juraj sopko

V to nedeľné dopoludnie sledovalo jeho 7 minútové vystúpenie na palubovke z maličkej tribúny telocvične ZŠ Dudince okolo 200 zvedavých očí. Boli medzi nimi deti, mládenci, rodičia i tí, skôr narodení. V prestávke kvalitne obsadeného futbalového turnaja 11 ročných detí Hontu, ktorý vyhrali futbalové ratolesti Banskej Štiavnice pred domácimi Dudincami, prišiel s loptou na palubovku v skromnom, ale čistučkom športovom oblečení mladý, pohyblivý elegán. Žonglér s loptou. Tí, ktorým je slovenský jazyk a jeho poetickosť ľahostajná, píšu, že ide o freestyle futbal.


My sme tomu roky vraveli, že ide o futbalové umenie s loptou na pomerne malom priestore. Ani v jednom, ani v druhom prípade, však žonglér s loptou nepotrebuje rozhodcov, futbalové čiary či brány, ale isto viac vášeň a cit pre loptu. Keď som sledoval vystúpenie Juraja Sopku zo Sebechlieb, o ktorom bude reč, zdobila ho v mojom ponímaní hojivá krása dotykmi s loptou. Či už išlo o hlavu, krk, chrbát, hruď, alebo nohy, či už stál, ležal, otáčal sa, robil akrobatické obraty s celým telom, to malé kožené čudo na palubovku nepadalo. Stále bolo pod jeho kontrolou. Počúvalo ho. Lopte dával pokyny vlastným žonglérskym kumštom, chcením všetkým v telocvični urobiť čo najväčšiu radosť.

V slovenských končinách je, vraj, zo sedem takých ľudí, ktorí toto ovládajú. Juraj sa svojim štýlom popisovaného famózneho narábania s loptou snaží, aby poskytoval pozornému divákovi zážitok z toho, čo denne trénuje takmer 9 rokov. Opýtal som sa ho, hneď po podujatí, či pri tom vníma bežného futbalového fanúšika? Odpovedal mi skromne,:

„Mám radosť, ak moje žonglovanie s loptou divákov zaujme a zanechá v nich príjemný zážitok.“

Keďže som si ho nemal na spomenutom podujatí právo prisvojiť, dohodli sme sa na stretnutí inokedy. Stalo sa tak o pár dní v jeho rodnom dome históriou opradenej dedinky, o ktorej som si dovolil za aktívnej účasti kameramana Bárdiho natočiť filmový dokument: Testamenty zo Sebechlieb.

Už vtedy ma očarila príroda i ľudia tejto obce. Teraz som tam nemal úmysel skloňovať históriu,obdobie prítomnosti Turkov a stavovských povstaní, nebolo cieľom písať o tureckých nájazdoch ani o Sebechlebských hudcoch.. Mnohí dnes vedia, že Turci obec napadli, vypálili a vyplienili. Okolo 500 mladých ľudí z obce odviedli do večného otroctva.

juraj sopko 2

Kde trénuje? Na ceste, na balkóne, všade, kde je trochu priestoru, aby mohol urobiť vo fáze cvičenia s loptou trebárs aj taký, na prvý pohľad všedný futbalovo – akrobatický kúsok. Alebo sa mýlime? Vravíte, že skúste to urobiť?... Foto: archív redakcie Športlandia.sk

Juraj, nestal si sa otrokom futbalovej lopty? Nechceš zdediť smutnú minulosť?!..“ Čiernovlasý, empatický mladík sa usmial takým otázkam, aby pokojne zareagoval.

„Otrokom futbalovej lopty som sa určite nestal. Tento šport som začal trénovať preto, lebo som potreboval pohyb, ktorý je pre mňa veľmi dôležitý.Ovládať futbalovú loptu, znamená tvrdo trénovať. Skúšal som to vo futbale v neďalekých Hontianskych Nemciach. Spoznal som, že mi viac „sedí“ individuálny pohyb. Pochopil som,že spojením pohybu a trpezlivosti môže vzniknúť umenie, ktorým sa môžem vyjadriť. Pretotrénujem. Niektorí to nazývame freestyle futbal, vy tomu hovoríte žonglovanie s loptou .“

Nebol dôvod filozofovať o názve. Vo mne už nikto nevykorení snahu obdivovať ľubozvučnú slovenčinu, učiť sa jej prednesu i hovorenému štýlu. Stále mi podaktorí vytýkajú, že nemôžem sám za svoju viacjazyčnosť. „Rozprávať slovensky a zároveň zemplínsky, vie málo ľudí na svete...“ Pochválil som sa mu, aby som zahovoril, že anglicky nerozumiem a už sa ani rozumieť tomuto jazyku nenaučím.

