parso platini

logo SsFZ

Malá sonda do prvopočiatkov Stredoslovenského futbalového zväzu, ktorý si 10. apríla pripomenul 97. výročie svojho založenia. Autorsky pripravil spolupracovník internetového portálu Športlandia.sk, známy publicista Ján Beňuška.

 Je až neuveriteľné, aká nejednoznačná je slovenská športová publicistika pri uvádzaní okolností vzniku strešnej futbalovej organizácie, ktorej dnes hovoríme Stredoslovenský futbalový zväz (SsFZ). Všetky zdroje sa zhodujú akurát v jednom – dátume. Ten uveďme najsamprv, lebo jeho výpovedná hodnota má historickú patinu – 10. apríl 1921. Bola nedeľa... A v sobotu 21. apríla t. r. si teda pripomíname 97. výročie založenia Stredoslovenskej futbalovej župy (SsFŽ), lebo tak znel dobový názov.

Štyri verzie, jedna správna

zalozenie ssfz

Hronské noviny z 20. 4. 1921 a spravodajstvom o založení SsFŽ

Aby sme tým zdrojom nekrivdili, ustálili sa ešte na čomsi – mieste schôdzky. Z tejto výsady sa tešil Zvolen, ktorý už vtedy patril k dôležitým železničným uzlom a železnica, ako vieme, bola v tých časoch dominantným dopravným prostriedkom. Hneď štyri podstatné verzie vzniku, na ktoré sme pri našom bádaní naďabili a ktoré sa hlboko „zakopali“ v našich knižničných, archívnych či súkromných fondoch, sa však líšia predovšetkým vo výpočte zakladajúcich klubov a župných predstaviteľov a čo je prekvapujúce, odlišnú verziu ako Hronské noviny uvádzajú dokonca aj Štefan Jakubec s Ladislavom Mutňanským, autori vôbec prvej literatúry o slovenskom futbale pod názvom „Futbalový šport a jeho organizácia na Slovensku“, vydanej v roku 1933. Pritom dobový lokálny týždenník Hronské noviny (vychádzal v rokoch 1919 – 1928 v Banskej Bystrici) priniesol vo svojom vydaní vo štvrtok 20. apríla 1921 o historickom akte pomerne obsiahle spravodajstvo: „Dňa 10. apríla sa konala pracovná schôdza Stredoslovenského futbalového okrsku vo Zvolene za účasti zástupcov 4 klubov a 4 vojenských futbalových mužstiev. Všetky body programu boli vybavené. Okrsok bol riadne ustanovený so sídlom v Banskej Bystrici. Do predsedníctva boli zvolení: kap. Feistmantel ako predseda, Jaroslav Polma ako jednateľ a sekretár, pokladník Jozef Zika, Jozef Bidlo za odbočku ČSSF v Turčianskom Svätom Martine, zapisovateľ St. Krbeš, všetci z Banskej Bystrice (pozn. aut.: až na Martinčana Bidla). Toto predsedníctvo bolo poverené úlohou viesť dočasne okrsok, zastupovať protestnú komisiu a vypracovať župný hrací poriadok a stanovy, akonáhle bude župa utvorená. Odohrať pohárové zápasy sa prihlásili 4 kluby a 2 vojenské mužstvá. Sú to: 1. Dolnokubínsky ŠK, 2. Turč. Sv. Martin, 3. ŠK Slávia B. Bystrica, 4. Slovenská Slávia Lučenec, 5. I. prápor 26. Kremnica, 6. 25./II. Lučenec. Vyžrebovanie zápasov: 17. apríla 3 – 6, 24. apríla 1 – 2, 3 – 5, 4 – 6, 1. mája 2 – 3, 4 – 5, 1 – 6, 8. mája 1 – 5, 2 – 4, 15. mája 2 – 5, 1 – 4, 22. mája 5 – 6, 3 – 4, 29. mája 2 – 6, 1. júna 1 – 3. Utvorením a vedením zboru bol poverený Jozef Bidlo z Martina. Po diskusii o ďalšej práci v okrsku a voľných návrhoch schôdzu ukončili. Všetky pripomienky a otázky, dotýkajúce sa okrsku, adresujte na jednateľa Jaroslava Polmu, finančné riaditeľstvo v Banskej Bystrici. Športový život v novoutvorenom okrsku, ako základe budúcej Stredoslovenskej župy, sa začal okamžite odohratím prvého majstrovského zápasu medzi Vojenskou XI. Lučenec a ŠK Slávia B. Bystrica.“ Toľko citát v takmer pôvodnej transkripcii.

