Športovo - spoločenský
a filozoficko - vzdelávací portál

8133

subor bukovcan

Vážiť si ľudí, ktorí sú hrdí na svoju tradíciu, snažia sa uchovávať jednotu medzi sebou a chrániť ju pred každým zárodkom nesvornosti a rozdelenia, znamená disponovať úžasnou silou duchovnej jednoty. Nachádzať svornosť v odkaze folklóru Zemplína znamená vracať sa k tancu, hudbe, slovu tak, ako tomu bolo za dávnych čias.

Dáva še na znamojsc každomu, že u valalskej kerce budze banda bic! Parobci a dzivki poce še zabavic! Budze še tu fertemešne tancovac, bo primaš Lajči Olah z bandu budze hrac!....

Tak začínal jeden ľudový tanec folklórneho súboru Bukovčan z Vranova nad Topľou, ktorý na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov minulého storočia viedol jeho umelecký vedúci Jozef Hlaváč. Neboli to príliš dávne časy. Už vtedy sa spomínali odkazy dedov a pradedov Zemplína, že kultúrno – osvetová činnosť mala aj na tomto kúsku rodného gruntu svoje bohaté tradície. Úspešný folklórny súbor Bukovčan zosnoval vo svojich myšlienkach a životných postojov už spomenutý Jozef Hlaváč. Pamätníci do dnešných dní rôznorodo spomínajú na bravúrne tanečné vystúpenia Magdy Rusinkovej, Aničky Dojčákovej, sestier Bučkových, Vierky Taščicovej a ďalších, ktoré vynikali nielen skvelým tanečným pohybom, ale na vystúpenia Bukovčanu doma i za hranicami vtedajšieho Československa lákali aj svojim úžasným ženským šarmom, prirodzenou inteligenciou. Okrem toho v Mirkovi Pisarčíkovi, Oťovi Hlavatom, Paľovi Kačúrovi, Michalovi Tkáčovi Jankovi Sabolovi, ale i v ďalších na tomto mieste nespomenutých, mali fantastických tanečníkov. Ich talent a nadanie obdivovala laická verejnosť, ale aj tá odborná zo SĽUKU či Lúčnice. Svoje by o tom mohol hovoriť napríklad Miro Pisarčík. Súbor Bukovčan mal v tom čase aj kvalitnú ľudovú hudbu, ktorú tvorili členovia cimbalovej muziky Jána Balogha z Nacinej Vsi a Trhovíšť, zavše posilnenej skvelými husľovými virtuózmi, medzi ktorých rozhodne patril tiež primáš Oláh.

Raz pozvali do poľských miest Gdyne, Gdansku a Sopôt na vystúpenie Bukovčan v čase, keď tam deň predtým vystupoval populárny Karel Gott. Členovia súboru boli zvedaví na divácky záujem, lebo deň pred tým v Sopotách bolo na Gotta vypredané. Všetci z Bukovčanu zažili repete o deň neskôr, keď vystupovali v krásnych krojoch Zemplína pred absolútne vypredaným hľadiskom.

To, čo sa tu o folklóre, kultúre, športe a súvislostiach života jeho spomenutých drahokamov dozvedáme, nemusí sa už nikdy a nikde viac objaviť. Naše časy sú síce schopné zakonzervovať tieto hodnotné odkazy našej minulosti prostredníctvom žitej prítomnosti, ale čo existovalo a existuje za oponou takej životnej tvorby, sa bežný človek dozvedá málo, ba často vôbec nič. A nech by boli každé spomienky akokoľvek subjektívne, vždy sa budú ukladať do historickej schémy, ktorá v odkazoch múdrych národov spravidla hustne. A tak sa aj v čase úžasného biznisu a širokých lakľov o nadmerné ekonomické hodnoty jedinca, dokáže uchovať v tradíciách, trebárs, aj taký verš Zemplína:

Pri kapličkoj stoji Mižova chalupa,
žena išče nešpi bo še švici dnuka.
Zaklopkam na oblak svojej Margarece, žebi otvorila dzvere na priklece.
„Já vera nestavam, žebi ši to vedzel –
- ic sebe do karčmi dzeš do teras šedzel.
Išče ras še pitam, ta mi neotvoriš,
Ja skočim do vody, znam že še nebojiš!
„Já vera nestavam s tej ceplej posceli,
skoč do žimnej vody, kec ši taki šmeli!
Mižo choč pijany mal za uchom muchu,
takoj pošol chopic capka pod pazuchu
( co še do teras na nim drevo rubalo)
Ostatniras volam, ta mi neotvoriš,
Uš skakam do vody, znam že še nebojiš!
A buch s capkom do vody!
Jaj neščestna chviľa, s poscele skočila, neoblekla šaty,
Ľem chustku chopila.
Zbudzala sušedov a vola na raty!
Chlopi takoj prišli, hľedaju, mišaju, uš mu vidzvaňaju!
Žena vam tu naras idze na tu vinu,
Kukne vam do chiži – Mižo pot perinu!

Aký dôvod? Prečo na úvod rubriky „Folklór“ takým štýlom napísaná poznámka?

Projekt Športlandia.sk má ambíciu stať sa všeľudovým netradičným a netypickým múzeom slova a prostredníctvom neho odkazov budúcnosti z minulosti, prostredníctvom prítomnosti. Aj odkazom fotografie a video záznamov.
Pre tých, ktorí sa rozhodnú na vyššom stupni kvality približovať ďalším generáciám ako ten čas v súvislostiach aj za oponami sveta počas jarí, leta, zažltnutej jesene či studenej zimy, dokázal a chcel prevracať zásluhou generácii dejiny. Možno to raz budú pre objektívneho historika vzácne dobové spomienky, ktoré tvorili čitatelia, ľudia, známe i menej známe osobnosti, celé generácie národov. Ako sa skloňoval a skloňuje život v súvislostiach.

Jozef Mazár

Popis k titulnej fotografii:
Tak je fotoobjektívom Jozefa Džurdženíka zaznamenaná momentka z vystúpenia súboru Bukovčan v čase, kedy folklórny súbor Bukovčan registroval z dňa na deň a týždňa na týždeň nárast svojej kvality.
Foto: Jozef Džurdženík

JSN Megazine template designed by JoomlaShine.com