benedik venglos griga nehoda podolskij

Pohľad na to, čo je v prírode a umení, hlavne v tom futbalovom krásne, vzbudí spomienky na tých, ktorých milujeme. Dokonalé šťastie však nie je bežné ani v spomienkach. Dokonca ani v tých futbalových. Naše šťastie sa vždy odvíjalo a bude tomu tak aj naďalej, od šťastných detí. Preto si musíme rok po roku pripomínať viac a stále dôstojnejšie, ľudí, ktorí takú filozofiu presadzovali svojimi životmi, ale dnes už nie sú medzi nami..

JUDr. Bohdan Benedik bol jedným z nich. Vyštudovaný advokát, futbalový nadšenec, milovník prírody, ale aj detí. Preto rozumel ich srdiečku. Aj tomu futbalovému. Preto sa postavil do radu k tým, ktorým nebola na Východe republiky v jednom čase ľahostajná situácia na úseku práce s futbalovými ratolesťami, futbalovou mlaďou. Nie raz sme sa spolu na túto tému rozprávali. Keď v jednej debate skonštatoval, že dieťa vzdelávané a futbalovo vychovávané iba školou je nevzdelané dieťa, ba ani nemotivované pre súvislosti futbalové, nekritizoval pedagógov. Ani školský systém.

Upozorňoval svojou živou, len pre jeho spôsob vyjadrovania známou úvahou, že pokiaľ sa bude človeku predvádzať prostredníctvom futbalu s deťmi všetko v dobrom svetle, budú sa v jeho pozornosti zdôrazňovať duchovné momenty života, budú sa viac ukazovať príklady dobroty, mravnosti, kultúrnosti, duchovného spôsobu myslenia, správneho chovania a potom budú podľa toho kľúča formované aj ľudské - funkcionárske, trénerské, pedagogické i hráčske pohľady na tento svet. Sám bol príkladom takej cesty. Žiaľ, z nej ho spomedzi futbalových nadšencov, odborníkov a zanietencov vyrvala rýchla, nečakaná smrť.

Strach zo smrti je následkom strachu zo života. Človek, ktorý žije naplno, je pripravený zomrieť kedykoľvek. Bohdan, keď nad jeho spôsobom života uvažujem aj s odstupom rokov, asi takým bol. Žil naplno pre futbal, ľudské dobro. Vždy keď sa blíži jeho Memoriál robím na znak pretrvávajúceho priateľstva v mojej duši odpočet plnenia povedaného v našich spoločných dialógoch, keď sme sa ešte mohli zhovárať pri priamom pohľade do očí... Ako krásne mi chvíle v prírode s ním, hlavne počas zbierania húb, opísal nie raz známy futbalový historik slovenského Východu, Eugen Magda.

Vždy keď sa dostanem k menám doktor Roman Benedik, Ján Balúch, Štefan Czeto, František Sahuľa, najmä v prítomnosti Bohdanovho brata Petra skryte v sebe uvažujem.

Nesie sa Bohdanov odkaz futbalovým svetom? Aspoň tým slovenským? Potom sa ticho zahľadím do Petrovej tváre, otvorím históriu futbalových aktivít a v nej znova predčítavam, znova len tak pre seba, mená víťazov doterajších 13 - tich ročníkov Memoriálu Bohdana Benedika. Stoja tam názvy klubov Tatrana Prešov, maďarského Vácu, Tesly Stropkov, MTK Budapest, MFK Košice, výberu Východoslovenského futbalového zväzu chlapcov do 15 rokov, ŠK Zemplínu Michalovce, VSS Košice a KAC Jednoty Košice. Podaktoré kluby vyhrali turnaj viackrát.

Stále sa však pristavím aj pri mene Peter Szenay. Hej, poznám tohto pre futbal detí a mládeže zanieteného človeka. Jeho prácu pre futbal detí a tento Memoriál Bohdana Benedika zvlášť, možno prirovnať k horiacej svieci. Tá tiež prináša duchovný plameň, vyživovaný spaľovaním vosku vlastnej životnej podstaty, vosku futbalových a životných ideálov, nazbieranom v mravenčej futbalovej práci s deťmi

Ján Kozák je futbalových stratégom. Bol skvelým futbalistom, je úspešným trénerom seniorskej reprezentácie Slovenskej republiky. Všimol som si na jednom ročníku Memoriálu, bolo to vo chvíli, keď sme sa rozprávali s niekdajším vyspelým ligovým záložníkom slávnych VSS Košice Jožkom Štafurom práve o ňom, ako skúsenosťami triedi v sebe nitky kvality tohto podujatia. Presne tak to robil pri futbale aj Bohdan.

Zaujímavý názor na prácu a človečinu JUDr. Bohdana Benedika vyslovil tesne po smrti jeho priateľ, vtedy prezident Stredoslovenského futbalového zväzu a viceprezident SFZ PhDr. Jozef Paršo, ktorý okrem iného povedal: "Tak ako báseň, alebo óda na futbal sa aj futbalový život v súvislostiach hodnotí nie podľa dĺžky, ale podľa kvality. Bohdanov bol statočný, vysoko profesionálny, popretkávaný láskavosťou a čistotou charakteru i náročnosťou na seba a tiež na druhých!"

Čo k tomu všetkému dodať na prahu XIII.ročníka Bohdanovho memoriálu? Hádam iba to, že vďaka chorobe poznáme hodnotu zdravia, vďaka zlu hodnotu dobra, vďaka hladu sýtosť, vďaka únave pokoj. Vďaka Memoriálu Bohdana Benedika zástoj nespomenutých, ktorí si nesmierne vážia hodnoty človeka, lebo ten svojim životom, zďaleka nielen futbalovým, dal pre mnohých dosť pádnych dôvodov písať dejiny detskej radosti a šťastia. Zásluhou futbalu, ale i smrti. Statočnosť mieri k hviezdam, strach k smrti.

Lev Starew

Popis k fotografii:
„Keď JUDr. Bohdan Benedik ( na snímke prvý zľava) vykonával funkciu viceprezidenta Slovenského futbalového zväzu, dal sa vo futbalovom hnutí okrem iných postojov počuť aj výrokom: „ Našou úlohou popri starostlivosti o nárast kvality hry našich reprezentačných kolektívov vo všetkých vekových kategóriách musí byť to, aby sme sa našou prácou dotýkali futbalovou starostlivosťou o malé deti, mládežníkov pre ktorých ešte nie sú organizované stretnutia reprezentačných družstiev, ale aj o internacionálov. Hlavne tých na slovenskom vidieku.“ Záber je zo zápasu Internacionálov Hontu, proti ktorým nastúpili viacerí majstri Európy z Belehradu 1976 doplnení napr. slávnym maďarským futbalistom L. Détarim a podaktorými ďalšími známymi futbalistami. Na lavičke ešte sedia(sprava do ľava) bývalý reprezentant S. Griga, tréner J. Vengloš, Z. Nehoda a V.Podolskij.
Snímka: archív mesta Dudince, kde sa zápas uskutočnil

JSN Megazine template designed by JoomlaShine.com