Keď človek má možnosťchvíľu sledovať tréning víťazky Európskeho pohára v lukostreľbe, kde sa strieľa zo vzdialenosti 70 metrov, vo všeobecnosti možno potom tiež bude chcieť lukostreľbu zaradiť do športových činností, ktorých cieľom je čo najpresnejšie strieľať z rôznych vzdialeností do terča a zásahmi získať čo najviac bodov. Poviete si, to sú mi veci. Šesť krát natiahnuť tetivu a šesť krát vypustiť šíp. Lenže jednu maličkosť musí mať pozorovateľ na zreteli. Sila, ktorú na napriahnutie tetivy športovec pri streľbe každého šípu vynaloží sa rovná vyše 40 librám, čo v prepočte na kilogramy znamená cez 20 kíl. Ak sa potom dozviete, že takých šípov vystrelí naša úspešná reprezentantka, olympionička v lukostreľbe počas jedného tréningu vyše 200, peknú fyzickú námahu musí na každom tréningu podstúpiť.

alexandra longova lukostrelba 02

Alexandra Longová s víťaznou trofejou pre fotoobjektívy fotoreportérov, od ktorých putujú aj také vzácne obrázky do sveta športu pre jeho vďačných priaznivcov. Foto: archív portálu Športlandia.sk

Alexandra Longová, bratislavská rodáčka, úspešná absolventka Systematickej biológie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, teda náuky o rastlinách a živočíchoch, v rannom detstve sotva tušila, že raz bude robiť šport, ktorého základy historici tradujú od začiatku 16. storočia pred naším letopočtom. Odvtedy sa stal luk jednou z najpoužívanejších zbraní vôbec. Používal sa v armáde, na ochranu a tiež na lov.

Keď elegantná a bystrá Alex, 174 cm vysoká a 55 kg vážiaca športovkyňa Dukly Banská Bystrica, ktorá v Berlíne v polovici tohoročného júla športovo pokorila úradujúcu olympijskú víťazku Čchang Hje-čin z Kórejskej republiky, dostala otázku prečo zalovila tak vysoko? - pousmiala sa. Úprimne, zo srdca. Tak, ako sa len ona vie na svete smiať. Vzápätí zareagovala:

"Správne tušíte, človeku sa patrí čítať a spoznávať svoje súperky. Cítila som už pred pretekmi Svetového pohára, ktorého dej sa práve v Berlíne odohrával, že ju tam môžem zdolať, nakoľko v tureckej Antályi na predchádzajúcom kole som jej tesne podľahla, a možno sa aj tak zavďačiť môjmu klubu Dukla Banská Bystrica, že mi vytvára optimálne podmienky pre moju športovú prípravu."

Po týchto slovách položila na stôl mandalu, teda harmonické spojenie kruhu a štvorca, kde kruh je symbolom neba, transcedencie, vonkajších síl a nekonečna, pričom štvorec predstavuje vnútorné sily, to, čo je spojené s človekom a zemou. Dalo sa pochopiť, že existujú pravdy, ktoré nie sú pre všetkých ľudí a pre každú dobu. Zdolať v ťažkom súboji olympijskú víťazku, dokonca vo Svetovom pohári, to už niečo znamená. Zvlášť ak olympionička, ktorá ešte ako 9 ročná nedržala v ruke luk, dokázala po piatich setoch opisovaného súboja držať nerozhodný stav 5:5 s oveľa ostrieľanejšou i ospevovanejšou súperkou.

Už rozstrel pre ňu musel znamenať výhru. Pofukujúci vetrík ako by chcel z odvíjajúceho sa súboja prekvapeným, ale Alex nakloneným pozorovateľom z USA, Anglicka či Rakúska našepkať : Budete sa tešiť. Doma vo Viničnom Alexandra trénuje, aj keď fúka vietor. Nie raz príde na strelnicu ráno a odchádza domov večer. Tej sa ruky nebudú triasť....a v tej chvíli trafila sústredená, vnútorne pokojná Slovenka, deviatku. Kórejčanka trafila osmičku. Bolo rozhodnuté.

