hokej reprezentacia

Niekoľko obrazcov z hokejového života ostane človeku pred očami na večnosť napriek tomu, že vo svojom živote stretol množstvo hokejových profesionálov. Keď v roku 1967 slávila Národná hokejová liga (NHL) najvyššia súťaž hokejových profesionálov päťdesiate výročie svojho založenia, kreslil ochotne slávny rodák zo slovenských Sokolčian, Stan Mikita, v tom čase už dvojnásobný nositeľ Ceny pre najlepšieho strelca a nahrávača tejto súťaže (Art Rosa Trophy), prstom na ľade staručkej Stodoly v Košiciach obrazce, aby celkom názorne vysvetlil hokejovým reprezentantom vtedajších Košíc princípy bránenia a útočenia v profesionálnom mužstve.

Mal na nohách korčule i národný dres mužstva Československa, ale máloktorý hokejista vedel, že tieto obrazce kreslí najlepšie brániaci hráč, ktorý okrem toho strieľa v NHL najviac gólov. Nuž, pozerať na neho v tejto chvíli bolo darom a pamäťou na večnosť. V tom čase bol zaknihovaný 24.ročník československej hokejovej ligy, v ktorej skončila Dukla Košice medzi desiatimi účastníkmi tejto kvalitnej súťaže na 6. mieste. Druhý slovenský účastník – Slovan Bratislava, vybojoval miesto štvrté. Majstrom bola Dukla Jihlava.

O desať rokov neskôr, v hokejovej sezóne 1976/1977 vysvetľoval vtedajší tréner ligových VSŽ Košice Pavol Zábojník úzkemu kruhu novinárov, ako je potrebné pre novinára mať pamäť vedca. Okrem iného vtedy povedal:

„Ako hráč si všetko užijete oveľa intenzívnejšie než v úlohe trénera. Ale ja som si všímal často ako hráč aj novinárov ako píšu o hokeji. Chcú byť zväčša kronikármi hviezd. To je dobré, pozitívne, potrebné. Menej už hľadajú a píšu o ľuďoch, ktorí budujú hokejové stánky tam, kde raz môžu byť vzácne hokejové chrámy. A takmer vôbec nemapujú kvalitnú prácu ľudí pri hokeji s deťmi.“

bondra

Aj také hokejové veličiny sveta akou je Peter Bondra, počas svojej návštevy Slovenskej republiky sa neštítia odovzdávať cenné hokejové rady najmenším adeptom tohto športu. Dokumentačným svedectvom je aj táto snímka. Foto: Marek Čecho

O dvadsať rokov neskôr, v roku 1987 na žiadosť okresných a krajských orgánov telovýchovy v roku 1987, rozhodnutím vtedajšieho Ministerstva národnej obrany Československa, založili pri Vojenskom útvare v Leviciach vojenský hokejový klub VTJ Levice.

Prvý rok v sezóne 1987/1988 hrala VTJ Levice v krajskej súťaži, ktorú suverénne vyhrala. Od súťažného ročníka 1988/1989 hralo družstvo v II. SNHL, v ktorej pravidelne až do roku 1993 bojovalo o postup do I. SNHL. Tak napríklad v sezóne 1990/1991 skončilo na druhom mieste za Senicou, ale pred dnes už extraligovou Žilinou. Dres hokejového klubu VTJ Levice obliekali vynikajúci hráči, z ktorých podaktorí v neskoršom období pôsobili aj ako reprezentanti Slovenska (Jozef Daňo, Juraj Kledrowetz). Dobré výsledky mužstva vojakov zvýšili popularitu ľadového hokeja v meste a jeho okolí.

V období rokov 1993-1996 sa niektorí „tiež športovci“ pohrávali s myšlienkou prestavať v Leviciach, na juhu Slovenska, zimný štadión na viacúčelovú športovú halu na čo bol vypracovaný aj „zaujímavý“ drahý stavebný projekt. Ten uvažoval vyhnať hokejistov z haly na vonkajšiu vedľajšiu ľadovú plochu. Tlak funkcionárov hokejového klubu, zdravý rozum poslancov vtedajšieho mestského zastupiteľstva viedol v roku 1996 k rozhodnutiu dostavania Zimného štadióna podľa pôvodnej dokumentácie. V máji 1998 bol Zimný štadión slávnostne odovzdaný do užívania pre širokú verejnosť.