Dve víťazstvá Slávie Banská Bystrica

Ale čo bolo, to bolo, terazky som majorom, vraví klasik. Prvým župným víťazom v uvedenej pohárovej konkurencii sa stala Slávia Banská Bystrica, ktorá svoj triumf zopakovala aj o rok neskoršie už v „normálnych“ župných majstrovstvách, čo ju katapultovalo do záverečných bojov majstrov žúp ČSSF o neoficiálneho majstra Slovenska (neoficiálneho preto, že až do roku 1925 sa slovenský laureát ČSSF nestretol s víťazom paralelným súťaže ČSAF-MLSz, t. j. maďarského zväzu v ČSR). Po semifinálom víťazstve nad AC Spišská Nová Ves 2:0 podľahla v pamätnom finále na staručkom ihrisku pri Hrone tímu I. ČsŠK Bratislava 1:2. No už roku 1923 nastal v čs. futbale rozkol a nespokojenci s „neamatérskym“ ČSSF založili amatérsku Úniu. To vo forme silného otrasu pocítila aj SsFŽ, nakoľko aj tu sa utvorili dva prúdy: vrútocký okrsok zostal verný zväzu, banskobystrický sa priklonil k Únii. Tak sa stalo, že kluby Banskobystrického okrsku si založili novú Juhoslovenskú župu (JsFŽ) so sídlom v Banskej Bystrici, kým kluby Vrútockého okrsku zostali v službách SsFŽ. Tento stav pretrval až do roku 1930, kedy sa oba prúdy opäť spojili.

bizik

/ Ján Bízik viedol v júli 1934 stretnutie Ferencvárosu s FAC Viedeň v Budapešti

V Uhorsku len paberky

Kvôli objektivite však načim pripomenúť, že kým sa sen o vlastnom zväze a súťažnej štruktúre stal realitou a kým sa rozbehli prvé súťaže v SsFŽ (a JsFŽ) – čo umožnili nové vnútropolitické pomery po vzniku I. ČSR v roku 1918 – zapájali sa kluby zo stredného Slovenska (v dnešnom ponímaní) viac či menej do futbalového diania v Uhorsku a sporadicky aj do súťažného kolotoča v rámci Uhorského futbalového zväzu, ktorý založili už v roku 1901. Uhorský zväz pre ročník 1907/08 vypísal prvé majstrovstvá uhorského vidieka ako svoju II. divíziu v 7 regiónoch, odohrali sa však napokon len v štyroch, pričom do Severného obvodu so sídlom v Miškovci zaradili mužstvá TVE Prešov (víťaz), AC Košice, MTE Košice a SE Akadémiai Košice. V tejto skupine sa objavil historicky vôbec prvý klub z regiónu stredného Slovenska až v sezóne 1912/13, a to LAC Lučenec, ktorý z 12 zápasov nazbieral 19 bodov a obsadil druhú priečku za VTK Diósgyőr, keď za sebou nechal štyri kluby z Miškovca a AC Gyöngyös. V ročníku 1913/14 už mala Lučenecká podtrieda – Severný okres II. divízie MLSz výlučne stredoslovenské obsadenie a keďže ide o historicky prvú súťaž s takýmto zložením, pripomeňme si jej konečnú tabuľku:

1. LAC Lučenec 8 7 0 1 25:6 14
2. RTC Vrútky 8 4 2 2 22:14 10
3. LTK Lučenec 8 3 2 3 7:19 8
4. SKAC Banská Štiavnica 8 2 1 5 2:14 5
5. ZsTK Žilina 8 1 1 6 6:11 3

Finále okresov:
1. LAC Lučenec 2 2 0 0 4:1 4
2. VTK Diósgyőr 2 1 0 1 2:3 2
3. KAC Košice 2 0 0 2 2:4 0

Táto skupina v obmenenom zložení zaznamenala ešte neúplný ročník 1918/19, a to bolo vlastne všetko zo stredoslovenského pohľadu v období do vzniku I. ČSR. Málo aj medzi bratmi...