Agentúrni spravodajcovia sa začali pýtať na jej pocity, postrehy, dojmy. Naša profesionálka reagovala skvele. Empatia, dôstojnosť, úprimný úsmev a vrodená inteligencia, všetko toto násobené odbornosťou a skvelou angličtinou letelo do sveta. Svet športu o nej vedel. Pred olympijským brazílskym Riom skladala do rúk prezidenta republiky olympijský sľub. Po olympijskom Riu ona samotná dostala zložený kompliment v podobe 485 žiadostí o priateľstvo. Písali Indovia, hlásili sa Francúzi, Taliani, Slováci, Angličania. Alex však mala a má svojho Maťa, ktorí v súčasnosti chodí ako tréner na všetky zahraničné podujatia spolu s ňou. Za svoje úspechy vďačí i trénerovi Danielovi Kraváčkovi, ktorého prácu i odbornosť si nesmierne váži. Trénoval ju od roku 2012. "Vtedy som začala s lukostreľbou znova. Po zranení, ktoré má svoju osobitnú históriu." vysvetlila skromne. Tak isto ako má históriu jej všestranný športový rozlet od chvíle, keď aktívne športujúci rodičia zistili, že aj ich mladšia dcérka má športový talent. Prejavoval sa tréningami v karate, v plávaní či pri gymnastických cvičeniach.

Gény nepustia. Otec Ing. Ján Longa, majster športu, vlastník 7.danu goju-ryu. sa venuje karate od roku 1976 a jeho cvičenie je ovplyvnené japonským majstrom Takeji Ogawom. Vychoval množstvo pretekárov, ktorí získali medaily na majstrovstvách sveta, ale aj majstrovstvách Európy. Pod jeho vedením získali v roku 2000 slovenskí juniori titul majstrov Európy v kategórii kumite družstiev. Je autorom knihy pre mladých karatistov Karate kid (2002) a spoluautorom vysokoškolskej učebnice Teória a didaktika karate (2004). Jej staršia sestra Mgr. Katarína Longová, PhD. vlastní popri viacerých medailách z majstrovstiev sveta a Európy aj 4. dan a je trénerkou detského a mládežníckeho družstva. Mamka bola tiež karatistkou.

Také informácie úplne stačia k tomu, že prečo v ich rodine nechodia na dovolenky, ale na sústredenia. V športovej verejnosti je známe, že práve Alexandra Longová, úspešne vzkriesila slovenskú lukostreľbu. Je všeobecne známe, že na prvú medailu z vrcholného podujatia si museli naši lukostrelci počkať viac než polstoročie. Až potom sa o ňu postarala Alexandra Longová z Viničného – z dediny, ktorá stála pred 55 rokmi pri zrode tohto športu na Slovensku. Toto už pre verejnosť stihli oznámiť iní. Už raz Alex pre iné slovenské písané médium povedala.

"V Ľjubľane som s Ruskou Tuyanou Dašidordziovou bojovala o bronz a doťahovali sme sa po jednom-dvoch bodíkoch, raz vyhrala ona, druhýkrát ja. Pri stave 5:5 nás nakoniec mal rozsúdiť jediný rozstrelový šíp, Ruska trafila osmičku, ja deviatku. Ale napínavé to bolo ešte aj pred samotnými pretekmi, pretože nebolo jasné, či vôbec vycestujem. Stala sa mi menšia kuchynská nehoda – varila som čaj, praskla konvica a obarila som sa vriacou vodou. V nemocnici mi to ošetrili, no pred majstrovstvami som nemohla trénovať a nemala som takú streleckú formu, akú by som si priala. Nakoniec ma výsledok samú prekvapil."

Keď sa človek pýta, dozvie sa všeličo, keď pozorne hľadí a vníma súvislosti športového tréningu zistí, že chrbát a veľmi dobre vypracované svalstvo sú dominantné ak chcete ľahko medzi inými športovcami rozpoznať lukostrelkyňu. Tá naša, ktorá už stihla po olympiáde vyhrať aj Európsky pohár v Sofii, keď zdolala favorizované Japonky, Angličanku, Ukrajinky, Bielorusku a vo finále znova Japonku. Všetkému predchádzala kvalifikácia, kde si vystrieľala pre poradie v súťaži 16. priečku. Ťažké nasadenie do pavúka. Ale Alex je na to už zvyknutá.

"V silnej konkurencii si nemáte z čoho vyberať. Tak ako si nič nenavyberáte tu pri tréningu." - povedala, aby nám pre našu laickú zvedavosť z blízka ukázala luk, ktorý má na náťah približne 20 kg.

