slnko zivota

Každá redakcia, každý aktívny redaktor, aj ten externe pracujúci dostáva vo svojej pošte mnohé zaujímavé príspevky. Mnohé sú publikované v rôznych regiónoch sveta s rôznym cieľom. Seriózne sú tie, ktorých autori sú známi vzdelaním, praxou i sústavnejšou komunikáciou s verejnosťou. Neboja sa okrem mena a priezviska uvádzať zvlášť pri závažnejších témach svoje pracovné zaradenie a miesto svojho pôsobenia. Nedávno ma zaujal obsahom príspevok, pod ktorý sa podpísala Olga Morena Reyes.

Príspevok napísala v španielskom jazyku, hoci sám komunikujem v jazyku anglickom. Opublikované uvádzam v plnom znení:
„Je typický piatok popoludní a vy šoférujete domov. Naladíte si rádio a v spravodajstve počúvate príbeh o tom, ako vo vzdialenom meste zomreli na neznámu chorobu traja ľudia. Tejto udalosti však nevenujete veľkú pozornosť. V pondelok, keď sa zobudíte počujete, že mŕtvi nie sú len traja, ale 30 000 ľudí zomrelo v odľahlých kopcoch Indie. Začalo sa medzinárodné vyšetrovanie.
V utorok sú už správy o neznámej chorobe na titulnej strane denníkov. Nejde už len o Indiu, ale aj o Irán, Afganistan, Pakistan a informácie sa čoskoro objavia vo všetkých správach. Hovoria o tajomnej chrípke a všetci sa pýtajú:

Ako to zvládneme? Potom všetkých prekvapia novinky. Európa uzatvára svoje hranice. Žiadne lety do Francúzska z Indie, alebo z ktorejkoľvek inej krajiny, kde sa choroba vyskytla. Šíria sa informácie, že keď máte tento vírus, týždeň si to ani neuvedomujete. Potom máte 4 dni strašných príznakov a tak zomriete.

Anglicko tiež uzatvára svoje hranice, je však neskoro. Uplynie ďalší deň a OSN uzatvára hranice Európy a Ázie, aby sa predišlo nákazám na ostatných kontinentoch, kým nenájdu liek...

Počujeme správu, že v New Yorku zomreli dve ženy. Zdá sa, že táto choroba v priebehu niekoľkých hodín napadne všetkých. Vedci sa stále snažia nájsť účinný liek, ale nič nefunguje. Zrazu prichádzajú očakávané správy.

Kód DNA vírusu bol dešifrovaný. Môže sa pripraviť vakcína. Bude ale potrebná krv niekoho, kto nebol infikovaný a v celej krajine sa rozšírilo, že každý by mal ísť do najbližšej nemocnice na vyšetrenie krvi. Začína byť skloňovaná dobrovoľnícka práca. S celou rodinou a niektorými susedmi. Človek si ani neuvedomuje, čo ho môže stretnúť...Aj ty kladieš najneočakávanejšie otázky. Čo sa stane ?...

Dočkáš sa aj toho, že z ambulancie otvorí dvere doktor a kričí meno, ktoré prečítal zo zoznamu. Najmenšie z vašich detí je vedľa vás. Chytí vašu bundu a povie:„Ocko! To je moje meno!“

Skôr než otec stihne zareagovať, berú vášho syna preč a vy kričíte: „Počkajte!“ Lekári odpovedajú: „Všetko je v poriadku, jeho krv je čistá.!“ Po 5-tich dlhých minútach vyšli plačúci a smejúci sa lekári z ich miestnosti. Je to prvýkrát, čo ste videli niekoho za týždeň smiať sa. Starší lekár k vám príde a podíva sa vám do tváre, aby povedal: „Ďakujem vám pane, krv vášho syna je perfektná! Môžeme vytvoriť protilátku proti tejto chorobe.“

Správa sa šíri všade, ľudia sa modlia a plačú šťastím. Zrazu sa k vám a vašej manželke priblíži doktor a opýta sa: „Môžeme si na chvíľu pohovoriť?...“ Bolo to preto, lebo nevedeli, že darcom bude dieťa a potrebovali podpísať formulár na povolenie použitia jeho krvi. Keď čítate formulár, uvedomujete si, že v ňom nie je uvedené množstvo krvi. Pýtate sa teda lekára, koľko krvi? Doktorov úsmev mizne a odpovedá. „Nemysleli sme si, že by bol darcom chlapec. Neboli sme pripravení. Potrebujeme všetko“... Nemôžete tomu uveriť a pokúšate sa reagovať. „Ale, ale....“ Doktor vraví: „Nerozumiete? Hovoríme o liečbe pre všetkých. Prosím podpíšte to, potrebujeme to všetko.“

Pýtate sa: „A nemôžu tomu, kto tú krv potrebuje, dať transfúziu?“ Odpoveď prichádza. „Keby sme mali čistú krv, mohli by sme. Podpíšete to prosím? Podpíšte!...

