medved holy benedik sivy kocian dragun

Rád sa obklopujem múdrymi tohto sveta. Prvý raz som sa verejne zdôveril s týmto svojim tajomstvom vo svojej útlej kižôčke Ja - Ty. Môj priateľ Peter Marčičiak mi s ňou pomáhal graficky a raz povedal v čase zrodu tejto knihy aj vetu: "Zo školy by mal vychádzať mladý človek ako harmonická osobnosť, nie ako špecialista." Kniha, ktorú som vtedy napísal, bola zameraná na základe osobných skúseností na neduhy s alkoholom a prevenciu sociálnej patológie. Na moje videnie spájania teórie s praxou.

V tom čase som už dobre poznal trénera Petra Benedika aj vďaka tomu, že som chodil takmer pravidelne sledovať jeho individuálne tréningy s mladými, talentovanými futbalistami z rôznych kútov Slovenskej republiky. Jeho odchovanci Marek Penksa, bratia Moresovci, Štefan Rusnák, Vratislav Greško, Peter Babnič, ale i ďalší hrávali vo vyspelých domácich prvoligových i zahraničných kluboch, Peter cibril na rebríčku vývoja a rozvoja ľudských hodnôt, vďaka skutočnej láske mnohých z nich k futbalu, popri rozvoju futbalových kvalít aj vzťahy jedinca k sebe samému. Pochopil som, ako veľmi v procese individuálneho tréningu si vďaka spôsobom koexistencie uvedomuje, že už mladý človek je diferencovaným celkom. Je entitou, ktorá je pre svoje vnútorné súvislosti ( myslenie, cítenie, prežívanie a pod.) viac než aritmetickým súčtom. Pochopil som, ako aj vo futbale mladých a futbale vôbec sú dôležité správne spôsoby nácviku sebapoznávania, sebaovládania, sebazdokonaľovania u každého jedinca, lebo ľudská podstata vo všeobecnosti, sociálna zrelosť je aj svojim vnútorným, syntetickým prejavom niečo viac, než vnútorná sebadisciplína, a súčasne viac, než výslednica prostredia, v ktorom človek žije či vyrastá.

skola petra benedika kandala

Aj na medzinárodnej úrovni, v súvislosti s prácou s mladými hráčmi je spomínaná škola Petra Benedika. V knihe Futbaloví anjeli a démoni o tom hovorí odchovanec Petra Benedika, v minulosti úspešný hráč holandskej Rody Kerkráde, Rastislav Mores, ktorý dnes žije na rodnej Orave. Na snímke vidíme mladého hráča MFK Dukla Banská Bystrica Jozefa Kandalu s oprávneným úsmevom ( na snímke druhý zľava). Zverenec trénera Jozefa Slobodníka, sa po roku znova zúčastnil náročnej futbalovej prípravy v letnom kempe Ajaxu Amsterdam. Domov za ním prišlo skvelé písomné hodnotenie tamojšími futbalovými odborníkmi. Za futbalový prejav a tréningové prístupy a výstupy medzi svojimi rovesníkmi z mnohých futbalových krajín sveta. Športlandia.sk si aj jeho, ale i ďalších spoluhráčov a mladých futbalistov iných vekových kategórií aj v iných kluboch, nie len v MFK Dukla bude všímať, ako sú schopní demonštrovať svoj futbalový talent priamo na futbalovej tráve počas zápasov o majstrovské body, Foto: archív Športlandia.sk

Aj vtedy sa vo futbale veľmi hovorilo a písalo o dôležitosti tímovej spolupráce, ktorá podľa mojej skromnej mienky vyžaduje v samotnej podstate brať ohľad aj na ostatných členov tímu. Vďaka múdrejším, ktorými sa obklopujem veľmi rád dodnes a medzi ktorých som radil aj docenta MUDr. Jaroslava Skálu, vo svete uznávaného alkohológa, som už predtým, v pražskom Apolináři pochopil, že v každom dobrom tíme sociálne správanie sa jednotlivcov, nepôsobuje ďalším členom sklamanie, nevyvoláva prvky depresie či sebaľútosti. Preto som po jednom takom tréningu položil Petrovi otázku, aká je, podľa neho, najrozumnejšia forma výchovy. Odpovedal mi bez prípravy a pohotovo:
" Osobný príklad. Vo futbale ukázať, učiť, naučiť a rozvíjať u každého tie prvky futbalovej potreby pre kvalitný výkon, ktoré dobrý futbalista potrebuje." Potom ešte dodal, že na to je dôležité mať potrebný systém, nosiť v sebe na tréning, ale aj v ostatných chvíľach dňa cieľavedomosť a zodpovednosť. Absolútne najhoršou a najškodlivejšou vlastnosťou je ľahostajnosť k sebe samému. Po niekoľkých dňoch som ho poprosil, či by sa neangažoval v projekte nášho Medzinárodného sociálno - kultúrneho inštitútu, ktorého prezidentom bol docen PhDr. Jozef Vengloš aj pre organizovanie pravidelných medzinárodných konferencií na tému prevencie sociálno - patologických javov, lebo tie tak isto obsahujú tréning prvkov, ktoré on sám tréningovou rehoľou požadoval zdokonaľovať u svojich zverencov.