Juraj sa šibalsky, ale priateľsky usmieval, akoby chcel nadviazať:

„Dôležitým prvkom pri tomto športe je ovládanie lopty na malom priestore . Futbal je sám o sebe skvelý šport. Fascinuje milióny ľudí sveta, ktorí ho milujú. Pelé, Maradona, Messi, Ronaldo, ale i naši slovenskí futbalisti Jokl, Szikora, Penksa dokázali s loptou robiť na futbalovej tráve divy. Boli, sú a budú medzi nami i takí jedinci, ktorí s ňou dokážu čarovať bez kolektívneho poňatia a povyšujú pohyb s loptou na umenie. Možno príde obdobie, keď to bude aj s hudbou a budú sa prísne hodnotiť jednotlivé figúry žonglovania s loptou.“

Nespomenul ani náznakom, že medzi tými súčasníkmi patria v Slovenskej republike prvé priečky v žonglovaní s loptou aj jemu. Veď bol na ostatných majstrovstvách Slovenskej republiky druhý. Zopakoval som mu tento úspech.

Zareagoval:

„Lucia Kevická z Bratislavy je majsterkou sveta, samozrejme, zvíťazila aj na majstrovstvách SR. Máte pravdu, ak hovoríte, že som skončil druhý. Ale na druhej strane ma to motivuje viac na sebe pracovať. Veď s loptou to ide aj môjmu kamarátovi Jakubovi Majerníkovi z Medzibrodu pri Banskej Bystrici a ďalším“.

Juraj sa narodil ako druhý zo siedmych detí . Keď prišiel na svet 6, júla 1995 sotva jeho rodičia tušili, že práve on zo všetkých detí bude tým, ktorý azda najviac už vo svojej mladosti zabŕdne do otázok filozofie života a s obľubou bude čítať životopisy osobností. Čo to má spoločné s jeho vášňou?

„V nemenovanej televízii bežala relácia Talentmánia, ktorej som sa zúčastnil keď som mal 14 rokov. V porote vtedy boli spevák Pavol Habera, český herec Zdeněk Troška, priateľka slávneho talianskeho futbalového brankára Gigi Buffona a moderátorka Adela Banášová, ktorej sa moje vystúpenie páčilo a to ma motivovalo k ďalšej práci na sebe. Toto bolo moje prvé verejné vystúpenie.

Samozrejme, že by som sa rád uplatnil v profesii, ktorú študujem. Som externe študujúcim vysokoškolákom ekonomiky a manažmentu. Ale aj napriek tomu by som rád ďalej rozvíjal svoju záľubu a talent v tomto športe.– priblížil časť svojho prežívania. Pokojne pritom prestal rozprávať, keď my sme v jeho miestnosti začali skloňovať futbal detí a mládeže s jeho talentovaným mladším bratom Samom. Ak sa, totiž, športový publicista zoznámi s mladým talentom, iste ho zaujme či má nejaké vzory. Kým Samko povedal, že mu imponovali tie, ktoré vyrastali napríklad v mládežníckych kluboch Dukly Banská Bystrica starší a ostrieľanejší Juraj sa chvíľu zamyslel, aby povedal:

„Vzory? Vzorom v tomto športe sú pre mňa určite nórski bratia Erlend a Brynjar Fagerli, ktorí momentálne patria k svetovej freestyle futbalovej špičke. Ale samozrejme mám aj iné vzory. Veľkou osobnosťou pre mňa v živote je sv. Ján Pavol II., ktorý svojim životom ovplyvnil veľké množstvo ľudí na celom svete.“ Dalo sa aj vďaka takým slovám pochopiť, čo sa skrýva v duši obyčajného mladého chlapca, ktorý si ide pokorne, ale cieľavedome za svojim snom. Aj vďaka pevnému rodinnému zázemiu a dobrej výchove je na ceste k poznaniu seba samého. K tomu by mal prispieť aj tento pokus o jeho profil pre našich čitateľov.

Lev Starew

Popis k titulnej fotografii:
Čo obsahuje tréning? Chcenie nacvičovať každúý dotyk s loptou veľmi zodpovedne a precízne. Chce to isto aj kus akrobatiky, odriekania, trpezlivosti, lebo cieľom Juraja nie je len takto udržať loptu, ale v prvom rade potešiť a uspokojiť srdiečko náročného diváka. O ostatnom už rozpráva sám v priloženom portréte.
Foto: archív redakcie Športlandia. sk

JSN Megazine template designed by JoomlaShine.com