Športovo - spoločenský
a filozoficko - vzdelávací portál

8133

martin svagerko

Kritizovať je najľahšie, hľadať pravdu je úžasne náročné a ťažké. V súčasnom slovenskom športe zvlášť. Všeobecne nadávať na stav, aký na úseku športu v Slovenskej republike od jej vzniku, teda, od roku 1993 registrujeme nie je cesta konštruktívna. Aká by mala byť v tomto čase ponuka príspevku o spoločnom úsilí predchádzať rozširovaniu klamlivých správ z oblasti športu, ako by malo vyzerať znovuobjavenie hodnoty slovenskej žurnalistickej profesie z oblasti športu a telesnej výchovy, ak sa už neodvážime verejne a pravdivo komunikovať o osobnej zodpovednosti každého za komunikáciu pravdy?

Nedá sa napísať jednoznačné a jediné riešenie. Tak ako sa nedajú odpublikovať všetky nepodložené informácie, založené na neexistujúcich či skreslených údajoch z oblasti telesnej výchovy a športu, zacielených na oklamanie a dokonca zmanipulovanie čitateľa. Ich rozširovanie však mohlo a možno aj malo za cieľ sledovať želané praktiky, ovplyvňovať politické rozhodnutia a podporovať ekonomické zisky.

Veď čo? Veselo píšeme, vedieme dialógy, natáčame, fotografujeme, robíme grafy, ohovárame, intrigujeme, len aby sme slovné spojenie šport a biznis dostávali do takej normy, ktorá bude slúžiť nie nárastu a čistote kvality športu, ale ekonomickému zisku. Ináč by sme sotva prišli vo veľkom meste o kúpalisko, sotva by sme postavili štadión, na ktorom z tribúny nevidíme na celú hraciu plochu, ale už som v úvode načrtol, všetko zlé sa vymenovať nedá. Nakoniec, falošné správy z oblasti športu vyzerajú v drvivej väčšine hodnoverne, dokážu upútať pozornosť, ale na druhej strane vyvolať bezprostredné reakcie ako úzkosť, opovrhovanie, hnev, či frustráciu.

Počúval som jedno rádio, v ktorom súčasný pápež František okrem iného povedal aj toto: „ Ich šírenie môže kalkulovať s manipulačným využitím sociálnych sietí a logiky, ktorá garantuje ich fungovanie: týmto spôsobom obsahy, aj keď nepodložené, získavajú také zviditeľnenie, že dokonca aj kompetentné dementovanie len ťažko dokáže zamedziť škodám. (...) Drámou dezinformácie je diskreditácia druhého, jeho predstavenie ako nepriateľa, až po démonizovanie, ktoré môže podnecovať konflikty."

A či ich nemáme v súčasnom športe dosť? Kto a kedy zamedzí tomu, aby sme si v oblasti slovenského športu nerobili prostredníctvom podaktorých médií z čitateľa rukojemníka? Máme v súčasnosti na našom území, ale buďme úprimní, mienkotvorné športové médium? Všetko vážne otázky v súvislosti so štvrťstoročím existencie športu a telesnej výchovy v Slovenskej republike. Pýtate sa, čo odpovede?

V tom istom rádiu a tom istom vystúpení vyslovil Svätý otec aj ďalšiu potrebnú pravdu nie len pre svet športu: „Sú preto chvályhodné tie výchovno-vzdelávacie iniciatívy, ktoré umožňujú osvojiť si schopnosť zachytiť a zhodnotiť komunikačný kontext, učiac nás tomu, aby sme neboli nevedomky šíriteľmi dezinformácie, ale tými, ktorí ju odhaľujú. Chvályhodnými sú tiež inštitucionálne a právne iniciatívy usilujúce sa o definovanie normatív na obmedzenie tohto fenoménu, ako aj vhodné kroky technologických a mediálnych spoločností na zadefinovanie nových kritérií pre overovanie osobných totožností, ktoré sa ukrývajú v pozadí miliónov digitálnych profilov.“

