenskej súťaži však statočne bojovalo, malo vo svojom strede najvýraznejšiu postavu zápasu v takmer 43 ročnom Petrovi Pucherovi, dalo 2 góly a vyrovnalo stav zápasov na 1:1. Kvalifikácia sa hrá na 4 víťazné stretnutia.

Známy banskobystrický športový komentátor, mimochodom rodák zo Zvolena, Jozef Ivan sa po zápase dal pre zmenu počuť výrokom: „Bude to ešte veľmi dlhá a náročná kvalifikácia. V takých stretnutiach nehodno nič nechávať na náhodu.“ Nevieme či tým chcel upozorniť na rutinný prístup hráčov HK Levice po včerajšom vysokom víťazstve nad Prešovom 8:2, lebo hlavne v I. tretine hokejisti Levíc propagačnými strelami na odkrytého Jána Kožiaka v bráne Prešova tak skvele rozchytali odchovanca bratislavského Slovana, že mu potom nedokázali dať gól ani z tých najvyloženejších príležitostí. V trápnej a málo dôraznej streľbe trochu ustali v prvej polovici II. tretiny, kedy naopak, lišiak Peter Pucher dal zblízka gól a tento stav trval až do záverečnej minúty celého stretnutia. Počas zápasu vystrelili hokejisti Levíc na Kožiaka 46 striel, ale on ich likvidoval pomerne hravo aj preto, lebo tie strely dobre videl a ak aj už bol prekonaný, zachránili padajúci obrancovia. V poslednej tretine prevaha Levíc gradovala, pred bránou Prešova bolo cítiť závan snahy hráčov Levíc vyrovnať stav, nakoniec pár sekúnd pred záverečným hvizdom trojice Marek Žák – Peter Hanko, Ľubomír Danko odvolali z brány Sklenára, ale Pucher prehodil pár sekúnd pred záverečným klaksónom puk na voľného Pluščáka a ten dal do prázdnej brány druhý gól.

Brankár Levíc Sklenár zasahoval 14 krát, tej pätnástej neprekazil preniknúť za svoj chrbát. Počas blížiaceho sa víkendu cestuje Prešov k ďalším 2 kvalifikačným stretnutiam na ľad Levíc. Tam očakávajú usporiadatelia rekordnú návštevu. Stav kvalifikácie po stretnutí Prešov – Levice 2:0 (0:0,1:0,1:0)je nerozhodný.

Jozef Mazár

Popis k titulnej fotografii:
Ako budú vezerať hokejové obrázky z tretieho kvalifikačného zápasu o historický postup HK Levice do I. hokejovej ligy s Prešovom, to ukáže už najbližší sobotňajší podvečer.
Foto: archív HK Levice

V to nedeľné dopoludnie sledovalo jeho 7 minútové vystúpenie na palubovke z maličkej tribúny telocvične ZŠ Dudince okolo 200 zvedavých očí. Boli medzi nimi deti, mládenci, rodičia i tí, skôr narodení. V prestávke kvalitne obsadeného futbalového turnaja 11 ročných detí Hontu, ktorý vyhrali futbalové ratolesti Banskej Štiavnice pred domácimi Dudincami, prišiel s loptou na palubovku v skromnom, ale čistučkom športovom oblečení mladý, pohyblivý elegán. Žonglér s loptou. Tí, ktorým je slovenský jazyk a jeho poetickosť ľahostajná, píšu, že ide o freestyle futbal.

V Slovenskej republike nie je veľa futbalistov, ktorí pôsobili vo významných ligách a významných kluboch Európy a pritom patrili k špilmachrom svojich reprezentačných mužstiev. Ľubomír Moravčík a Vratislav Greško k takým rozhodne patria, ale iba jediný - Vratislav Greško orientoval svoje pofutbalové aktivity aj do historického odkazu bohatej a hodnotovo vzácnej slovenskej kultúry. Kde inde než tam, odkiaľ vycestoval za svetovým futbalom na veľké, svetové futbalové javiská. To malé, keď chátralo, sa rozhodol pre rodný Tajov zachrániť. A tak je dnes Divadlo u Greškov vzácnym multifunkčným priestorom pre organizovanie divadelných predstavení a filmovej projekcie. Spoločenské, alebo kabaretné usporiadanie hľadiska je ideálnym miestom pre verejné alebo súkromné kultúrno-spoločenské akcie, či školenia.