Potom už zamerala, vystrelila a šíp odletel do desiatky. Tesne pred výstrelom a aj počas neho z jej strany úplné sústredenie, žiaden vzruch, všímali sme si úžasný pokoj prstov na ruke a bez sebamenšieho trhnutia vypustenie šípu smerom k terču. Jej odborný výklad by bol iste iný, čitateľ nezapochybuje, že funkčnejší, potrebnejší. Veď by si ho prečítal po odcitovanej výpovedi viacnásobnej majsterky Slovenskaj republiky, ktorá sa v dňoch 27. augusta až 3. septembra toho roku pokúsi na ME v Poľsku nominovať na Európske hry do Minska. Na Európskych hrách v Baku obsadila 17. priečku. Rovnaké umiestnenie v 64 početnom štartovnom poli pretekárok, ktoré sa kvalifikovali na OH, obsadila aj v Riu.

Ak sa aj vám podarí stretnúť s milou, úprimnou Slovenkou, ktorá sa upísala tomuto krásnemu športu a nadviažete s ňou tiež neformálnu komunikáciu zistíte, že jej život je veľmi zviazaný so zákonmi prírody. Ak ich dobre poznáte a viete precítiť, iste aj vy po náročnom tréningu, ak sa pre vás tento šport tiež stane životným štýlom, dokážete byť počas streľby úplne "vypnutý" a odhodíte všetky problémy za hlavu. Strieľate potom, síce, ako robot, ale poháňaný bohatstvom a darom Slnka.

Príroda ani v ten deň, keď sme sa snažili zosnovať myšlienky tejto netradičnej, nevšednej pohľadničky, nehovorila anglicky ani iným jazykom. Rozprávala slovami ticha. Komunikovala pokojne so srdiečkom každého, kto sa snažil rozpoznať čo mu šepká. Sledovali sme Alex, keď sa jej nôh v takej chvíli dotýkala zem a vánok sa pohrával s jej vlasmi. Vo Viničnom, dedinke, ktorá sa stala svätostánkom, chrámom, lukostreľby Slovenska sa Alexandra Longová ako 10 ročná na náborovej akcii dotkla tiež prvý raz lukostreľby. Bolo rozhodnuté. Zakladateľ Karol Noskovič sa na mnohých pozeral, keď sa po prvý raz pod holým nebom zoznámili a snažili dotknúť tajov tohto zaujímavého športu. Možno si vtedy podaktorí tiež všimli, že aj vo Viničnom sa nebo a Slnko nečujne pohybujú.

Tíško sa zásluhou ticha predralo do srdiečka Alex aj logo Dukly. Zazvonilo, až keď zistila, že aj ono v sebe skrýva úžasné tajomstvá skutočného bohatstva pre tento svet. Obsahuje okrem už spomenutých vlastností aj cieľavedomosť, systém a hlavne požaduje tvrdú prácu od ľudí, ktorí toto všetko nosia denno denne v sebe samých. Neobjavilo sa v živote športu a každodenných aktivít náhodne. Ani preto, aby ľudí gniavil smútok či vnútorný nepokoj. Starosť. Veď človek nežije v lone prírody preto, aby bol nešťastný. A šťastie? To je vnútorný pokoj. Alex sa ho naučila nachádzať. Dokázala to napriek tomu, že svetové majsterky a majstri lukostreľby sa dostávajú na majstrovský piedestál spravidla až v zrelých rokoch svojho života. V tom čase vlastnými skúsenosťami pochopili, že ak človek premôže sám seba, premôže i tých najsilnejších súperov športového sveta. Aj zásluhou Alex Longovej a reči jej srdca a vďaka jej láske k lukostreľbe a starostlivosti zo strany VŠC Dukla sa rodí čas, ktorý sa stáva udalosťou a z ktorého sa nestráca ani chvíľka

Jozef Mazár

Popis k titulnej fotografii: 
Aj takouto fotografiou sa patrí ilustrovať športové majstrovstvo a reč srdiečka výraznej osobnosti vo svetovej lukostreľbe, slovenskej reprezentanty, olympioničky, víťazke Európskeho pohára v lukostreľbe, Alex Longovej. Vlastníkom fotografie z archívu tejto vzácnej ženy sa stal portál Športlandia.sk a terz aj www.priekopnik.sk.