O vyše desaťročie neskôr, teda o 30 rokov po návšteve slávneho Stana Mikitu vo svojej rodnej vlasti, obnovil svoju činnosť aj Hokejový klub Levice. Zámer mestského zastupiteľstva dostavať Zimný štadión v roku 1998 výbor HK Levice využil a v spolupráci so IV. základnou školou Pri Podlužianke založil Športové hokejové triedy (ŠHT) pre súťažný ročník 1997/98. Vstupom do systému športových hokejových tried sa začala zvyšovať kvalita výchovy žiakov v ľadovom hokeji. Žiaci začali hrať najvyššiu súťaž v žiackej kategórii v Slovenskej republike. Dorastenci začali hrať 1. ligu, juniori postúpili do 1.ligy a seniori hrali druhú ligu. Seniori ju hrajú doposiaľ.

Všetky družstvá Hokejového klubu Levice hrajú súťaže riadené Slovenským zväzom ľadového hokeja. Vrcholom štruktúry jednotlivých kategórií sú seniori, ktorí v súťažnom období 2005/2006 herne pôsobili v 1. hokejovej lige Slovenska. Udržať sa im v nej však nepodarilo a od sezóny 2006/2007 sa pokúšajú o návrat do I. ligy.

Kronika hokejového diania Levíc je popísaná zaujímavo životnými príbehmi mnohých ľudí. Domorodcov z Levíc, ale aj tých, ktorým hokejová láska dovolila priamo či nepriamo dotknúť sa hokejových Levíc. Jedným z takých bol a zostal napríklad práve odchovanec košického hokeja, Dušan Kapusta. Hokejista s rukopisom Jána Selveka, ktorý sa stal ďalšou významnou osobou vďaka slovám, ktoré o hokeji povedal práve v Leviciach pred štartom tohoročnej hokejovej sezóny:

Hráči sa stali ikonami, ľudia ich spoznávali na ulici, zdravili. Vždy sa to stalo vtedy, keď sa v kabíne stretla výborná partia. Zažil som takú atmosféru ako tréner v Maďarsku, ale stopy na mojom hokejovom raste zanechali tréneri slávnych hokejových Košíc, JánSelvek a Július Kovács. Vďaka tomu, že sa im podarilo vynikajúco skĺbiť skúsenosti s mladosťou. Vytvorili partiu ľudí, z ktorej možno 2 tretiny mladých hokejistov hrávalo za Československo v juniorských kategóriách. V mužstve neboli veľké skupinky, ale samozrejme boli hráči, ktorí mali v šatni väčšie slovo a ktorým sa mladí podriaďovali.

Vtedy, keď fungovala v hokejovom súkolí tá správna chémia, boli v každom kolektíve skvelé hokejové výsledky. V tom čase, ktorý približujem, radi chodili do Košíc aj svetové hokejové veličiny. A vynikajúci do partie boli aj mnohí, často málo verejnosti zviditeľňovaní, hokejoví funkcionári. Tu v Leviciach medzi takých radím okrem iných aj Júliusa Beňuša a Jozefa Guťana. Ak hovoríme o hokeji Levíc teraz, keď tu chystáme predsezónny kemp, skúste tu chvíľu zboku pokojne sledovať súčasný hokejový život. Potom píšte!“

Dal som na slová bývalého hokejového trénera reprezentácie Maďarska, ktorý v hokejovej sezóne 2002/2003 vystriedal na tomto poste ďalšieho Slováka, Jána Jaška. Sledoval som mnohé, ale už predtým som sa opýtal súčasného sekretára hokejového klubu Levíc, Jozefa Guťana, ako vidí v hokejovom dianí Levíc os:dieťa –rodič –tréner-športový klub.Vtedy, ešte pred začiatkom hokejovej sezóny 2018/2019 mi okrem iného povedal:

„Dieťa si síce samé vyberie šport pocitovo, ale myslím si, že by malo byť rodičom správne vedené ...Nie, aby rodič viedol svoje dieťa k športu na základe svojich ambícií,svojich veľaraz nesprávnych pocitov..

Problém v tomto vidím nasledovne: 1. Rodič sa často zvykne aj na základe mojich poznatkov z iných klubov, prezentovať verejnosti cez svoje dieťa, že on na to má finančne
2. Robí tak spravidla vtedy, ak sa jemu – rodičovi, páči daný šport. 3. Zvykne sa realizovať hlavne vtedy, ak má kontakty na funkcionárov v kluboch, ktoré týmto spôsobom hľadajú cesty ľahšieho postupu. 4. Spravidla je to však vtedy, ak prezentuje všeobecný ,často neodborný pohľad, na súvislosti v danom športe i klube...

