Na sklonku minulého roka zapísali na medzinárodnom halovom futbalovom turnaji detí v Banskej Bystrici jeho 24. kapitolu, dnes už pripravujú oslavu štvrťstoročnice. Futbalový turnaj detí , ktoré neprekročili vekovú hranicu 14 rokov svojho života, v ktorom futbalové ratolesti bojujú O pohár Jozefa Vengloša, sa každoročne teší v predvianočnom čase v športovej hale Dukly na banskobystrických Štiavničkách hráčskemu, diváckemu a odbornému zázemiu.

Keď sme na XIII. ročníku Memoriálu Bohdana Benedika v Košiciach okrem iného počuli, že toto podujatie má zásluhou futbalu detí magickú silu, cítili sme aj žurnalistickú potrebu zdôrazniť týmto titulkom napísané, že je to sila kúzelná, čarodejná a čarokrásna, nadmieru príťažlivá, skrýva v sebe úžasnú moc, preto sa patrí, aby sa o tomto Memoriále Bohdana Benedika písalo vážne a krásne. Na čo najväčšom priestore.

Z nášho portálu Športlandia.sk si dovoľujeme šíriť svetom, že ani vo futbale neexistujú veľké objavy a skutočný pokrok, ak je na svete čo i len jedno nešťastné dieťa. Preto vyše 200 návštevníkov už v úvode spomenutého dôstojného a futbalovo - spoločenského podujatia hrialo pri srdci, že sa dotýkali prostredníctvom futbalových súbojov detí na palubovke ich detského šťastia.

Máme veľkú radosť, že ste nás priviedli k športu a prišli nás podporiť, povzbudiť!

Chvíľa, počas ktorej športujeme je naša, deň počas ktorého pretekáme, súperíme, hráme, je aj Váš, lebo Vám chceme ukázať, čo všetko sme sa naučili.

Každý z nás chce vyhrať, keď preteká, súťaží, ale keď sa nám to nepodarí nič sa nestane. My máme radosť z pohybu pri hre. Môže to byť atletika, futbal, hokej, florbal, hádzaná, volejbal, basketbal, nohejbal,plávanie alebo niektorá hra či iný druh športu.

Tak ako košický futbal, košický hokej, košický basketbal či košické vodné pólo má v metropole slovenského Východu svoju veľmi bohatú históriu, má ju aj Gymnázium na Šrobárovej ulici. Ide o školu, ktorá má za sebou viac ako jedno storočie svojho trvania a za toto obdobie zmenila celkom 10 krát svoj názov. Vtedy, keď ju okrem iných navštevovali aj futbalisti Roman a Peter Benedikovci, ale tiež Oliver Tomáš, niesla názov Stredná všeobecno - vzdelávacia škola Košice, na Šrobárovej ulici.

Ponúkol prostredníctvom športu a zároveň získal niečo zvláštne, výnimočné keď sa práve športu odovzdal na celý život? Ako žije v rodine so športom, ktorému sa upísal ? Kde chodí pre pokoj, ktorý z neho doslova srší?

Taký titulok si vynútili svojim priebehom, zostavami, hokejovým dianím v jednotlivých oddieloch semifinálové zápasy play – off, ktoré sa skončili 12. januára toho roku s týmito výsledkami: HK Levice – Prievidza 4:3, HK Sanok – MHk 32 Liptovský Mikuláš „B“ 9:1, Mšk Hviezda Dolný Kubín – HC OSMOS Bratislava „B“ 4:2, HC Rebellon Gelnica – HK Bardejov 1:4, MŠK Púchov – HK Iskra Partizánske 2:1 a HK Sabinov MHK Kežmarok 12:3.

Ešte v tohoročný 29. júnový deň sa v kúpeľnom parku Dudiniec, presnejšie pri pitných vázach, konal festival kvalitného jedla a dobrého vína z Hontu. Nultý ročník gurmánskeho festivalu - kvalitných lokálnych kuchárov v príjemnom prostredí kúpeľného parku v Dudinciach bol podujatím vydareným, keď o ňom ešte aj dnes počuť rozprávať ľudí, ktorí tam boli a tú nevšednú atmosféru prežili či stale prežívajú aj s takmer odstupom mesiaca.

Keď na prelome mája a júna 1904 ako pomerne horúca novinka zavítalo do Banskej Bystrice “moderné elektrické divadlo“, muselo to predstavovať malé zemetrasenie. Veď vôbec prvú verejnú produkciu predviedli bratia Lumièrovci v Paríži len nedlho predtým, 28. 12. 1895, čo filmová história udáva ako vôbec prvé filmové predstavenie.

Písal sa rok 1967, keď Poddukelský ukrajinský ľudový súbor (PUĽS) z Prešova bol na svojom umeleckom turné, v tom čase po vysnívanej západnej Európe.

Bolo nás tam vyše 250. Brazílčania, ľudia z Maďarska, Českej republiky, Rakúska, aj my, rodu verní Slováci. V Nitre sme boli na stretnutí rodákov z Brazílie. Všetko sa odohrávalo v prírode, na brehu rieky. O názve miesta stretnutia pomlčím, lebo keď som ho hľadal spolu s ďalšími ani väčšina obyvateľov Nitry nevedela podľa anglického názvu popísať trať, ktorou by sme sa bezproblémovo mohli dostať na miesto určenia, lebo...no lebo tak ako moja spoločnosť v aute, ktorým sme do Nitry z regiónu Hont prišli nám oslovení domorodci tvrdili, že na Slovensku by sme mali mať aj názvy dôležitých budov, štvrtí, centier uvádzané v slovenskom jazyku.

Sú miesta na svete, ktoré si človek zamiluje a rád sa tam vracia. Jedným takým je pre mňa kúpeľné mestečko Dudince. Ak mám byť úprimná, navštívila som toto malebné zákutie s odstupom 8 rokov. Prečo po takom dlhom čase? Bývam na Východnom Slovensku a cestovanie na tento južný cíp našej krajiny je viac ako len náročné na čas (vlak tu nepremáva dobrých desať rokov). Za posledné desaťročie sa mestečko, ale hlavne jeho kúpeľná časť, zmenila na nepoznanie. Nádherne upravené parky, zeleň, lesopark s desiatkou rôznych strojov na cvičenie rozmiestnených citlivo v prekrásnej prírode. Neodolala som nezacvičiť si na nich, a tam som stretla milú inteligentnú 75 ročnú bývalú profesorku z Ekonomickej univerzity v Bratislave, s ktorou som sa pustila do debaty. Vyberám niekoľko jej zaujímavých postrehov:

Krásne slovenské kroje, nádherný spev slovenských pesničiek, úžasné dotyky úprimnej človečiny. Hrdosť na seba samých, na produkty múdrych predkov , na nevšedne podávané spomienky o histórii a pravde , ktorá sa dôstojnosťou, ľudomilnosťou šírila v ostatný víkend najmenším slovenským mestečkom – Dudincami. Aj taká bola a zostane na večnosť história vyvrcholenia tohoročných osláv 40. výročia uvedenia liečebného domu Smaragd do prevádzky v Kúpeľoch Dudince.