Osobne sa rád obklopujem mladými ľuďmi. Tí sú zväčša priamočiari a nezvyknú zapínať gombíky na oblekoch nahého kráľa, ba ani nehľadajú priesečníky na koľajniciach súčasného života. Najradšej z nich mám tých, ktorí nehľadajú už dávno známe stratégie, ale vedú dialóg s ľuďmi, čo v sebe nosia životnú pravdu umiestnenú vo vlastnej skúsenosti. Preverenú životmi generácií. O takých často písali významní spisovatelia. Napríklad taký Dostojevskij napísal: " Ten, kto klame sebe samému a počúva vlastné lži, dospeje až do toho bodu, že už viac nedokáže rozlíšiť pravdu ani v sebe samom, ani navôkol, a tak si prestáva vážiť seba samého i druhých. Potom, keďže už viac nemá úctu k nikomu, prestáva aj milovať, a v nedostatku lásky, aby sa cítil zamestnaným a aby sa rozptýlil, odovzdáva sa vulgárnym vášňam a potešeniam, a vinou svojich nerestí sa stáva zverom; a toto všetko pramení z neustáleho klamania – druhým a aj sebe samému."

Pozrite dnes napríklad na obsadenie tých pedagogických miest , ktoré sú určené na vzdelávanie a výchovu mladej generácie slovenských žurnalistov pre oblasť športu...Prečo to zvlášť v tejto súvislosti zdôrazňujem? Ak východiskom zo šírenia dezinformácie je zodpovednosť, potom sa to osobitne týka toho, kto má zo svojho postu povinnosť byť zodpovedný za informovanie, čiže novinár – ,ochranca správ‘. On v súčasnom svete nevykonáva len profesiu, ale skutočnú a pravú misiu. A akou kvalitou ho na túto prácu, ba nazval by som to - na toto zodpovedné poslanie pripravujeme? Tak, že ho po skončení vysokej školy zamestnáme v oblasti akademického vzdelávania a vyfabrikujeme ďalšiu osobu obloženú akademickými titulmi bez sebamenšej novinárskej praxe ?...

Čo potom fabrikuje taký človek v športovej praxi? Myslíte si, že športovú žurnalistiku bez pretvárky, nepriateľskú voči falošnosti, sloganom na efekt a vystatovačným prehláseniam; žurnalistiku robenú ľuďmi pre ľudí, a chápanú ako službu všetkým ľuďom? Dokážu sa takto pripravení žurnalisti z oblasti športu angažovať v hľadaní skutočných príčin športových a v nich aj ľudských konfliktov, aby pomáhali porozumieť ich koreňom a prekonávať ich naštartovaním zdravých procesov? Dokážu byť dôstojnými tvorcami angažovanej žurnalistiky v poukazovaní na riešenia, ktoré by boli alternatívou k stupňovaniu kriku a verbálneho násilia?

Viesť aj týmto smerom verejný dialóg na túto tému s olympijskými víťazmi, majstrami sveta, ale aj s ich trénermi či v športe skúsenými funkcionármi, to by bolo znova na porúdzi množstvo zaujímavých odpovedí ?! Nebude dobré možno pri vstupe do druhej štvrťstoročnice viesť dialógy s tými, ktorí kormidlujú súčasný slovenský šport na rôznych stupňoch riadenia i realizácie a hľadať všetko to, čo je v obsahu týchto slov obsiahnuté, alebo len veľmi okrajovo načrtnuté? Pokúsme sa o to spoločne.

Jozef Mazár

Popis k titulnej fotografii:
Martin Švagerko je bývalý lyžiach, reprezentant Československa a Slovenska. Tento odchovanec Dukly Banská Bystrica patril k silnej generácii skokanov na lyžiach v osemdesiatych rokoch 20. storočia. Juniorský majster sveta z roku 1984, jediný slovenský skokan na lyžiach, ktorý vyhral preteky Svetového pohára. Na majstrovstvách sveta získal dve medaily v súťaži družstiev, bronz v Lahti 1989 a striebro vo Falune 1993, kde bol členom spoločného tímu Slovenskej a Českej republiky. Po roku 1993 sa slávna éra skokanov pod logom Dukly Banská Bystrica skončila. Do slovenského športu začali prenikať z roka na rok čoraz viac prvky komercionalizácie.Za celé štvrťstoročie už skokani na lyžiach zásluhou seniorov medailovú zbierku slovenského lyžiarskeho skokanského športu nerozšírili. Dnes sa snažia robiť kroky návratov skokanskí nadšenci združení vôkol bývalého úspešného reprezentanta Československa Jána Táncosza. Medzi žiakmi sa najčastejšie objavuje meno Hektor Kapustík a medzi žiačkami Tamara Mesíková.
Foto: archív Športlandia.sk

JSN Megazine template designed by JoomlaShine.com