Väčšina rodičov v dnešnej dobe , hlavne v športových kluboch so slabým ekonomickým zázemím, sa stáva hlavným sponzorom dieťaťa, ale nie jeho pre život i šport užitočným vychovávateľom. Vrcholom neodbornosti a nepoznania súvislosti je ak chce o chode družstva či klubu, kde sa jeho dieťa s radosťou zúčastňuje tréningového procesu, rozhodovať ! O fungovaní štruktúr klubu,o tréningovom procese,o charaktere a osobe trénera ,o zaradení svojho dieťa do postavenia v športovom družstve i klube a niekedy aj o svojom postavení v štruktúrach klubu. Lenže spravidla taký rodič, len čo uvidí lepšiu ambíciu sám sa presadiť inde, odchádza od daného športu, aj keď práve pri takom športe má jeho dieťa zdokonaľovať svoj prirodzený talent a svoje chcenie talent rozvíjať, robiť dobre sebe i športu. Tým vôbec netvrdím, že práve s rodičom, ale s každým, by mal športový klub viesť rôznymi formami a spôsobmi sústavný dlhodobý dialóg, zameraný aj na výchovu k hrdosti klubu, v ktorom sa angažuje.“

Zaujímavé rôzne obrázky, všakže? Čo je v športe ešte zaujímavejšie, že aj tam má úspech svoju rovnicu. Dá sa vyjadriť aj takto: A = x + y + z.Úspech v živote či športe? To je vlastne rovnica. A = X + Y + Z. Ak je A úspechom v živote či športe, práca je x, zábava je y a z je držať zavreté ústa, ale stále študovať súvislosti.Životno – športové. Spoločne previazané. Čo vy na to?

Pozrime sa na všetko napísané z predchádzajúcich riadkov z inej strany hokejového života Levíc. Novinárovi sa občas podarí zistiť informácie aj také, ktoré na verejnosti funkcionári mnohých klubov pri svojej činnosti držia len vo vlastnej hlave a v svojom konaní. Občas však predsa len vytrysknú a zvyknú sa prejaviť sa aj takto: „Dajte nám toľko a toľko eur a my vám za to odstúpime napríklad I. slovenskú hokejovú ligu! Môže sa to stať? Ono sa to, predsa, stáva. Dokonca zásluhou existujúcich, legalizovaných pravidiel. Prijatých nie za účelom aby rast hokejovej mlade nasledoval, ale pre zárobok vyvolených.

Nie však o tom chcem písať. Zaujalo ma pri tom hokejovom sledovaní života HK Levice zboku, akú úžasnú váhu kladú súčasní Ozimákovci na iný, síce ťažšie budovaný hokejový príbeh Levíc, ale serióznejší, pre Levice, členov klubu, hlavne deti a mládež trvalejší a tým aj dlhodobo perspektívnejší. Finančným pažravcom v súčasnom slovenskom hokejovom dianí sa rozhodli nedávať nič. Vsadili na výchovu vo vlastnom klube.

Vtedy, keď kreslil slávny Stan Mikita v úvode článku spomínané obrazce, prezentoval svojim vnútrom zároveň reč lásky vlastného srdca kráse a požiadavkám hokeja. Serióznosť, náročnosť voči sebe v prvom rade na deklarované seriózne postupy v hokejovom dianí, na sebadisciplínu.

Súčasný športový riaditeľ Martin Ozimák toto priniesol do hokeja Levíc medzi ľudí, ktorí to so sebou nosili, ale hokejový svet v konkrétnostiach nepoznali až z toľkých zorných uhlov, lebo v tom svetovom hokejovom dianí nepôsobili, nehrali najvyššiu prvoligovú súťaž seniorov, nepôsobili trénersky a manažérsky v KHL, nekomunikovali často so špičkami svetového hokeja a tým, prirodzene , nemohli všetko konfrontovať v takej rovine ako je tomu v hokejových Leviciach dnes.

Keď urobili dennú prezentáciu toho, čo chcú robiť, začali verejnosti živo a praxou predkladať čo urobili a čo chcú robiť ďalej, pribudlo im vyše 270 prihlášok detí do klubu. Aj preto, lebo sa k ich náročnej robote s detičkami, ale v prvom rade pre hokejové Levice i celé okolie, zapojili i členky nežného pohlavia.

Jedna z nich, Denisa Kleinová, nám na otázku: „Prečo ste sa popri basketbale dali vtiahnuť aj do hokejového „rodičovského“ diania ?“odpovedla:

„Teší ma, že Levice hrávajú úspešný extraligový basketbal mužov. Bude ma ešte viac tešiť, ak sa aj v hokeji budú jeho dianím šíriť v praxi profesionálne myšlienky.Ak budeme mať napríklad v hokeji Levíc viac trénerov pri deťoch tak kvalitných, akým je napríklad Michal David či ďalší. Ani v hokeji jeden človek nemôže urobiť veľké zmeny. Naše deti radi športujú. Veronika Krivočenková patrí medzi tie mamičky, ktorej kvalita práce pri hokeji nie je ľahostajná. Ľahostajnosť je veľmi zlá vlastnosť. Počula som tiež na ponuku nášho športového riaditeľa, aby sme naďalej prostredníctvom našich rodičovských pohľadov, postojov i skúseností pomáhali v rámci našich možností vnášať aj do hokeja Levíc profesionálne myslenie. Obdivujem a vážim si veteránov. Stačí sa prísť pozrieť na zápasy internacionálov Kozmáloviec a Starého Tekova: Tie chodí v Leviciach sledovať už takmer desaťročie vyše 600 ľudí. Nuž a práve tam, prostredníctvom atmosféry týchto hokejových zápasov zistíte, že ľudia sa vedia láskou k hokeju zabávať.