Raz sme sa rozprávali spolu. Neviazane. Vtedy som ho spoznal prvý raz. Okrem iného povedal: „Je lepšie niečo vyskúšať a keď to nepôjde, tak sa z toho poučiť, než celý čas nerobiť nič.“

Spolu za účasti vedenia Mestského úradu v Dudinciach, ešte za čias „primátorovania“ Ing. Štefana Pokľudu, sme s Mgr. Petrom Benedikom zorganizovali za úzkej spolupráce Slovana Dudince v tomto kúpeľnom mestečku nie všedné a nie každodenné futbalové stretnutie, v ktorom nastúpil výber docenta Jozefa Vengloša proti internacionálom Dudiniec. O podujatí, ktoré odohrali v roku 2003, obšírne písal časopis Na hrane v anglickej i slovenskej mutácii.

Vážiť si ľudí, ktorí sú hrdí na svoju tradíciu, snažia sa uchovávať jednotu medzi sebou a chrániť ju pred každým zárodkom nesvornosti a rozdelenia, znamená disponovať úžasnou silou duchovnej jednoty. Nachádzať svornosť v odkaze folklóru Zemplína znamená vracať sa k tancu, hudbe, slovu tak, ako tomu bolo za dávnych čias.

Takmer 18.000 klientov prešlo vlani bránami liečebných domov Smaragd, Rubín a Minerál, ktoré patria spoločnosti Kúpele Dudince, a. s. Bolo to zhruba o 2500 viac ako rok pred tým.

Keďže spolupráca portálu Športlandia.sk a Kúpeľov Dudince a.s., má rôznorodé mediálne a komunikačné podoby vo voľnej debate s ich manažérkou Andreou Petrušovou sme skloňovali aj otázku: V akých súvislostiach sa dá vnímať napríklad zrod Dudinskej päťdesiatky, ktorej štart sa nezadržateľne blíži, na kvalitu a prínosy pobytu v tejto oáze ticha a pokoja?

Sú miesta na svete, ktoré si človek zamiluje a rád sa tam vracia. Jedným takým je pre mňa kúpeľné mestečko Dudince. Ak mám byť úprimná, navštívila som toto malebné zákutie s odstupom 8 rokov. Prečo po takom dlhom čase? Bývam na Východnom Slovensku a cestovanie na tento južný cíp našej krajiny je viac ako len náročné na čas (vlak tu nepremáva dobrých desať rokov). Za posledné desaťročie sa mestečko, ale hlavne jeho kúpeľná časť, zmenila na nepoznanie. Nádherne upravené parky, zeleň, lesopark s desiatkou rôznych strojov na cvičenie rozmiestnených citlivo v prekrásnej prírode. Neodolala som nezacvičiť si na nich, a tam som stretla milú inteligentnú 75 ročnú bývalú profesorku z Ekonomickej univerzity v Bratislave, s ktorou som sa pustila do debaty. Vyberám niekoľko jej zaujímavých postrehov:

Krásne slovenské kroje, nádherný spev slovenských pesničiek, úžasné dotyky úprimnej človečiny. Hrdosť na seba samých, na produkty múdrych predkov , na nevšedne podávané spomienky o histórii a pravde , ktorá sa dôstojnosťou, ľudomilnosťou šírila v ostatný víkend najmenším slovenským mestečkom – Dudincami. Aj taká bola a zostane na večnosť história vyvrcholenia tohoročných osláv 40. výročia uvedenia liečebného domu Smaragd do prevádzky v Kúpeľoch Dudince.