V tichosti a bez toho, aby ste cítili tie isté prsty, ktoré držia pero v ruke, podpisujete. Pýtajú sa vás: „Chcete vidieť svojho syna? Idete do pohotovostnej miestnosti, kde váš syn sedí na posteli a hovorí: Ocko, mami, čo sa deje?“

Zoberiete jeho ruku a poviete mu: „Synu, s tvojou mamou Ťa milujeme a nikdy by sme nedovolili, aby sa stalo niečo, čo nie je ľudské...

Je smiešne, ba farizejské, ak niekto hovorí: „Verím v Boha“, ale koná celkom inak! Svojimi činmi ukazuje, že sebadisciplína je mu cudzia. Je zábavné, ako prostredníctvom e-mailu posielame tisíce vtipov, ktoré sa šíria ako búrlivý oheň aj na témy v živote veľmi vážne. Toľko z prekladu španielskeho textu zaslaného facebookom.

Je smiešne, smutné i povážlivé, ako surová, vulgárna žiadostivosť voľne prechádza kybernetickým priestorom, ale fundovaná verejná diskusia je v školách napríklad o drogách či iných škodlivých sociálno – patologických javoch, voči zdravému životnému štýlu odborne poddimenzovaná roky. Aj na verejnosti má dlhoročne nádych formalizmu.

Začítate sa možno aj vy do podobných pokusov o priblíženie inej drámy z podobných oblastí. Môže byť horšia, než ide o drámu so životom aj vášho dieťaťa? Trebárs aj 24 ročného dieťaťa? Ba ak ide dokonca o zámer, drámu postaviť na prístupoch a postupoch zakázaných siekt vo svetských životoch?

Aj preto nás zaujal v redakcii úvod reportáže, možno o skutočnosti, ktorá môže zvádzať k rôznym úvahám i postupom? Preto nepokračujeme ďalšími riadkami pisateľky Olgy Moreny Reyes, ktorá článok zaslala.

Máme kľúč od tých správnych autorov, ktoré šíria elektronické médiá?... Šírime aj my v médiách pravdivé informácie? Poznáme dobre a dôkladne súvislosti všetkého, čo ponúkame dnešnému svetu?

Koronavírus nastavuje zrkadlo mnohým veciam. Je na redaktorovi, editorovi, vedení redakcie, čo sa rozhodne uverejniť. Akú kvalitu ponúkajú súčasné verejno – právne médiá? Napríklad už len čo sa týka čistoty samotného slovenského jazyka. Sme skutočne hrdí na svoj národ? Na svoju vlasť?

My sme sa rozhodli vybrať pre čitateľov Športlandie.sk dobrú polovicu z pokusu o reportáž Olgy Moreny Reys aj preto, lebo o sebe, ako autorke článku, nenapísala nič. Dynamika tvorby zaujímavá. Aj výber témy. Druhá časť reportáže má úplne inú koncovku.

Športlandia.sk v živote nepodporovala ani podporovať nebude to, čo nevonia zdravím životom, čo zvádza k podlým a nezdravým skutkom, čo sa prieči základom novinárskej etiky. Praxou overené pravdy odborníkov budeme publikovať naďalej. Preto si dovoľujeme tento príspevok ukončiť citátom aj čitateľom Športlandie.sk známeho doktora prírodných vied, Antona Korga, zo Švajčiarska.

Aj on nám poslal facebookom svoj pohľad. Citujeme:

„Taký je rast vo všetkom a všade. Tak ako u baktérií, tak aj v hospodárstve, v priemysle, vo firmách, pri produktoch. Pomalá príprava a potom exponenciálny rast, stagnácia a odumretie. Námaha politikov je zbytočná a smiešna, ak zabudnú rešpektovať svetu trvalo približované prírodné zákony. Vírus sa v jeho terajšej forme a vo väčšine oblastí dostáva do fázy stagnácie a keď sa chce hospodárstvo udržať pri živote je potrebné začať robiť opatrenia dávno pred stagnáciou vírusu. Každý silný vírus znivočí a nivočí veľkú časť populácie.“

Kde začínajú a ako sa prejavujú počiatočné fázy každej stagnácie? Čo tak siahnuť k múdrostiam o prírode, ale i analýzam hoci aj do antiky k jej múdrym odkazom? K odkazom aj pre samotné médiá. Prečo sme mnohé potreli a potierame, prečo prichádzame s tým, čo už svet dávno skúsil a neosvedčilo sa? Prečo nahrádzame prírodné, zdravé vitamíny chémiou inými škodlivinami na tejto planéte? Otázky veľmi vážne a denne potrebné na riešenie. “Prečo nechávame priestor hodnotám, ktoré majú od zdravého života veľmi ďaleko?... Pýtame sa aj my našich čitateľov. Najzaujímavejšie príspevky budeme veľmi radi publikovať, dokonca ich autora odmeníme.

Oto Marci, autor je externým
spolupracovníkom redakcie Športlandia.sk

Popis k titulnej fotografii:
Láskavé oči a statočné srdce sú krásne a jasnejšie ako slnko života v sieti pavučín civilizačných chorôb.

Text Jozef Mazár
Foto: Pixabay

JSN Megazine is designed by JoomlaShine.com