Ak k tomu dokážeme pridať profesionálne marketing v HK Levice na prvoligovej úrovni, prídu deti, rodičia, tým aj talenty, ale na to musíme vytvoriť podmienky. Toto sa nedá urobiť z večera na ráno. Prvé kroky má klub za sebou. Musíme v širších súvislostiach hľadať a nachádzať napätie a uspokojenie, ktoré môže celým rodinám ponúkať hokej Levíc. Na svojej stáži a pracovných cestách tak doma ako i za morom som sa presvedčila, že každý z nás má právo aj hokejom hľadať v živote svoje uspokojenie. Keď ho nehľadáte v zbieraní hráčskych a funkcionárskych osobností, takú pravdu o ktorej hovorím, môžete nájsť medzi deťmi. Dokonca aj svojimi vlastnými.“

Také pohľady, prístupy, spôsoby vedia osloviť. Skúsili sme sa na túto tému stretnúť aj s profesionálnou manažérkou v obchodnom reťazci Tesco, Martinou Olejníkovou či zodpovednými pracovníkmi Západoslovenskej energetiky. Zatiaľ sme možno našou vinou neboli z portálu Športlandia. sk úspešní. Vieme však od bežných ľudí, počuli sme to dokonca v obchodnom dome Tesco v Leviciach, že o hokejových aktivitách sa aj na pôde takých zariadení a inštitúcii hovorí.
Na zimných štadiónoch sa hokej hrá. Ten levický, seniorsky, ktorý chcú vidieť fanúšikovia v I. slovenskej národnej hokejovej lige čím skôr, má dnes dobré hráčske, trénerské a funkcionárske podhubie. O tohoročnej II. hokejovej lige seniorov sa vie, že v nej môže vyhrať i prehrať každý s každým. Podstatnejšia je skutočnosť, že má hrou oproti minulosti kvalitatívnejší nárast. V HK Levice sa ho rozhodli zvyšovať nielen zvýšeným dialógom medzi HK Levice a SZĽH, ale predovšetkým prostredníctvom mladých hráčov.

Dnes, tesne pred sobotňajším majstrovským zápasomzápasom Levice – Prievidza, teda po víťazstve Levíc v Senici o 2 góly, nebudeme spomínať konkrétne mená, ani výsledky. Rozhodne však už najbližšie dáme slovo na stránkach Športlandie. sk aj samotným hráčom, ale i ďalším, ktorí môžu ovplyvňovať túto hru vo veľkej miere.

Je dobré, že sa hokejový fanúšik môže dozvedať pravidelne o tejto pravde aj z Levickej televízie, internetového portálu Levíc i denníka My – Levice. Kvalitne realizovaná koncepcia hokeja výrazne ovplyvňuje kvalitu sociálno - kultúrneho a spoločenského života nás všetkých. Aj preto také riadky o hokeji Levíc v súvislostiach toho slovenského, športu vôbec. Napríklad tentoraz aj na internetovom portáli www.priekopnik.sk.Uvedomujúc si pritom, že nikto na svete nemá viac nepriateľov než úprimný, hrdý a cituplný muž, ktorý berie osoby a veci také, aké sú a nie také, aké by chceli byť.

Jozef Mazár

Popis k titulnej fotografii:
Ako informuje internetový portál HK Levice, mimochodom, za obsah i grafiku si zasluhujú jeho tvorcovia verejné ocenenie, hokejové Levice začínajú byť reprezentačné. Zimný štadión v Leviciach prešiel v lete významnou premenou v podobe čisto nových mantinelov vďaka čomu sú Levice pripravené na ďalší významný krok. Po prvýkrát budú hostiť mládežnícky reprezentačný zraz v podobe regionálneho výcvikového tábora pre reprezentačný výber do 15 rokov. Zraz bude prebiehať v dňoch 29.10. – 31.10.2018 a nebude na ňom chýbať ani trojica domácich hokejistov, ktorými sú obranca Šimon Doboš a útočníci Samuel Drapák a Martin Kasala.
Foto: portál HK Levice

JSN Megazine template designed by JoomlaShine.com