Kategória: Naše deti

Drienica, lyžiarska škôlka Tučniačik, majstri života a lyžiarskeho športu

lyziarska skolka tucniak

V tú krátku chvíľu pobytu pod svahom som sa zásluhou detí z jednej materskej škôlky mohol dotýkať prostredníctvom lásky k lyžovaniu najvšestrannejšej, najnádhernejšej a najtajomnejšej energie. V krásnom tichom prostredí sa mi pred očami odvíjal film skutočných podmienok pre telesný, duševný, mravný, duchovný i sociálny vývoj dieťaťa. Stál som v nemom úžase a kochal sa v pohľadoch, aké vedia priblížiť iba detské rozžiarené očká našich malých ratolestí. Jedno dieťa po druhom prežívalo radosť v duši, lebo bez pádu dokázalo zdolať úskalia nastavených lyžiarskych bránok, aby sa po ich úspešnom zdolaní a samostatnom upnutí mohlo vyviesť vlekom na nový, ďalší štart. Neviem, ani som nezisťoval, ktorý v poradí to bol počas spomínaného dňa ich štart.

 

Magická sila futbalu detí

deti futbal vitazi

Keď sme na XIII. ročníku Memoriálu Bohdana Benedika v Košiciach okrem iného počuli, že toto podujatie má zásluhou futbalu detí magickú silu, cítili sme aj žurnalistickú potrebu zdôrazniť týmto titulkom napísané, že je to sila kúzelná, čarodejná a čarokrásna, nadmieru príťažlivá, skrýva v sebe úžasnú moc, preto sa patrí, aby sa o tomto Memoriále Bohdana Benedika písalo vážne a krásne. Na čo najväčšom priestore.

Z nášho portálu Športlandia.sk si dovoľujeme šíriť svetom, že ani vo futbale neexistujú veľké objavy a skutočný pokrok, ak je na svete čo i len jedno nešťastné dieťa. Preto vyše 200 návštevníkov už v úvode spomenutého dôstojného a futbalovo - spoločenského podujatia hrialo pri srdci, že sa dotýkali prostredníctvom futbalových súbojov detí na palubovke ich detského šťastia.

 

Keď sa deti bavia pohybom v kruhu svojich učiteliek a rodičov...

detsky sport

Pokúsme sa rozšíriť a upresniť obsah titulku článku. Keď sa deti bavia pohybom v kruhu učiteliek Materskej školy a svojich rodičov v malej, ale nádhernej obci okresu Levice - v Starom Tekove, vtedy nemusia vôbec porovnávať dnešné olympiády národov sveta s tými, aké boli napríklad pred päťdesiatymi rokmi, ale olympijské kruhy ich motivovať dokážu.

Kategória: Šport

Slávni v tieni slávnych, alebo chceme zostať navždy sami sebou?

brunclik

Rozprávali sme sa mnoho raz na rôzne témy. Fascinoval ma a stále fascinuje priamou rečou na priame otázky tak, ako mu slová prichádzajú z myšlienkového sveta na jazyk. Ak mu napríklad položíte otázku či sa cíti byť slávnym v tieni slávnych, alebo chce zostať vždy sám sebou, možno aj vo vašom prípade sa v tej chvíli úprimne usmeje, aby svojsky skonštatoval:

 

Prišli hviezdy prvej veľkosti

banskobystricka latka

Najväčšími hviezdami tohoročnej Banskobystrickej latky budú v utorok 6. februára toho roku v Šporovej hale Dukly Banská Bystrica na Štiavničkách Maria Lasickiene a Mutaz Essa Baršim, aktuálni majstri sveta v skoku do výšky. Obaja lídri tabuliek a obaja nezdolaní od roku 2016. Ruska už v Banskej Bystrici súťažila na dvoch podujatiach a Katarčan dokonca tri razy. Rekordy mítingu sa môžu otriasať v základoch. Baršim sám drží rekord z roku 2015 s 240 cm (svetový rekord patrí Kubáncovi Javierovi Sotomayerovi výkonom 245 cm - pozn. autora) a rekord Blanky Vlašičovej, ktorý urobila v roku 2006 je 205 cm.

