nitra

Titulok našej reportáže zo soboty 14. septembra 2019 by mohol byť smelo napríklad aj taký: Nitra žila v ten deň a večer pod brazílskym nebom aj s Matejom Tóthom a možno viac ako 5000 divákmi, ktorí prišli na túto nádhernú parádu na pešiu zónu.

samba 02

Viete prečo? Všetkého čo je v tejto obšírnej vete obsiahnuté sa mohol dotýkať každý návštevník starobylej Nitry v uvedený deň a večer práve na tamojšej pešej zóne.

Režisérom sveta pod brazílskym nebom v Nitre nebol nikto iný, než Peter Ivančík, obyvateľ Nitry. Keď sme sa ho opýtali na dôvod takej jedinečnej akcie zareagoval:

„Moje fyzické telo je európske, duša brazílska. V Brazílii som žil s rodinou celkom 5 rokov. Vrátil som sa do svojho rodiska a spoznal na sebe, že mi tu pocitovo chýba ľudské teplo, úprimné denné objatie a obklopenie sa úprimnými ľuďmi, napríklad obyčajný úsmev ráno od ľudí, s ktorými vynášam napríklad smetie do smetného koša, alebo ten, ktorý sa šíri čakárňou u lekára, keď do nej vstúpi ďalší pacient a prirodzene všetkých úprimne, z hĺbky svojho srdca pozdraví“.

Rozprával nám to tak dôveryhodne a zaujímavo tesne po obede v stane, kde zdarma ponúkali feijoadu, že nám nedalo, aby sme ho podpichli:

„A poviete aj nejakú úsmevnú príhodu, aby sme sa zasmiali úprimne tiež? Vtedy sa rozosmial ešte viac.

„Mám 12 ročného syna Olivera. Ten chodil v Brazílii do tamojšej Základnej školy v Sao Paule, ale postupové skúšky z ročníka do ročníka musel robiť v Slovenskej republike. Učiteľkou mu bola manželka Katarína tak zo slovenského jazyka ako i dejepisu. Nuž a keď ho vtedy, ako 9 ročného skúšali doma, na Slovensku okrem iného sa ho opýtali aj na známy Trenčiansky hrad a na známu studňu lásky. Oliver vtedy dostal aj takú otázku: „ Nuž, kto kopal vtedy tú známu studňu lásky, ktorá sa spája s menom Fatimy? Syn trochu váhal s odpoveďou, skúšajúci sa mu snažili pomôcť, preto pokračovali: Musel to byť silný človek čo kopal...a Oliver vtedy zahlásil: „ Neymar...“ Smiali sme sa potom úprimne aj my a aj teraz sa ešte smejeme z hĺbky duše...

samba 01

Karnevalová brazílska samba v Nitre

Studňa lásky, to vy iste dobre viete, je historická studňa na Trenčianskom hrade, ktorú podľa povesti ako výkupné dal vykopať turecký veliteľ Omar pre lásku k zajatej manželke Fatime. Tá studňa, je pre nás od tej chvíle spojená aj so slávnou silnou strelou a silným futbalovým kumštom brazílskej futbalovej hviezdy Neymara. Ten už vtedy, vraj, na sebe hráčsky pracoval srdcom k futbalu v hradnej posádke a medzi miestnymi poddanými. Možno aj tak sa zvyknú rodiť mnohé povesti...

A ako sa zrodila feijoada? Prečo sa mohla zrodiť aj pre nás, rodu verných Slovákov?

„Feijoada je brazílske národné jedlo, zvyčajne vyhradené pre sobotné popoludnie, hoci v mnohých turistických oblastiach to bude aj ostatné dni v týždni. Mnohí ho vo svete podávajú rôznorodo. Tvrdia, je to čierna fazuľa varená s mäsom. Pôvodný recept na brazílsku obdobu sa pripisuje čiernym otrokom, pracujúcim v 16. až 19. storočí na cukrových plantážach. Po zakáľačke im ich majitelia nechávali menej hodnotné druhy mäsa z prasiatka: uši, kožu, mastné časti, chvostík, paprčky či vnútornosti, z ktorých oni potom s pridaním rôznych korenín a zelenín kúzlili svoju každodennú stravu. Ide o pomerne prácne a veľmi sýte jedlo, ktoré sa hodí aj na párty či oslavy. My sme sa snažili pripraviť typickú brazílsku feijoadu, jedlo zdravej sily pre zdravé životy. Tam niekde treba hľadať aj myšlienku, prečo sme sa spolu s názvom Acerola snažili vrátiť domov, na rodné Slovensko z ďalekej Brazílie“ - zareagoval vysokoškolsky vzdelaný dôchodca, podnikateľ, ktorý žil a pracoval 40 rokov v Brazílii, pán Anton Korgo, s ktorým sme priniesli rozhovor pod názvom: Poznávanie pravdy je zdravím vlastného ducha na stránkach internetového magazínu Športlandia.sk 9. mája 2019.V rubrike Zdravie a relax. Preto, keď nám prichodilo neetické oberať tohto človeka o čas pri vydávaní feijoady ním pripravenej, dohodli sme sa na ďalšom rozhovore a vyšli von zo stanu, v ktorom vyexpedovali k návštevníkom takmer 200 jej porcií, vrátane ďalších brazílskych dobrôt.

