o pohar jozefa venglosa

Titulok tohto článku nie je náhodný. Podnecuje k tradičnej otázke pre trénerov detí a mládeže. Tá znie jednoducho: Ako sa pamätáte na svoje futbalové začiatky? Nuž opýtali sme sa troch za všetkých, ktorí budú prítomní na futbalovom zápase detí v kategórii U15 MFK Vranov a MFK Dukla Banská Bystrica na hornom Zemplíne. Ďalšie dve odpovede na dávnu minulosť, hlavne futbalovú z detstva sme si požičali z archívnych zápiskov.

Známy úspešný dlhoročný reprezentačný tréner mládeže v Československu, futbalový trénerský mág, starostlivý pedagóg, alebo ak chcete tvrdý, neúprosný, pre podaktorých dokonca trénerský despota, odchovanec futbalu košických VSS, magister Peter Benedik:

"Ako sa pamätám?, Napríklad aj tak, že pred majstrovským zápasom košických VSS, alebo ešte ich predchodcov v dresoch Jednoty Košice čakalo v rade množsvo malých futbaluchtivých šarvancov, kedy príde ich pán, alebo ujo tréner a povie: Lopty budú zbierať dnes tí a tí. Ostatní odišli smutne do hľadiska, vybraní vyobliekaní v rovnakých štukpniach, trenírkach modrej farby a žltých dresoch sa rozbehli vôkol ihriska. Brankári za bránu spolu s obrancami, záložníci vôkol stredovej čiary a útočníci na krídla, aby zblízka videli hrať svoje vzory".

Po týchto slovách sa lakonicky usmial a ďalej už položenú otázku nekomentoval. Rozmýšľajme spoločne, aj s našimi súčasnými trénermi, funkcionármi, možno aj novinármi, prečo to povedal?...

marian strelc

Marián Strelec odohral v najvyššej ligovej súťaži svojej krajiny vyše 200 futbalových stretnutí. Pred jedným z nich, v drese Dukly Banská Bystrica ho takto zachytil pre kroniku Dukly jeden z vtedajších fotografov. Foto: archív Športlandia.sk

Jeho odchovanec, mimochodom jeden z mála, ak dokonca nie iba jediný v Slovenskej republike, ktorý získal titul svojej krajiny v kategórii žiakov, neskôr dorastencov a do tretice aj medzi mužmi, dnešný hlavný tréner MFK Dukla Banská Bystrica v kategórii U15, Marián Strelec na tú istú otázku zareagoval takto:

"Pamätám si, keď ešte hral futbal môj otec. Dokonca za Podbrezovú, vtedy divíznu súťaž a hral veľmi dobre. Aj ja som sa snažil baviť, teda zabávať futbalom, obchádzať spoluhráčov a dávať góly. Asi mi to ostane na večnosť. Keď som mal 13 rokov, všimol si ma po jednom žiackom stretnutí známy tréner Peter Benedik a on tiež presadzoval technický, tvorivý futbalový prejav s dostatočnou kreativitou každého hráča na ihrisku, ale aj tvrdú disciplínu s otcovskou rukou, nuž mi to ostalo na večnosť. "

Z trojlístka opýtaných zostal ďalší zaujímavý futbalista z futbalovej "dielne" pána Petra Benedika, Norbert Dikacz, v súčasnosti asistent trénera M. Strelca, rodák z Levíc. Ten na svoju futbalovú mladosť zaspomínal takto:

"Keď som bol malým dieťaťom v rodných Leviciach, futbal ma vôbec nezaujímal. Až keď sme sa s rodinou presťahovali do Banskej Bystrice a ja som mal 9 rokov, prišiel si spomedzi chlapcov vyberať pre futbal zo Základnej školy na Okružnej ulici v Banskej Bystrici Peter Benedik chlapcov, vybral si popri môjmu neskoršiemu dlhoročnému spoluhráčovi, skvelému futbalistovi Dušanovi Tóthovi, aj mňa. Doma ma pre túto hru začala motivovať hlavne mamka, keď sa pridal aj otec a Peter Benedik zaviedol do môjho života pravidelný, nie len futbalový režim, ostal som verný tejto krásnej hre, ktorú dodnes nesmerne milujem."