 

Nie každý si zaslúži byť zabudnutý. Väčšina sa teší z tejto priazne nezaslúžene.

huska 2019 ok

Každá chvíľka s výnimočným človekom zvykne byť poučná.Je vždy iná než tie predchádzajúce, ale znova obohacujúca, fascinujúca. Aj tá s Miloslavom Húskom, ktorý sa narodil 6. decembra 1925 v Smrečanoch.

Kategória: Kultúra

Vzácne odkazy svetu folklórom

subor bukovcan

Vážiť si ľudí, ktorí sú hrdí na svoju tradíciu, snažia sa uchovávať jednotu medzi sebou a chrániť ju pred každým zárodkom nesvornosti a rozdelenia, znamená disponovať úžasnou silou duchovnej jednoty. Nachádzať svornosť v odkaze folklóru Zemplína znamená vracať sa k tancu, hudbe, slovu tak, ako tomu bolo za dávnych čias.

 

Dobre, Valér, a čo teraz?...

futbal

Raz sme sa rozprávali spolu. Neviazane. Vtedy som ho spoznal prvý raz. Okrem iného povedal: „Je lepšie niečo vyskúšať a keď to nepôjde, tak sa z toho poučiť, než celý čas nerobiť nič.“

Spolu za účasti vedenia Mestského úradu v Dudinciach, ešte za čias „primátorovania“ Ing. Štefana Pokľudu, sme s Mgr. Petrom Benedikom zorganizovali za úzkej spolupráce Slovana Dudince v tomto kúpeľnom mestečku nie všedné a nie každodenné futbalové stretnutie, v ktorom nastúpil výber docenta Jozefa Vengloša proti internacionálom Dudiniec. O podujatí, ktoré odohrali v roku 2003, obšírne písal časopis Na hrane v anglickej i slovenskej mutácii.

 

Švajčiarske hodinky a Baťove topánky

blahut 02jpg

Písal sa rok 1967, keď Poddukelský ukrajinský ľudový súbor (PUĽS) z Prešova bol na svojom umeleckom turné, v tom čase po vysnívanej západnej Európe.

Kategória: Zdravie a relax

Poznávanie pravdy je zdravím vlastného ducha 

anton korgo

Kto sa dostane viackrát do debát o ľudskom zdraví s doktorom prírodných vied Antonom Korgom pravdepodobne tiež časom zistí, že poznať na slušnej úrovni dôvody prečo je potrebné do svojho života zapracovať zdravý stravovací režim, znamená vštepiť do svojho vnútra také maličkosti akými sú gazdovské pravdy, že nie je vajce ako vajce, nie je mlieko ako mlieko a nie je ani vitamín C ako vitamín „C“.

 

O relaxe a zdraví očami osobností športu

matej toth

Takmer 18.000 klientov prešlo vlani bránami liečebných domov Smaragd, Rubín a Minerál, ktoré patria spoločnosti Kúpele Dudince, a. s. Bolo to zhruba o 2500 viac ako rok pred tým.

Keďže spolupráca portálu Športlandia.sk a Kúpeľov Dudince a.s., má rôznorodé mediálne a komunikačné podoby vo voľnej debate s ich manažérkou Andreou Petrušovou sme skloňovali aj otázku: V akých súvislostiach sa dá vnímať napríklad zrod Dudinskej päťdesiatky, ktorej štart sa nezadržateľne blíži, na kvalitu a prínosy pobytu v tejto oáze ticha a pokoja?

 

V komunite Brazílčanov sme sa dotýkali tajomstva šťastia

brazilia

Bolo nás tam vyše 250. Brazílčania, ľudia z Maďarska, Českej republiky, Rakúska, aj my, rodu verní Slováci. V Nitre sme boli na stretnutí rodákov z Brazílie. Všetko sa odohrávalo v prírode, na brehu rieky. O názve miesta stretnutia pomlčím, lebo keď som ho hľadal spolu s ďalšími ani väčšina obyvateľov Nitry nevedela podľa anglického názvu popísať trať, ktorou by sme sa bezproblémovo mohli dostať na miesto určenia, lebo...no lebo tak ako moja spoločnosť v aute, ktorým sme do Nitry z regiónu Hont prišli nám oslovení domorodci tvrdili, že na Slovensku by sme mali mať aj názvy dôležitých budov, štvrtí, centier uvádzané v slovenskom jazyku.

JSN Megazine template designed by JoomlaShine.com