Keď človek má možnosťchvíľu sledovať tréning víťazky Európskeho pohára v lukostreľbe, kde sa strieľa zo vzdialenosti 70 metrov, vo všeobecnosti možno potom tiež bude chcieť lukostreľbu zaradiť do športových činností, ktorých cieľom je čo najpresnejšie strieľať z rôznych vzdialeností do terča a zásahmi získať čo najviac bodov. Poviete si, to sú mi veci. Šesť krát natiahnuť tetivu a šesť krát vypustiť šíp. Lenže jednu maličkosť musí mať pozorovateľ na zreteli. Sila, ktorú na napriahnutie tetivy športovec pri streľbe každého šípu vynaloží sa rovná vyše 40 librám, čo v prepočte na kilogramy znamená cez 20 kíl. Ak sa potom dozviete, že takých šípov vystrelí naša úspešná reprezentantka, olympionička v lukostreľbe počas jedného tréningu vyše 200, peknú fyzickú námahu musí na každom tréningu podstúpiť.

alexandra longova lukostrelba 02

Alexandra Longová s víťaznou trofejou pre fotoobjektívy fotoreportérov, od ktorých putujú aj také vzácne obrázky do sveta športu pre jeho vďačných priaznivcov. Foto: archív portálu Športlandia.sk

Alexandra Longová, bratislavská rodáčka, úspešná absolventka Systematickej biológie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, teda náuky o rastlinách a živočíchoch, v rannom detstve sotva tušila, že raz bude robiť šport, ktorého základy historici tradujú od začiatku 16. storočia pred naším letopočtom. Odvtedy sa stal luk jednou z najpoužívanejších zbraní vôbec. Používal sa v armáde, na ochranu a tiež na lov.

Keď elegantná a bystrá Alex, 174 cm vysoká a 55 kg vážiaca športovkyňa Dukly Banská Bystrica, ktorá v Berlíne v polovici tohoročného júla športovo pokorila úradujúcu olympijskú víťazku Čchang Hje-čin z Kórejskej republiky, dostala otázku prečo zalovila tak vysoko? - pousmiala sa. Úprimne, zo srdca. Tak, ako sa len ona vie na svete smiať. Vzápätí zareagovala:

"Správne tušíte, človeku sa patrí čítať a spoznávať svoje súperky. Cítila som už pred pretekmi Svetového pohára, ktorého dej sa práve v Berlíne odohrával, že ju tam môžem zdolať, nakoľko v tureckej Antályi na predchádzajúcom kole som jej tesne podľahla, a možno sa aj tak zavďačiť môjmu klubu Dukla Banská Bystrica, že mi vytvára optimálne podmienky pre moju športovú prípravu."

Po týchto slovách položila na stôl mandalu, teda harmonické spojenie kruhu a štvorca, kde kruh je symbolom neba, transcedencie, vonkajších síl a nekonečna, pričom štvorec predstavuje vnútorné sily, to, čo je spojené s človekom a zemou. Dalo sa pochopiť, že existujú pravdy, ktoré nie sú pre všetkých ľudí a pre každú dobu. Zdolať v ťažkom súboji olympijskú víťazku, dokonca vo Svetovom pohári, to už niečo znamená. Zvlášť ak olympionička, ktorá ešte ako 9 ročná nedržala v ruke luk, dokázala po piatich setoch opisovaného súboja držať nerozhodný stav 5:5 s oveľa ostrieľanejšou i ospevovanejšou súperkou.

Už rozstrel pre ňu musel znamenať výhru. Pofukujúci vetrík ako by chcel z odvíjajúceho sa súboja prekvapeným, ale Alex nakloneným pozorovateľom z USA, Anglicka či Rakúska našepkať : Budete sa tešiť. Doma vo Viničnom Alexandra trénuje, aj keď fúka vietor. Nie raz príde na strelnicu ráno a odchádza domov večer. Tej sa ruky nebudú triasť....a v tej chvíli trafila sústredená, vnútorne pokojná Slovenka, deviatku. Kórejčanka trafila osmičku. Bolo rozhodnuté.