Bolo to takmer pred 15 rokmi, okolo roku 2003, teda, ani nie desaťročie od chvíle, kedy sa liečbe a prevencii tejto problematiky venovali na odbornej úrovni v Československu sotva 3 percentá lekárov, mizivé percento psychológov a sociológov, ale boli i takí, ktorých táto problematika výsostne zaujímala. Dokonca sme ich objavili vo vedení vtedajších Kúpeľov Dudince či v samotnom mestečku, najmenšom v Slovenskej republike, v Dudinciach. Pamätám sa ako vtedajší primátor mesta Ing. Štefan Pokľuda zareagoval, keď sme mu povedali, čo by sme v Dudinciach radi robili a pripojil sa k nášmu nápadu s tým, že by sme mohli touto aktivitou dostať do Dudiniec napríklad aj našich futbalových majstrov Európy.

Stalo sa. Keď nám svojim názorom, pohľadom a životnou zrelosťou pomohol vtedajší manažér Kúpeľov Dudince a.s, dnešný ich generálny riaditeľ JUDr. Slavomír Brza, vďaka kontaktom docenta Vengloša a Petra Benedika pripravoval organizačný výbor konferenciu, ktorej podstata spčívala v konfrontácii uplatňovania toho, čo je v tomto knižnom príspevku obsiahnuté. Podaktorí prezidenti republiky nám pomohli tiež, keď sme ich oslovili, dobrej veci pomohli aj podaktorí predsedovia vlád, len Mikuláš Dzurinda sa vyhviezdil prísľubom, deklaroval písomne, že nad medzinárodnou konferenciou preberá záštitu, ale skutok osobitnej pomoci riešiť daný problém zahnal skôr, než ho začal.

Slávni majstri Európy z Belehradu, Zdeněk Nehoda, Jozef Móder, Ladislav Jurkemik, ale aj olympijskí víťazi vo futbale z Moskvy - František Kunzo, Stanislav Seman, František Štambacher, známi prvoligisti Stanislav Griga, z Českej republiky Ján Berger, Karol Dobiáš, Miroslav Kadlec, Ivo Knoflíček, Tibor Mičinec, Jiří Ondra, Václav Samek, v drese Slovana Bratislava víťaz PVP, žiaľ, dnes už nežijúci Ladislav Móder prichádzali hrať futbal a mnohí z nich i rokovať, aby svojimi názormi obohatili potreby spájania teórie s praxou a pomáhali neformálne riešiť v prevencii Slovenskej republiky v tejto oblasti ešte aj dnes stav takmer národného ohrozenia. Dokonca prišli i vtedajší tréneri reprezentácie Ján Kocian, od atlétov tréner olympijského víťaza Jozefa Pibilinca Juraj Benčík, zo zahraničia vo svete uznávaní futbalisti Maté Fenyvesi, Lajos Détari, János Mozner, v neďalekom futbalovom Váci vtedy pôsobiaci významný futbalový funkcionár Zoltán Offela a ďalší.

Pamätám sa ako János Mozner, futbalista, ktorý spolu s Détarim obliekal dres Hovédu Budapest a o 6 rokov neskôr aj dres Dózsa Ujpest hovoril o tom ako v Maďarsku na tomto úseku realizujú Bozsikov program. Zaangažovali do neho chlapcov, úzko pri tom spolupracovali so školami, učiteľmi telesnej výchovy, ale nerobili tomu bezhlavú bezcieľnu propagandu. Stalo sa, že sa dokázali zrieknuť v ich regióne Pest Megye, do ktorého patria mestá Vác, Balaské Ďarmoty, Ostrihom, Višegrad, Nagymaros talentovaného chlapca pre futbal, lebo neboli u neho predpoklady, aby zvládal vo svojom mladom veku futbalové i školské povinnosti. Sám János Mozner bol telocvikár s univerzitným vysokoškolským vzdelaním i prvoligovou futbalovou praxou. Hovoril aké dôležité sú rozhovory rodičov s trénermi na rôzne témy života i prvky, ktoré vlastne zásluhou Benedikovej futbalovej školy v Dukle Banská Bystrica vytvorili obsahový rámec konferencie. Nie jednej. Uskutočnilo sa ich celkom 5 a ukázalo sa, že taká náročná celoštátna platforma, o ktorej tu píšem, v našom štáte ani dnes mnohým nevonia, lebo sa funkcionárskymi postojmi z najvyšších miest javí ako nepotrebná, neužitočná. Z rôznych príčin, ale táto kniha nie je o tom.

