Športovo - spoločenský
a filozoficko - vzdelávací portál

poznate ich

Tak ako košický futbal, košický hokej, košický basketbal či košické vodné pólo má v metropole slovenského Východu svoju veľmi bohatú históriu, má ju aj Gymnázium na Šrobárovej ulici. Ide o školu, ktorá má za sebou viac ako jedno storočie svojho trvania a za toto obdobie zmenila celkom 10 krát svoj názov. Vtedy, keď ju okrem iných navštevovali aj futbalisti Roman a Peter Benedikovci, ale tiež Oliver Tomáš, niesla názov Stredná všeobecno - vzdelávacia škola Košice, na Šrobárovej ulici.

Názov veľmi výstižný aj z pohľadu spomenutých troch študentov, z ktorých bol Roman najstarší, lebo sa narodil v roku 1945. Nie v Košiciach, ale v Prahe. Peter Benedik uzrel svetlo sveta v meste zaujímavých ľudských rozmerov, teda v Košiciach. A Oliver Tomáš, ten sa tam narodil tiež, spolu s Petrom navštevovali spomínanú SVŠ v jednom ročníku, ale v iných triedach. Všetkých troch učila latinský jazyk sestra populárneho a vo svete známeho futbalistu Andreja Kvašňáka, pani profesorka Helena Kvašňáková, ktorá okrem toho rozprávala a metodicko didakticky vedela vyučovať aj jazyk francúzsky. Lenže spomínaná trojica v sebe nosila okrem úloh stredoškolského štúdia aj iné koníčky.

Z tejto trojice najvyšší, Oliver Tomáš, nakoniec zakotvil práve z dôvodu, že jeden veľký koníček si ho tak podmanil, pre zmenu v Prahe, aby študoval na tej istej vysokej škole, ako otecko bratov Benedikovcov, MUDr. Štefan Benedik - na svetoznámej Karlovej univerzite, dokonca i ten istý odbor - všeobecné lekárstvo. V tom čase sotva niekto z rodu verných Košičanov, alebo ak chcete lokálpatriotov tušil, že práve Oliver Tomáš sa stane prvým Slovákom, čo hral pod vysokými košmi finále Pohára európskych majstrov a bude jedným z prvých hráčov bývalého Československa, ktorý dokázal loptu po výskoku vkladať do koša. A to i napriek tomu, že vôbec nebol vyše dvojmetrovým dlháňom, veď meral "iba" 186 centimetrov.

Nie každý však dnes vie, že MUDr. Oliver Tomáš začínal s futbalom.

"Brat Roman, bol tiež výborným basketbalistom. Keď navštevoval spomínanú strednú školu už chytal pravidlene za dorast VSS futbal a Oliver bol v tom istom mládežníckom kolektíve úžasným ľavonohým futbalovým talentom. Život chcel, aby presedlal na basketbal" - zaspomínal s odstupom rokov Peter.

Ten spolu s Oliverom a Jarom Pollákom zohrali viacero výborných futbalových zápasov v žiackom družstve VSS napríklad aj na chýrnom, dnes bezmála 70 ročnou históriou opradenom futbalovom turnaji v Přelouči pri Pardubiciach, ktorým prešli v žiackom veku aj takí futbalisti, akými nesporne neskôr v Európe Antonín Panenka či Jaroslav Pollák boli a na veky zostanú. Cesty všetkých troch sa po skončení SVŠ na Šrobárovej v Košiciach rozišli. Roman ostal študovať v Košiciach medicínu, Peter odišiel študovať Fakultu telesnej vývhovy a športu do Bratislavy a Oliver, potom čo ho ako 17 ročného ostaršili, aby mohol pod drobnohľadom nestora košického basketbalu Pavla V. Andreánskeho hrať za Košice ligu s takými borcami akými boli Šosták, Bombic, Kašper, Sahlica, Rosíval, Kurian, Brziak, Andreánsky, Pavlík, Kudernáč, o necelé dva roky, v čase svojho najväčšieho športového rozkvetu už hral basketbal v Prahe. Za v tom čase v Európe populárnu a výsledkovo i herne skvelú Sláviu VŠ spolu so Zídkom, Bobrovským, Zedníčkom, Konopáskom, Barochom, Kovářom a ďalšími.

Peter po prijatí na FTVŠ do Bratislavy trénoval v doraste ČH Bratislava. Jeho odborný futbalový rast cibrili v tomto klube postupne Jozef Hodulík, Arnošt Hložek,František Korček ba aj "Čulinko" Ujváry a dokonca i Dezider Cimra, neskorší predseda Slovenského futbalového zväzu. Pod jeho športový i ľudský rast sa dôslednou pedagogickou prácou okrem iných skvelých pedagógov, podpisoval tiež Ladislav Kačáni. V kolektíve dorastencov ČH Bratislava v tom čase pôsobili bratia Jozef a Ján Čapkovičovci, Emil Hamár, Ján Luža, Vladimír Kaizer a Milan Hudec, ktorého inak nezavolali ako Páter.