Keď boli Vrútky centrom diania

Ešte pred vznikom súťaží SsFŽ sa niektoré stredoslovenské kluby objavili v dvoch súťažných ročníkoch Szlovenszkói Labdarúgók Szövetsége (SzLSz), prvého slovenského futbalového zväzu so sídlom v Bratislave, no s maďarským názvom, plne v súlade so snahou Maďarov o riadenie futbalu na Slovensku. V ročníku 1919/20 v semifinále jednotlivých okrskov LAFC Lučenec podľahol TTS Trenčin 1:4 a KAC Košice si poradil s ŠK Žilina 2:0. Posledný krok sa Žilinčanom nevydaril ani o sezónu nato, keď podľahli KAC 1:2. SzLSz, ktorého členmi boli aj BAC B. Bystrica, RTJ B. Bystrica, FTC Fiľakovo, ŠK Ilava, FC Šahy, ŠK Kremnica, ŠK Levice, LAFC Lučenec, KAFC Lučenec, MTE (RTJ) Lučenec, PAC Poprad, AC Prievidza, MTE (RTJ) Rimavská Sobota, RPOS R. Sobota, SE Makkabea Ružomberok, Viktória Ružomberok, RTJ Vrútky, ŠAC Ban. Štiavnica, TE Trenčín, AC Turč. Sv. Martin, ZSE Zvolen, AFC Zlaté Moravce a ZsTK Žilina – takmer všetko kluby, ktoré neskôr pôsobili v štruktúrach SsFŽ a paralelnej súťaži slovenského MLSz ČSAF – sa ocitol na smetisku dejín 28. augusta 1921. Potom už všetko odštartoval 6. marec 1921, kedy sa v žilinskej reštaurácii U Folkmanna položili základy budúcich futbalových žúp – Západoslovenskej, Východoslovenskej a Stredoslovenskej. Hneď nato nasledovali udalosti uvedené v úvode.
Centrom diania v našom regióne sa nadlho stali Vrútky, kde sa všetko krútilo okolo tamojšieho rodáka Jána Bízika (1897 - 1973), spoluzakladateľa župy, uznávaného klubového i zväzového činovníka a prvého slovenského medzinárodného rozhodcu FIFA. Do funkcie predsedu SsFŽ ho prvýkrát zvolili v roku 1929 a s prestávkami ju vykonával – aj v rámci Žilinskej, resp. Považskej futbalovej župy či FS KV ČSTV– až do roku 1962! Spolu v nej strávil 16 rokov. Mierou vrchovatou sa zaslúžil o jej rozmach, stabilizáciu a pevnú štruktúru, takže neprekvapilo, že časom niesla jeho meno. V jeho šľapajach kráčalo či kráča do dnešného dňa spolu 32 predsedov krajského zväzu, lepšie povedané zväzov, lebo v istom období mali Banskobystrický a Žilinský kraj svoje vlastné štruktúry. A keď hovoríme v prítomnom čase, máme na mysli PhDr. Jozefa Parša, ktorý doslova kráča v Bízikových šľapajach, veď SsFZ šéfuje nepretržite od roku 1988 a pri kormidle aj aj v jeho aktuálne 99. sezóne! S okrúhlymi tromi desaťročiami na tomto poste je neprekonateľným kráľom spomedzi činovníkov zrejme aj v rámci celého Slovenska. Ale to je už trochu iná pesnička, našu sondu sme zamerali skôr na ranú minulosť SsFZ, takže o tom niekedy inokedy.

Ján Beňuška

Popis k titulnej fotografii:
Rok 2000. Predseda SsFZ (v súčasnosti služobne najstarší člen vedenia Slovenského futbalového zväzu - pozn. editora) Jozef Paršo ( v stoji) víta na zväzovej pôde budúceho prezidenta UEFA Michela Platiniho (prvý sprava)
Foto: archív autora.

JSN Megazine template designed by JoomlaShine.com