Olympijský víťaz v atletickej chôdzi z Rio de Janeiro Matej Tóth, spolu so svojim otcom práve prechádzali vedľa spomenutého stanu, nuž sme si ich dovolili pristaviť. Matej nás pokojne privítal, svojou pre neho vo vnútri duše, zabudovanou úprimnosťou a ústretovosťou, aby počul túto otázku: „Prezradíš našim čitateľom prostredníctvom reportáže ako vnímaš túto chvíľu pred štartom III. ročníka Acerola grand prix vo svojom rodisku v Nitre? Pokúsime sa s týchto krásnych chvíľ napísať živú reportáž. Vlastne, aj vy dvaja nám ju tak pomôžete dotvoriť...“ Matej si pozorne vypočul naše želanie, aby zareagoval ako zrelý novinár, špičkový atlét, ale aj občan rodnej Nitry...

„Sú to pre mňa návraty do období, ktoré som mal ako dieťa, vtedy začínajúci pretekár detských súťaží, veľmi rád. September nám aj vtedy ponúkal nádherné počasie, usmiatych ľudí, ochotných organizátorov nášho atletického života, našich učiteľov, trénerov, rodičov i športových nadšencov atletiky dotýkať sa športu, ktorým som začal snívať jeden, dnes plnený veľký sen. Idem sa pozrieť na všetky súvislosti, ktoré vedia také podujatie urobiť nevšedným, netradičným. Nemám voľný čas, každé obdobie pred významnými pretekmi a blížiace sa MS takým podujatím sú, si vyžaduje svoj režim, disciplínu, tréningové nasadenie“ V tejto výpovedi zareagoval aj na ďalšie zvedavé otázky, ktorými sme jeho pokojnú, neformálnu výpoveď sem – tam prerušili. Pozorne sme načúvali jeho slovám, obdivovali jeho úsmev na tvári, snažili si uchovať každý odtieň skúseností zrelého človeka, muža veľkých ľudských hodnôt, olympijského víťaza a majstra sveta v atletickej chôdzi na 50 km trati vo chvíli, ktorú by tak pre náš zámer nezrežíroval ani ten najfantastickejší režisér sveta na tejto zemi. Ešte sme sa stihli opýtať jeho otecka, s ktorým si vždy niečo nové povieme pri iných podobných príležitostiach ako vníma dnes svojho syna a on nám opäť bez prípravy, z hlbokej úprimnej duše povedal:

„Náš rodinný vzťah je nemenný. On má svoje štandardy roky rokúce. Samozrejme, že dnes si užívame Maťkove úspechy. Hrejú nás. Pôjdem s nim aj na blížiace sa MS. Ako otec, priaznivec športu, ktorému upísal svoj život. Pôjdem tam však aj ako starý otec,..“ Nechceli sme viac uberať o ich spoločné chvíle oboch veľmi vzácnych a príjemných spoločníkov. Stiskom rúk a úsmevmi sme stihli zavinšovať krásny deň na Acerola grand prix a hlavne potom v ďalekej Dohe na MS v atletickej chôdzi. Náš Matej Tóth tam bude pre celý svet atletickej chôdze ešte ako pretekár úžasne silným magnetom!

Magnetom Acerola grand prix boli isto nie len pre znalcov atletickej chôdze, ale všetkých prítomných divákov aj mladí pretekári Patrik Nemček a Daniel Kováč. Patrik je reprezentantom Atletického klubu BCF Dukla Banská Bystrica Daniel reprezentuje tréningovú školu trénera Petra Mečiara v atletickom drese Dubnice. Obaja už na sebe nosia vo svojich vekových kategóriách aj reprezentačné tričká. K samotnej športovej časti III. ročníka Acerola grand prix sa vrátime v osobitnom analytickom príspevku na stránkach Športlandie. Rovnako budeme širšie písať o jednotlivých disciplínach, ktoré bolo v Nitre pripravené zodpovedne a malo dobrú športovú úroveˇm Výborné vysvedčenie nie len pre riaditeľa pretekov Petra Mečiara, hlavného rozhodcu Pavla Štanga, vrchníka chôdze Ondreja Malíka či rozhodcov Jána Záhončíka, Juraja Benčíka, Roman Gazáreka, ale aj vyše 50- tich pretekárov, ktorí napísali históriu medzinárodnej Acerola grand prix svojimi kvalitnými výkonmi.

Skvelú medzinárodnú účasť mal aj karneval v brazílskom šate v objatí známej brazílskej samby ba aj známych osobností tanca z krajín Latinskej Ameriky. Jedna z nich, Lizandra (na snímke spolu s Petrom Ivančíkom) mala v to dopoludnie, kedy sa karneval v Nitre na brazílsky spôsob konal, workshop tancov America Latina. Lizandra pochádza zo Salvadoru.

„Skvelá šou. Nádherne priblížená živá tradícia. Vyvrcholenie dňa športu, lásky ľudí k ľudskému dobru, vyvrcholenie kultúry dobra.“

Stručne mi popísal podujatie z pešej zóny v Nitre Juraj Benčík, človek, ktorý trénoval dvoch olympijských víťazov. Keď tento človek, ktorý mal na štarte, medzi deťmi, viaceré talenty atletickej chôdze nám telefonicky približoval svoje vyznanie a vnímanie podujatia, my sme si dopísali našu reportáž slovami:

Tí ktorí boli v Nitre sa ho dotkli svojimi pocitmi, svojim vnemom a vedomím. V Nitre zasadili jeho korienky do mestského koloritu pod Zoborom. Chytia sa života?... Prajme si ľudské dobro na večnosť... Aj lásku, úsmev, dotyky šťastia. Úprimného, nefalšovaného.

Preto sme tam v Nitre boli, preto o tom píšeme. A ďakujeme organizátorom i účastníkom.

Jozef Mazár

Popis k titulnej fotografii:
A starobylá Nitra voňala mladosťou, úsmevmi, dotykmi srdca.....Kiež by sa také niečo opakovalo a zostalo na zemi všade na večnosť.
Autor: Lestat (Jan Mehlich), Wikipedia 

JSN Megazine is designed by JoomlaShine.com