Agentúrni spravodajcovia sa začali pýtať na jej pocity, postrehy, dojmy. Naša profesionálka reagovala skvele. Empatia, dôstojnosť, úprimný úsmev a vrodená inteligencia, všetko toto násobené odbornosťou a skvelou angličtinou letelo do sveta. Svet športu o nej vedel. Pred olympijským brazílskym Riom skladala do rúk prezidenta republiky olympijský sľub. Po olympijskom Riu ona samotná dostala zložený kompliment v podobe 485 žiadostí o priateľstvo. Písali Indovia, hlásili sa Francúzi, Taliani, Slováci, Angličania. Alex však mala a má svojho Maťa, ktorí v súčasnosti chodí ako tréner na všetky zahraničné podujatia spolu s ňou. Za svoje úspechy vďačí i trénerovi Danielovi Kraváčkovi, ktorého prácu i odbornosť si nesmierne váži. Trénoval ju od roku 2012. "Vtedy som začala s lukostreľbou znova. Po zranení, ktoré má svoju osobitnú históriu." vysvetlila skromne. Tak isto ako má históriu jej všestranný športový rozlet od chvíle, keď aktívne športujúci rodičia zistili, že aj ich mladšia dcérka má športový talent. Prejavoval sa tréningami v karate, v plávaní či pri gymnastických cvičeniach.

Gény nepustia. Otec Ing. Ján Longa, majster športu, vlastník 7.danu goju-ryu. sa venuje karate od roku 1976 a jeho cvičenie je ovplyvnené japonským majstrom Takeji Ogawom. Vychoval množstvo pretekárov, ktorí získali medaily na majstrovstvách sveta, ale aj majstrovstvách Európy. Pod jeho vedením získali v roku 2000 slovenskí juniori titul majstrov Európy v kategórii kumite družstiev. Je autorom knihy pre mladých karatistov Karate kid (2002) a spoluautorom vysokoškolskej učebnice Teória a didaktika karate (2004). Jej staršia sestra Mgr. Katarína Longová, PhD. vlastní popri viacerých medailách z majstrovstiev sveta a Európy aj 4. dan a je trénerkou detského a mládežníckeho družstva. Mamka bola tiež karatistkou.

Také informácie úplne stačia k tomu, že prečo v ich rodine nechodia na dovolenky, ale na sústredenia. V športovej verejnosti je známe, že práve Alexandra Longová, úspešne vzkriesila slovenskú lukostreľbu. Je všeobecne známe, že na prvú medailu z vrcholného podujatia si museli naši lukostrelci počkať viac než polstoročie. Až potom sa o ňu postarala Alexandra Longová z Viničného – z dediny, ktorá stála pred 55 rokmi pri zrode tohto športu na Slovensku. Toto už pre verejnosť stihli oznámiť iní. Už raz Alex pre iné slovenské písané médium povedala.

"V Ľjubľane som s Ruskou Tuyanou Dašidordziovou bojovala o bronz a doťahovali sme sa po jednom-dvoch bodíkoch, raz vyhrala ona, druhýkrát ja. Pri stave 5:5 nás nakoniec mal rozsúdiť jediný rozstrelový šíp, Ruska trafila osmičku, ja deviatku. Ale napínavé to bolo ešte aj pred samotnými pretekmi, pretože nebolo jasné, či vôbec vycestujem. Stala sa mi menšia kuchynská nehoda – varila som čaj, praskla konvica a obarila som sa vriacou vodou. V nemocnici mi to ošetrili, no pred majstrovstvami som nemohla trénovať a nemala som takú streleckú formu, akú by som si priala. Nakoniec ma výsledok samú prekvapil."

Keď sa človek pýta, dozvie sa všeličo, keď pozorne hľadí a vníma súvislosti športového tréningu zistí, že chrbát a veľmi dobre vypracované svalstvo sú dominantné ak chcete ľahko medzi inými športovcami rozpoznať lukostrelkyňu. Tá naša, ktorá už stihla po olympiáde vyhrať aj Európsky pohár v Sofii, keď zdolala favorizované Japonky, Angličanku, Ukrajinky, Bielorusku a vo finále znova Japonku. Všetkému predchádzala kvalifikácia, kde si vystrieľala pre poradie v súťaži 16. priečku. Ťažké nasadenie do pavúka. Ale Alex je na to už zvyknutá.

"V silnej konkurencii si nemáte z čoho vyberať. Tak ako si nič nenavyberáte tu pri tréningu." - povedala, aby nám pre našu laickú zvedavosť z blízka ukázala luk, ktorý má na náťah približne 20 kg.

