Športovo - spoločenský
a filozoficko - vzdelávací portál

8133

ivan cierny

 

Napísať testament velenia v Dukle znamená pre mňa pokus priniesť Ivan, tvoj príbeh k športu, lásky k nemu, priblížiť túžbu víťaziť pod slávnym logom Dukly. Netreba tajiť, tento knižný pokus vznikol na motívy tvojich časopiseckých a novinových spomienkových výstrižkov na tvoju cestu športom, ale aj vďaka ľuďom, ktorí ťa pri športe a so športom v živote dobre poznali a poznajú. Vydajme sa na túto zaujímavú cestu od mladistvých nádejí a snov až na samotnú hranicu športového funkcionárskeho majstrovstva a zase späť týmto rozhovorom o láske k športu a životu, márnosti funkcionárskych športových vojen a o tom, ako i v zlých časoch športového funkcionára je potrebné nachádzať zmysel života v športe a so športom.


Hneď v úvode musím uviesť, že ťa budem oslovovať familiárne, lebo tak robím od roku 1969, kedy si do Dukly Banská Bystrica prišiel. Prišiel si ako reprezentant v prekážkovom behu na 110 metrov aj so svojim československým rekordom. Ak by tomu bolo inak, mohol by tento rozhovor, hlavne pre tých, ktorí nás poznajú, už aj preto vyznieť neúprimne. Čo ty na to?

Keď sme sa už dali na cestu, ktorou chceme čitateľovi ponúknuť trochu viac, ako iba kamienky do výsledkovej mozaiky športu, na tom či si tykáme, alebo budeme vykať, nemôže predsa záležať. K podstate otázky ešte toľko, pomohol som Dukle ešte 2 roky v lige, hlavným dôvodom môjho príchodu do Dukly bol vypísaný konkurz na trénera šprintu a prekážok. Konkurz som urobil a funkciu som prevzal po trénerovi Herbertovi Bendem, ktorý odišiel do zahraničia.

Z novinových výstrižkov o tebe, ale aj od tvojich priateľov som sa dozvedel, že si išiel v mladosti v tréningových dávkach doma, v rodnej Čadci, i neskôr v Žiline, v tamojších atletických podmienkach cestou tvrdého biča, nazvem to polopatistickejšie, tzv. zátopkovskou cestou. Je to pravda?

Ak máš na mysli moje tréningy v rodnej Čadci s poľnohospodárskymi bránami po oranine, máš dobré informácie. V Dukle Lipník nad Bečvou som sa s pánom bežcom a pánom človekom Emilom Zátopkom v začiatkoch mojej atletickej kariéry stretol a pýtal som sa ho aj na to, ako on behával a prečo behával v kanadách. Trochu som si vtedy svoj tréning prispôsobil môjmu naturelu.

Podľa viacerých máš veliteľské danosti v chôdzi, vystupovaní, očiach. Vraj sa vieš vážne smiať...Čo je na tom pravdy?

Možno som niečo prejavom na verejnosti zdedil od svojho otca, bývalého herca, prvého slobodného umelca v Československej republike. Jedno je isté, neviem sa vnútrom pretvarovať. aj nepríjemnú pravdu poviem priamo do očí. Dosť sa poznám a možno aj preto nerád utekám od seba samého. Pre športovca zvlášť veľmi dôležitá vec. A nielen pre športovca. Snažím sa uvedomiť si v každej chvíli svoju ľudskú malosť, či snažil som sa rovnako uvedomiť si svoju zodpovednosť. Načo by mi už vo velení bolo samotné neprimerané sebavedomie. Naviac, každý veliteľ by sa mal obklopiť šikovnými ľuďmi. Už Baťa povedal, tí ľudia musia byť schopnejší ako ja, ale musím ich dokázať ukočírovať. Osobne si myslím, že som takých ľudí vôkol seba mal. Nuž a s tým smiechom to máš tak. Pýtam sa, ako sa smiať, keď sa podaktorí hrajú buď na funkcionárskych analfabetov, alebo takmer na riaditeľov prinajmenšom jadrových elektrární a nerozhodujú o ničom užitočnom?...

Všimol som si, že v tvojom slovníku neexistuje urážka. Britká urážka do tváre i poza chrbát. Alebo sa mýlim?

