Športovo - spoločenský
a filozoficko - vzdelávací portál

8133

ivor lehotan

Prvý raz som sa s ním stretol, keď v Banskej Bystrici zaklopal na dvere vtedajších odvetvových novín Slovcepa, z ktorých urobil záverečnú diplomovú prácu svojho vysokoškolského štúdia. Už vtedy odborníkov zaujal svojimi postojmi k žurnalistickej tvorbe v súvislostiach života. Obdivovali ho ako dokázal už v mladosti klásť na seba väčšie nároky, než na iných. V čase svojej rannej žurnalistickej mladosti novinársky elév, Mgr. Ivor Lehoťan, dnes viceprezident Medzinárodnej biatlonovej únie a od dnešného dňa aj nositeľ Ceny Gabriela Zelenaya, ktorú udeľuje každoročne Únia slovenských novinárov na návrh Klubu športových novinárov ÚSN.

hokejisti sr 18

Zaujímavý rodák z Podpoľania. Presnejšie - z Detvy. Keď máte možnosť pozorne načúvať jeho slovám zistíte, počas usilovania sa niečo spoznávať bližšie napríklad z hokeja s deťmi a pri deťoch, že občas skúsite bližšie chápať seba samého a ostatných. Zaujal napríklad výrokom : "Najlepším podporovateľom každého dieťaťa pri jeho športovom raste by mal byť jeho rodič“ Odôvodnil to jednoducho, ale pravdivo vo chvíli keď dodal:

ivan labansky

Len nemnohí hokejoví fanatici sa vydali dlhodobou cestou za pokusom dať na papier hokejové dejiny Košíc. Ešte menej z nich si trúflo preniknúť do množstva životných príbehov, vďaka ktorým boli a sú hokejové dejiny mesta písané. Keď Alexander Dumas starší na margo písania histórie povedal, že história je iba akýsi klinec, na ktorý vešia svoje príbehy, od mnohých odporcov sa mu dostalo posmeškov. Tvrdili, že jeho vydavateľstvo je továrňou na romány. Hlavne preto, lebo zamestnával pomocníkov. Literárni vedci s odstupom viacerých storočí bádaním dosvedčili, že nie všetko, pod čím je Dumas podpísaný, verne odráža historickú pravdu. Jeden z najplodnejších spisovateľov, akí kedy žili, počas svojho života na také poznámky nereagoval, teda ich ani nevyvracal.

ladislav pincak

V jednej knihe o vodnom póle so slovenským textom o ňom autor knižky tvrdí: „Bol určite najtemperamentnejším, najemotívnejším reprezentačným trénerom.“ Čo k tomu možno napísať, keď Rudolf Štoffan, ktorý sa narodil 16. marca 1936 v Košiciach, už nie je medzi nami, aby sme si mohli priamo u neho overiť toto tvrdenie?!... Hádam možno to pravdivé, že čím bližšie sú ľudia k pravde, tím sú znášanlivejší voči cudzím omylom. A opačne.

Veterán Ladislav Bottlik, ktorý Tojáša, ako ho v Košiciach najbližší familiárne volali, mi pre zmenu povedal: „Rudolf Štoffan bol človekom, s ktorým som vo vtedajšom československom vodnom póle, ako s málo kým, mohol hodiny diskutovať na odbornej úrovni“.

trebula hokej vsz kosice

Tento citát, z dielne známeho španielskeho spisovateľa a dramatika, Miquela de Cervantesa Saavedra, z obdobia takzvaného zlatého veku španielskej literatúry, nie je prepožičaný pre túto esej náhodou. Snúbi sa v ňom veľa zo zlatej éry košického hokeja a života niekdajšieho predsedu vyššieho územného celku, konkrétne Košického samosprávneho kraja, JUDr. Zdenka Trebuľu.

Osobne, pod pojmom esej je potrebné chápať a , teda, aj približovať čitateľovi pokus, skúšku. V tomto prípade je tomu tak z emocionálnych pohnútok autora článku ku košickému hokeju a jeho protagonistom. Je to vzácna zhovievavosť prírody, že nás necháva tak dlho nažive, aby sme mohli porovnávať, skúšať, približovať dejinné udalosti publicistikou netradične. Miquel de Cervantes viedol veľmi zaujímavý, dobrodružný život.

JSN Megazine template designed by JoomlaShine.com