Neskôr, podobne ako Peter Benedik Duklák ako remeň. Lenže v Dukle pražskej. "Dosť dlho som hráčsky v ČH stál, lebo z VSS ma nechceli na technický prestup uvoľniť, ale dočkal som sa " - úsmevne dodal po rokoch Peťo v spoločnosti Milana Hudeca na tradičnom stretnutí bývalých futbalistov ČH Bratislava. Milan Hudec, ktorý sa narodil 9. júna 1947 strávil svoje najlepšie futbalové roky v Dukle Praha, za ktorú nastúpil v československej lige 91 krát a dal v jej ligovom drese 37 gólov."Zaoberáš sa futbalovou históriou, mnohí tvrdia, a nesprávne, že ČH Bratislava vznikla ako niekdajší klub policajtov. Nie je to pravda. Najskôr to bol kolektív poskladaný z hráčov, ktorí sa v tom čase nedostali do vtedy slávneho Slovana. Slávneho hrou, popularitou, tradíciami i osobnosťami" - povedal mi Milan Hudec.

Bolo to potom čo sa posledný marcový deň 2012 slovenská športová verejnosť, novinárska obec a symbolicky na diaľku i krajania z Austrálie rozlúčili s výnimočným človekom, Jozefom „Dodom“ Bujnom, ktorý v úctyhodnom veku 92 rokov odišiel tíško do večnosti po krátkej chorobe v Trenčianskych Tepliciach.

V slovenských médiách sa v nekrológu, pripomínajúcom futbalového trénerského svetobežníka, ktorý významnú časť života – tri desaťročia od roku 1967, prežil v austrálskom Sydney, akcentuje vcelku prirodzene najmä odborná futbalová práca a prínos Jozefa Bujnu v slovenskom a neskôr austrálskom futbale. Nie div, veď „Dodo“, ako mu s obľubou priatelia vraveli, bol jedným z nezabudnuteľnej trojice tvorcov majstrovskej Červenej hviezdy Bratislava. Po troch rokoch plánovanej činnosti v súčinnosti s trénerom Karolom Borhym a MUDr. Alexandrom Binovským v roku 1959 priviedli skvelý futbalový tím v jeho základnej zostave Hlavatý - Hložek, Tichý, Weiss - Buberník, Matlák - Gajdoš, Scherer, Kačáni, Cimra, Dolinský k titulu majstra Československa. Hráči tohto mužstva vzápätí tvorili kostru reprezentačného mužstva ČSR, ktoré potom v roku 1960 postúpilo až do semifinále historických prvých majstrovstiev Európy vo futbale a po zdolaní Francúzska 2:0 získalo bronzové medaily.

Lenže za tvorivou knihou života vyštudovaného právnika, sudcu, športového novinára a diplomovaného knihovníka, celkom prirodzene, načim hľadať a pátrať viac, aby sa vo vedomí a poznaní tak športovej, ako aj krajanskej verejnosti ukotvil príbeh nitrianskeho rodáka aspoň v takej faktografickej i príbehovej podobe, akej sme sa mohli dotknúť a čerpať z dostupných zdrojov pre túto časť publikácie.

V prítomnosti takých skvelých hráčov zakladajúcej ČH Bratislava akými boli Jozef Taraba, Vladimír Žák, Rudolf Vyskoč, Ivan Zlatňanský, Pavol Daučík, Alexander Bínovský či Ivan Prokop dalo počuť všeličo zo zákulisia zrodu ČH Bratislava. Aj pre Petra Benedika jeho pôsobenie v tomto klube muselo byť školou ako hrom. Hlavne, keď sa zaúčal v tom čase aj do tajov školy mladomanželskej po boku svojej doterajšej manželky Evičky Majerovej, ktorá bola jeho spolužiačkou.

Jozef Mazár, z pripravovanej knihy Futbaloví anjeli a démoni

Popis k fotografii hore:
Poznáte ich? Z tých, ktorí nám správne identifikujú na tomto obrázku hráčov bývalej ČH Bratislava a svoje videnie písomne zdokumentujú na adresu Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. vyžrebujeme jedného, ktorému zašleme knihu o histórii športu Svedectvo veliteľa. Na odpovede čakáme do 15. februára 2018. Meno víťaza (víťazky) so stručným rozhovorom priblížime na internetovom portále Športlandia.sk.

 

poznate ich 02

Stará garnitúra rodu verných členov Červenej hviezdy Bratislava sa schádza pravidelne a spomína na krásne zašlé nie len futbalové časy aspoň raz v roku. Pri takej príležitosti bola zhotovená aj táto snímka.
V hornom stoja rade zľava: Viliam Miklík, Ivan Prekop, Ali Homér, Tibor Kormúth, Milan Hudec, Milan Zálešák, Anton Valach, Zdeno Hurbanič, Rudolf Vyskoč, Anton Obložinský, Alexander Bínovský, Peter Benedik, Vladimír Žák, František Halas st., Peter Šolín.
V podrepe zľava: Dušan Kanis, Jozef Taraba, Milan Stančík, Ivan Zlatňanský, Ján Tittel, Pavol Daučík, Slavomír Ondrejička, Oscar Išcopt, Ján Kyrt.
Foto: Jozef Mazár

JSN Megazine template designed by JoomlaShine.com