Potom už zamerala, vystrelila a šíp odletel do desiatky. Tesne pred výstrelom a aj počas neho z jej strany úplné sústredenie, žiaden vzruch, všímali sme si úžasný pokoj prstov na ruke a bez sebamenšieho trhnutia vypustenie šípu smerom k terču. Jej odborný výklad by bol iste iný, čitateľ nezapochybuje, že funkčnejší, potrebnejší. Veď by si ho prečítal po odcitovanej výpovedi viacnásobnej majsterky Slovenskaj republiky, ktorá sa v dňoch 27. augusta až 3. septembra toho roku pokúsi na ME v Poľsku nominovať na Európske hry do Minska. Na Európskych hrách v Baku obsadila 17. priečku. Rovnaké umiestnenie v 64 početnom štartovnom poli pretekárok, ktoré sa kvalifikovali na OH, obsadila aj v Riu.

Ak sa aj vám podarí stretnúť s milou, úprimnou Slovenkou, ktorá sa upísala tomuto krásnemu športu a nadviažete s ňou tiež neformálnu komunikáciu zistíte, že jej život je veľmi zviazaný so zákonmi prírody. Ak ich dobre poznáte a viete precítiť, iste aj vy po náročnom tréningu, ak sa pre vás tento šport tiež stane životným štýlom, dokážete byť počas streľby úplne "vypnutý" a odhodíte všetky problémy za hlavu. Strieľate potom, síce, ako robot, ale poháňaný bohatstvom a darom Slnka.

Príroda ani v ten deň, keď sme sa snažili zosnovať myšlienky tejto netradičnej, nevšednej pohľadničky, nehovorila anglicky ani iným jazykom. Rozprávala slovami ticha. Komunikovala pokojne so srdiečkom každého, kto sa snažil rozpoznať čo mu šepká. Sledovali sme Alex, keď sa jej nôh v takej chvíli dotýkala zem a vánok sa pohrával s jej vlasmi. Vo Viničnom, dedinke, ktorá sa stala svätostánkom, chrámom, lukostreľby Slovenska sa Alexandra Longová ako 10 ročná na náborovej akcii dotkla tiež prvý raz lukostreľby. Bolo rozhodnuté. Zakladateľ Karol Noskovič sa na mnohých pozeral, keď sa po prvý raz pod holým nebom zoznámili a snažili dotknúť tajov tohto zaujímavého športu. Možno si vtedy podaktorí tiež všimli, že aj vo Viničnom sa nebo a Slnko nečujne pohybujú.

Tíško sa zásluhou ticha predralo do srdiečka Alex aj logo Dukly. Zazvonilo, až keď zistila, že aj ono v sebe skrýva úžasné tajomstvá skutočného bohatstva pre tento svet. Obsahuje okrem už spomenutých vlastností aj cieľavedomosť, systém a hlavne požaduje tvrdú prácu od ľudí, ktorí toto všetko nosia denno denne v sebe samých. Neobjavilo sa v živote športu a každodenných aktivít náhodne. Ani preto, aby ľudí gniavil smútok či vnútorný nepokoj. Starosť. Veď človek nežije v lone prírody preto, aby bol nešťastný. A šťastie? To je vnútorný pokoj. Alex sa ho naučila nachádzať. Dokázala to napriek tomu, že svetové majsterky a majstri lukostreľby sa dostávajú na majstrovský piedestál spravidla až v zrelých rokoch svojho života. V tom čase vlastnými skúsenosťami pochopili, že ak človek premôže sám seba, premôže i tých najsilnejších súperov športového sveta. Aj zásluhou Alex Longovej a reči jej srdca a vďaka jej láske k lukostreľbe a starostlivosti zo strany VŠC Dukla sa rodí čas, ktorý sa stáva udalosťou a z ktorého sa nestráca ani chvíľka

Jozef Mazár

Popis k titulnej fotografii: 
Aj takouto fotografiou sa patrí ilustrovať športové majstrovstvo a reč srdiečka výraznej osobnosti vo svetovej lukostreľbe, slovenskej reprezentanty, olympioničky, víťazke Európskeho pohára v lukostreľbe, Alex Longovej. Vlastníkom fotografie z archívu tejto vzácnej ženy sa stal portál Športlandia.sk a terz aj www.priekopnik.sk.

Kategória: Naše deti

Banskobystrické drahokamy

o pohar jozefa venglosa

Na sklonku minulého roka zapísali na medzinárodnom halovom futbalovom turnaji detí v Banskej Bystrici jeho 24. kapitolu, dnes už pripravujú oslavu štvrťstoročnice. Futbalový turnaj detí , ktoré neprekročili vekovú hranicu 14 rokov svojho života, v ktorom futbalové ratolesti bojujú O pohár Jozefa Vengloša, sa každoročne teší v predvianočnom čase v športovej hale Dukly na banskobystrických Štiavničkách hráčskemu, diváckemu a odbornému zázemiu.

