kahance

Len pekne ži a nebuď zlý! Nič neunáhli hnevom.Potom sa tvoj život odbornosťou, láskou presadí – a nie násilníckym revom.!
Takú životnú pravdu v sebe nosil celý život a pre všetkých milovníkov športu na tatami, ale aj pre ostatných športovcov na večné časy za seba zanechal skvelý tréner, úžasne citlivý človek, vzácny a svetom cenený odborník z oblasti džuda, reprezentant armádneho športu, pán Jiří Synek.

jiti synek


Včera, teda, vo štvrtok 25. októbra toho roku dotĺklo srdiečko človeka, ktorý sa mierou vrchovatou zaslúžil, že prenikavé úspechydžuda s logom Dukla zneli zvonivo, krásne, s medailovou ozdobou v Československu, Európe i v celom športovom svete.

„Život ma naučil, že skutočnú pravdu o športe je potrebné odhaľovať predovšetkým obyčajným ľuďom. Hlavne mladým, nadaným talentom by sme ju nemali baliť do biznismenských peňazí. Len dve veci zaručia, aby sme mohli zovšeobecniť a potom v praxi uplatňovať užitočnú a úspešnú cestu športom pre životy pokolení, ktoré prídu po nás – ak odovzdáte športu celého seba, teda srdce, talent, gény, ľudskú statočnosť a potom, ak šport bude sprístupnený hlavne v detských rokoch každému dieťaťu rovnakými podmienkami “ – nechal sa počuť v čase, keď dosahoval ako tréner s džudistami Dukly Banská Bystrica skvelé výsledky.

Je známe, že džudo má korene svojho vzniku v Japonsku. Preto zaujalo v čase, keď Japonci označovaliJiřího Sosnu, ktorý získal v kimone Dukly pod jeho vedením prvý titul seniorského majstra Československa, že najmenej dva roky patrí medzi absolútnu svetovú špičku. Jiří Synek vtedy zareagoval, že nie je to tak, lebo stále dozrieva, stále má čo zlepšovať. Sám raz na žiadosť médií vyslovil svetu džuda rebríček prvých troch pretekárov, ktorí reprezentovali s logom Dukly Československo i Duklu v takom poradí: 1., Vladimír Novák 2., Vladimír Kocman 3., Pavol Petřikov. Potom nezabudol dodať:

„Verím, časom po nich prídu i úspešnejší...“

O trénerovi Synkovi bolo známe, že je náročný na seba, ale aj druhých. Bolo zaujímavé, ako už vtedy, za čias svojej úspešnej trénerskej dráhy volal pozvyšovaní hlavne psychickej odolnosti našich džudistov v súbojoch so súpermi. Tá jeho, ľudská psychika a psychológia, boli učebnicové. Celé obdobie vlastnej mladosti sa zložitým životom predieral ako sirota sám. Prihlásil sa ako pomocník k jednému čalúnnikovi, ktorý mal svoju dielňu na pražskom Žižkove, ktorý bol v tých časoch miestom skromných, veľmi biedne žijúcich, ale pracovitých ľudí.

„Šport, ak ho berie človek vážne, musí mať uplatnenie v celom vašom živote. Šport vás naučí počítať a narábať kvalitne s prekonávaním prekážok, niekedy aj podrazov, ktoré vôbec nemusia mať pôvod vzniku vo vašom konaní, ale prídu práve vtedy, keď to najmenej očakávate. Preto je potrebné pracovať vždy poctivo a hlavne neklamať seba samého“ zdôrazňoval často v našich spoločných debatách. Aj vtedy, keď sme sa mu pri príležitosti osláv 40. výročia vzniku Dukly Banská Bystrica poďakovali, že nám, mladým, neskúseným dovoľuje prenikať do hĺbky svojej duše.

Jeho dobrácke slovo, vitálna chôdza, nezastieraná, ale ústretová odbornosť, boli čitateľné v hale banskobystrickej Dukly na Štiavničkách aj vtedy, keď na tatami ukazoval základy obratnosti, ľudskej bystrosti či šikovnosti a dôvtipu mladým futbalistom Dukly Marekovi Penksovi, Karolovi Praženicovi, Norbertovi Dikaczovi, Rastislavovi Moresovi a ďalším.

Mal ďaleko po osemdesiatke, keď sa z jeho tváre zračil úsmev, lebo vlastným pohľadom sa presviedčal aké veľké množstvo malých detí stále navštevuje džudistické tréningy. Do posledného obdobia vlastného života boli telocvičňa a príroda miestom jeho živej relaxácie, balzamom vlastnej duše zásluhou športu.K ľuďom sa vždy snažil správať empaticky, ústretovo, lebo v sebe celý život nosil všade ľudské dobro.

Raz na medzinárodnom halovom futbalovom turnaji , kde sa hralo O pohár Jozefa Vengloša, tradične v predvianočnom čase, vyriekol:

„Svet bude prázdny, ak sa krásy hôr, riek, lúk, telocviční, detských ihrísk nebude dotýkať úprimná ľudská duša. Ako náhle idem, kráčam, dajme tomu i mlčky, nič nehovoriac životom toho čo ma obklopuje a čo mi ponúka hodnoty, môžem si brať plody kvetov života tejto Zeme.“

Aj takto dokázal roznášať úžasné plody múdrosti svojho života, nevnucovaného priateľstva ľuďom, ktorých mal nesmierne rád, z ktorých tých múdrych a šikovných obdivoval spokojnosťou svojho srdca.

V tejto chvíli sa už manžel, otec, starý otec, priateľ, milý človek , Jiří Synek, isto pozerá na celý ľudský svet, tam hore, z nebíčka.
Nech jeho krásnemu životu ostanú naše spomienky od všetkých, ktorí sme ho poznali, ktorí sme si ho vážili na večnosť.

Česť jeho nehynúcej pamiatke!

JSN Megazine template designed by JoomlaShine.com