Štvrtý pohľad na futbal v detstve sme vybrali z archívu futbalovej Dukly. Má ho zaknihovaný futbalový historik, známy publicista, Jozef Mazár takto:

"Horný Zemplín pripravoval pre československý futbal veľa talentov. Úžasným, ale aj nenapodobniteľným bol rodák z Belej nad Cirochou Anton Búrik, ktorý rozvíjal svoj brankársky talent v ligovom doraste Lokomotívy Vranov, odkiaľ sa vďaka skvelým výkonom dostal až do v tom čase vznikajúcej Dukly Banská Bystrica. Mal v sebe veľmi veľa pokoja v duši. Nedal sa ničím rozhádzať. Nebol však k brankárskemu remeslu počas tréningov ľahostajný. Nikdy nechytal v rukaviciach. Bol nižšieho vzrastu, ale so skvelým reflexom a výskokom. A ešte viac, s úžasne dobrým srdiečkom. Raz mi v priestoroch štadióna na banskobystrických Štiavničkách, keď sme sledovali tréning mladých, začínajúcich futbalistov, povedal i toto: " Pozri sa ako sa ten starý pán rozpráva o futbale s deťúrencami. Spomína na svoje detské futbalové časy. Ja si tiež pamätám ako aj náš tréner nám pri každej vhodnej príležitosti rozprával príbehy zo svojich futbalových začiatkov. Vtedy ma to úžasne motivovalo, zapaľovalo moje srdiečko pre brankársky post. Kto si nepamätá na svoje futbalové začiatky, neodovzdáva ich motivačne deťom, nemá právo deti trénovať!"

Myšlienky vhodné na uvažovanie, ale hlavne pre uplatňovanie v praxi. Každá z duše iného futbalistu, ale v jednom spoločná. Kto nepozná dokonale svoju minulosť, nemá právo na prítomnosť a už vôbec nie na budúcnosť.

A ešte jedenz zaujímavý zápis od vyššie spomenutého autora viacerých kníh z histórie športu. Zhodou okolnosti sa tiež dotýka futbalu, jeho minulosti i konkrétneho futbalistu:

"Tým, že mi minulosť dovolila veľmi zblízka sledovať talent i futbalové prednosti Pavla Nagya z Vranova nad Topľou, núti mi dlhodobo študovať a zoznamovať sa so všetkým, čo umožňuje ľuďom posudzovať futbalovú prítomnosť. Jeho nepublikovateľná, neuveriteľným talentom zdobená futbalová kreativita, spočiatku iba futbalového dieťaťa, prerastala raketovou rýchlosťou do úžasných výšin futbalovej dokonalosti. Bol som elévom v dielni majstra okresných novín Tomáša Sabovíka, ktorý ma usmerňoval v komunikácii so skvelými ľuďmi horného Zemplína. S Pavlom Nagyom som strávil úžesné množstvo času aj mimo ihriska, debatoval na rôzne témy, ale až po rokoch som zistil, že len on sám by mohol byť spisovateľom vlastnej knihy, ktorá sa mohla volať Futbalový život v súvislostiach. Záležalo len od jeho rozvíjajúcej sa futbalovej a životnej fantázie, aký obsah raz dostane, ak sa tým bude niekto veľmi podrobne v kruhu odborných futbalových analytikov zaoberať. Lebo takú futbalovú minolosť a taký príbeh nie je hodno pre svet v ktorom som vyrastal z novinárskych plienok a futbale zahodiť. Tak, ako nemožno nikdy zahodiť futbal detí slovenského vidieka."

Prinajmenšom zaujímavé výroky i námety na uvažovanie. Pre každú súčasnú chvíľu pri futbale nie len s deťmi a nie len pri futbale. Správne uvažovanie je rovnako vzácne ako dokonalé zdravie. Ako sa o oboje staráme počas našich životov?

Ďalšia, v poradí druhá otázka, vďaka čomu som skloňoval a prinášal zaujímavé odpovede na tú prvú. Čo vy na to?

Peter Ondavský

Popis k titulnej fotografii:
Talentovaní futbalisti po jednom stretnutí medzinárodného halového futbalového turnaja O pohár Jozefa Vengloša v banskobystrickej hale Dukly na Štiavničkách na prahu svojej futbalovej budúcnosti.
Foto: Ján Miškovič

JSN Megazine template designed by JoomlaShine.com