 

Malá škola na veľkom turnaji

detsky futbal

„ Počas dní 3.-4.júna toho roku sa v popradskom NTC uskutočnil turnaj mladších žiakov a žiačok vo futbale, ktorého sa zúčastnila aj naša malá škola ZŠ s MŠ Dolné Orešany. Pre školu bolo toto celoslovenské finále najväčší úspech v jej histórii. Absolvovali ho dievčatá pod vedením učiteľky a trénerky v jednej osobe Mgr. Moniky Vranovej.“

 

Milí naši rodičia, ujovia a tety!

sportovy klub dukla bb

 

Máme veľkú radosť, že ste nás priviedli k športu a prišli nás podporiť, povzbudiť!

Chvíľa, počas ktorej športujeme je naša, deň počas ktorého pretekáme, súperíme, hráme, je aj Váš, lebo Vám chceme ukázať, čo všetko sme sa naučili.

Každý z nás chce vyhrať, keď preteká, súťaží, ale keď sa nám to nepodarí nič sa nestane. My máme radosť z pohybu pri hre. Môže to byť atletika, futbal, hokej, florbal, hádzaná, volejbal, basketbal, nohejbal,plávanie alebo niektorá hra či iný druh športu.

Kategória: Šport

Ak dbáme o šťastie iných, nachádzame svoje vlastné

berki brza

Patrí medzi ľudí, ktorí svojim životom dokumentujú, že vďaka jednoduchosti nimi neotriasa odhalenie pravdy, ani klamstva. Jednoduché srdce rozumie, ako postupne vedia uvádzať otec a mama duše príslušníkov rodiny do takej podoby. Aj také myšlienky môžu napadnúť človeka, ktorý sa dá do vážneho rozhovoru so zaujímavým človekom, ktorý odpracoval v Slovenských magnezitových závodoch Jelšava 25 rokov.

 

Tam, kde sa rodia zásady profesionálov

hokej reprezentacia

Niekoľko obrazcov z hokejového života ostane človeku pred očami na večnosť napriek tomu, že vo svojom živote stretol množstvo hokejových profesionálov. Keď v roku 1967 slávila Národná hokejová liga (NHL) najvyššia súťaž hokejových profesionálov päťdesiate výročie svojho založenia, kreslil ochotne slávny rodák zo slovenských Sokolčian, Stan Mikita, v tom čase už dvojnásobný nositeľ Ceny pre najlepšieho strelca a nahrávača tejto súťaže (Art Rosa Trophy), prstom na ľade staručkej Stodoly v Košiciach obrazce, aby celkom názorne vysvetlil hokejovým reprezentantom vtedajších Košíc princípy bránenia a útočenia v profesionálnom mužstve.

 

"Vážim si vás, lebo ľúbite futbal !..."

jan tomcik stanislav bomba

V poradí III. ročník futsalového turnaja O pohár predsedu komisie rozhodcov Stredoslovenského regiónu zapísal ďalšie, pre futbal veľmi zaujímavé, postrehy. Ten prvý vyriekol po skončení podujatia jeden z najstarších píšucich slovenských žurnalistov o futbale, aktívne prítomný na tomto podujatí, Ing. Vladimír Mezencev z Košíc, keď povedal: „Kto tu zvíťazil na výborne pripravenom turnaji po fair – play zápasoch, môže byť o rok porazený, ale kto zvíťazil nad sebou a v tom úžasnom hráčskom nasadení ovládol seba i svoje emócie, zostane navždy víťazom!“ Krásna myšlienka. Patrila všetkým hráčom desiatim zúčastnených kolektívov jednotlivých oblastných futbalových zväzov, ktoré napísali statočnosťou, športovým nasadením, vlastnou náročnosťou na výkon svoj i svojho kolektívu, veľkorysosťou, ale aj zápasovým vzdorom, ďalšiu kapitolu dejín podujatia futbalových rozhodcov.

Kategória: Kultúra

Šarišsko – zemplínske klapancie pri ľudovej hudbe

folklorny subor sarisan

Našemu Šarišu na śvece ňit pari,
dobre śe tu čuje, jak mladi, tak stari,
dobre śe tu žije, jak v źime, tak v ľece,
ja ŠARIŠAN chcem bic i na druhim śvece.