Je o ľuďoch, ktorí vedia a chcú. Konferencia potvrdila, ako dôležitá je sústavná komunikácia na dané témy aj dnes. Jednotlivých konferencií sa zúčastňovali i mnohé ďalšie, nie len športové osobnosti. Súčasný prednosta Psychiatrického oddelenia V Roosweltovej nemocnici v Banskej Bystrici, MUDr. Ludvík Nábělek približoval zo svojej bohatej praxe toľko prvkov, ktoré sú ešte aj dnes veľmi naliehavo potrebné, aby boli prostredníctvom preventívnych programov uvádzané do praxe, že sa z toho dôvodu aj mne tieto riadky píšu ešte úprimnejšie a konkrétnejšie veľmi ťažko. Nenapísať ich tak ako nespomenúť, že svojou erudovanosťou zvýšili obsahovú úroveň konferencie aj Mudr. Pavol Malovič, profesor ěkonomickej univerzity v Bratislave Ján Porvazník, bývalý prvoligový futbalista Ing. Ján Zekucia, pred rokmi televízna moderátorka, neskôr banková ombudsmanka Eva Černá, akademický maliar Štefan Kocka, ale v tom čase aj podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič, ktorí na konferencii svojimi vystúpeniami a účasťou dokumentovali v praxi nie len prvky humánneho konania, ale predovšetkým praktický stupeň vlastnej odbornosti a sociálnej zrelosti, ktorý determinuje chápanie tohoto problému nie z postu možnosti získavať vlastný prospech.

Dokonca si dovolím tvrdiť, že konferencia bola v tomto smere a aj vydanie tejto publikácie bude, istým barometrom zmyslu futbalistov, funkcionárov klubového i zväzového života, hlavne funkcionárov politických strán a poslancov na rôznych stupňoch života v našom štáte, aký je ich zmysel a postoj pre morálku, ako sú ochotní vlastnou angažovanosťou prispievať k tvorbe niečoho, čo by prospelo a slúžilo mnohým ľuďom. Ako presahujú ich potreby osobný záujem , stupeň a kvalitu funkcionárskej zrelosti, do ktorej sa dostali, pri riešení problémov, ktoré sa dotýkajú nie len ich osobne, ich vlastných rodín, ale aj komunít, inštitúcií, nášho Slovenska i celého sveta.

Milovať ľudstvo a ľudí je ľahké, úprimná láska obsahuje stupeň kvality sociálnej zrelosti, stupeň aktívnych či pasívnych prístupov k vleklým problémom svojej krajiny, ku každému jednotlivcovi. Obdivoval som a vždy obdivujem pokoj, akým sa dokázal prezentovať vo svojom živote vo svete uznávaný tréner docent Jozef Vengloš. Keď som sa na spomínanú tému mnoho raz rozprával s jedným z troch spoluzakladateľov Medzinárodného sociálno - kultúrneho inštitútu, Ing. Jánom Piškom, ten vždy oceňoval ako tento čestný prezident Európskej asociácie futbalových trénerov UEFA nikdy na nikoho neútočil, vedel sa vyhýbať extrémom, lebo sám vlastní dostatočnú integritu, vysoký stupeň odbornosti , celostnosti a charizmy. Sociálna a duchovná zrelosť, ktorej sme mali možnosť sa od neho učiť, ho nabádala konať rozhodne a s presvedčenia, konať za i proti, nevyhýbať sa dohody a pomoci tým, ktorí tú pomoc potrebovali. Nevyhýbať sa ani závislosti vo vzťahoch, ale konať aj samostatne.

Tam sa rodili vlásočnice potreby umiestniť v tejto publikácii esej o ľuďoch, ktorých kvalita spočíva v slobode, ich tvorivosti, a ľudskej podstate. Pochopil som, že Peter Benedik od neho dokázal ešte ako hráč kopírovať v tréningovom procese zmysel jeho osobnosti v zmysle výroku: " Som, čo tvorím". Preto nezostal konzumentom naučených a žitých fráz, preto aj také riadky v obsahu tejto knihy.

Jozef Mazár,
úryvok z pripravovanej knihy Futbaloví anjeli a démoni

Popis k titulnej fotografii:
Počas zápasu internacionálov Dukly Banská Bystrica a Dukly Praha takto sedeli na lavičke banskobystrickej Dukly ( zľava do prava) Tomáš Medveď, Marek Hollý, Peter Benedik, Vladimír Sivý, Ján Kocian, Dušan Dragúň. Všetci spomenutí, ale i mnohí ďalší sú prostredníctvom svojich výkonov, alebo i názorov, portrétov, fotografií ako futbalisti, tréneri, ľudia dneška, spolutvorcami pripravovanej knižnej publikácie: Futbaloví anjeli a démoni.
Foto: Ján Miškovič