Jožko Prihoda

 

Pod nebom mieru

dudince snp sprievod

Zachcelo sa mi šepkať verše k domovine,
nekričať, hovoriť ich srdcom pre seba.
Hľadel som na Pomník padlým na rovine,
stmievalo sa, tóny smutnej piesne šírili verš spomienky do neba.
Tónina mieru na blankytnom nebi nikdy nezanikne,
pod nebom mieru verš slobody ešte od mojej prastarej materi
K potomkom našim o tom dnes ten verš takmer neprenikne,
nešíri sa slovo slávy o Povstaní, dnes, veru, často ani v éteri.
Aj malé mestečká však majú svojich pamätníkov, existujú aj také večery

 

Vzácne odkazy svetu folklórom

subor bukovcan

Vážiť si ľudí, ktorí sú hrdí na svoju tradíciu, snažia sa uchovávať jednotu medzi sebou a chrániť ju pred každým zárodkom nesvornosti a rozdelenia, znamená disponovať úžasnou silou duchovnej jednoty. Nachádzať svornosť v odkaze folklóru Zemplína znamená vracať sa k tancu, hudbe, slovu tak, ako tomu bolo za dávnych čias.

Kategória: Zdravie a relax

Sokol, teta krčmárka a škvarové ihrisko

hotel yasmin kosice

Hovorí sa, že do vlastného vnútra treba vkročiť bez klopania. Platí to aj o tom futbalovom. Pravda, v Košiciach aj na Továrenskej ulici už v tom čase bol taký zvyk, že známe tváre, najmä skôr narodených bolo potrebné pri prvom stretnutí dňa hneď z rána pekne pozdraviť, lebo známe veci tam bral aj mladý človek ako samozrejmosť. Továrenskú ulicu premenovali v Košiciach neskôr na Thälmannovu po nemeckom socialistickom politikovi, ktorého v 1944 roku v koncentračnom tábore Buchenwald na priamy rozkaz Hitlera zastrelili.
Aj zvučný Sokol, ktorým v telovýchove po roku 1948 na území Československa nazývali telovýchovné spolky, v Košiciach už pre mnohých ostal iba históriou. Dnes sedemdesiatnik Peter Benedik, jeden z troch veľmi vydarených potomkov všeobecného lekára MUDr. Štefana Benedika , na dávnu minulosť tiež iba úlomkovite spomína.

 

V komunite Brazílčanov sme sa dotýkali tajomstva šťastia

brazilia

Bolo nás tam vyše 250. Brazílčania, ľudia z Maďarska, Českej republiky, Rakúska, aj my, rodu verní Slováci. V Nitre sme boli na stretnutí rodákov z Brazílie. Všetko sa odohrávalo v prírode, na brehu rieky. O názve miesta stretnutia pomlčím, lebo keď som ho hľadal spolu s ďalšími ani väčšina obyvateľov Nitry nevedela podľa anglického názvu popísať trať, ktorou by sme sa bezproblémovo mohli dostať na miesto určenia, lebo...no lebo tak ako moja spoločnosť v aute, ktorým sme do Nitry z regiónu Hont prišli nám oslovení domorodci tvrdili, že na Slovensku by sme mali mať aj názvy dôležitých budov, štvrtí, centier uvádzané v slovenskom jazyku.

 

Keď piješ vodu spomeň si na jej prameň!

voda

 

Prekrásny región Chopok Juh pokrývajú v Slovenskej republike lesy, hory, s jedinečnou scenériou, tiež faunou, flórou, dokonca i zdravou pitnou vodou. Obec Dolná Lehota sa nachádza v strede tohto regiónu. Nuž a práve v tejto obci sa ešte spred roku 1 358 traduje, že zdravie a choroba toho kto sa tam usadí bude závisieť na rozhodnutí každého človeka, čo tam bude piť.

Vraj pod zemou sa tam nachádzajú zlato i antimon. Možno aj preto sa pôvodné obyvateľstvo zaoberalo klčovaním lesa a hľadaním najväčšieho a najdrahšieho pokladu pre život ľudí. Tvrdili to drevorubači i samotný zakladateľ obce Tomáš Petrík. V rokoch 1672 – 1848 sa tam obyvatelia živili drevorubačstvom, ale aj furmančením, ktoré k tomu patrilo. Ba furmančilo sa tam i v rámci robôt pre erárne bane a huty . Napriek tomu ľudia stále chradli a vysokého veku sa nedožívali.

JSN Megazine template designed by JoomlaShine.com