Slovo je meč, ale aj med. Snažím sa zdržať nepotrebných, urážlivých, hanebných výrokov. Tým nechcem povedať, že mi nikto neublížil?! Život ma naučil, že vie byť spravodlivým bankárom. On spravidla vracia potom aj s úrokom. V takých chvíľach si človek viac ako inokedy uvedomuje veľkosť a silu svojej rodiny. Aj teraz chcem touto cestou úprimne poďakovať svojej nebohej manželke za všetko prospešné čo pre mňa urobila v živote. Dokonca ani neviem či taká vďaka za pochopenie a starostlivosť pre moju športovú kariéru, ktorej sa mi od nej dostalo, stačí...Aj takými myšlienkami sa vraciam, zavše, k Dukle.

V našej banskobystrickej Dukle už dosť dlho nesvieti pokoj. Mám na mysli športovcov, trénerov i exekutívu. Jeden z tvojich známych mi povedal, že pokoj je to najdôležitejšie nielen v živote človeka, ale aj takej, na svetové výsledky veľkej organizácie, akou je Dukla Banská Bystrica...

Tak ako každý vek človeka má svoje čaro aj táto doba nám prináša mnohé otazníky.Pokoj nesvietil ani v mojom vnútri, keď ma ako špičkového pretekára nenominovali na OH do Tokia a Montrealu. Čo by mi to pomohlo, ak by som sa v tom čase spreneveril vlastnému svedomiu a myšlienke olympizmu?... Veľká, nečistá škvrna mi vtedy zaťažila moje mladé, ambiciózne svedomie. Robil som v živote všetko preto, aby sa mi ju podarilo zmyť. Možno som sa naučil byť ostražitejším, opatrnejším. To len preto, aby som sa nestal podpaľovačom vášní.

Stal si sa veliteľom Dukly Banská Bystrica, do ktorej si prišiel z rodnej Čadce a ligového Třinca. Bola to náhoda?

Nič nie je náhoda. Pamätám sa ako som dostal vtedy ponuku posilniť Duklu. Prišiel som ako pretekár na sklonku svojej dlhodobej pretekárskej kariéry, stal sa trénerom po už spomenutom úspešne absolvovanom výberovom konaní, potom som bol šéftrénerom atletiky, aby som bol nakoniec celých 11 rokov jej veliteľom. V predchádzajúcej otázke sme skloňovali pokoj či čistotu svedomia. Aj mňa nemali všetci velitelia v láske a chystali sa, že ma z Dukly "odpália". Bol som v jednom období veliteľom úseku " rôzne športy" Vtedy sme tam nemali olympijských víťazov ani majstrov sveta. Keď bolo s futbalovou Duklou zle urobili ma jej veliteľom. Zostal som pri futbale desať rokov. Spolupráca s trénermi Jozefom Adamcom či Antonom Dragúňom, ale ani ďalšími, nebola nikdy ľahká. Aj ja som musel bojovať. Často za čistotu svedomia. Nie svojho, ale proti nespravodlivému konaniu iných, často sa otvorene postaviť za ekonomicky bohatšiu Duklu, proti morálnemu úpadku niektorých veľmi perspektívnych športovcov. Aj futbalistov. Podaktorí sa museli z Dukly porúčať. Dukla nebola ani nie je súkromným mechanizmom a verím, že z nej nebude nikdy obchodná firma.

O to ťažšie sa dnes obhajujú v Dukle základné, ale potrebné predpisy pre úspešné fungovanie Dukly. Pomáhajú Dukle Banská Bystrica v tomto smere médiá? Aká je tvoja skúsenosť u nás s nezávislými médiami. Prajú dnešnej Dukle, alebo je tomu inak?

Je tu veľa rozporov vzájomnej kritiky. Treba robiť dobré výsledky a nebudú nezhody. Nemyslím si, že nezávislosť v pravom zmysle slova existuje. Ona ani nikdy neexistovala. Človek bol a zostal či nezostal závislý už na rodine, keby som nepoznal komunikáciu s médiami, rozhlasmi či televíziami, možno by som slovku " nezávislý" aj uveril. Každý sme závislí od svojej minulosti, od svojho pôvodu, spoločenského postavenia. Toto napísal v jednej zo svojich knižiek už známy slovenský spisovateľ Ladislav Ťažký. Stotožňujem sa s jeho názorom. Dodávam k tomu, koniec s funkcionárom v Dukle, na akomkoľvek poste, tobôž už na poste riaditeľa, ak ide riadiť pre zisk peňazí. Dnes sa stala bezúhonnosť na mnohých miestach náboženským prežitkom. Netajím, znovu si pomáham názorom už spomenutého spisovateľa ktorý napísal, že horšie je, keď nejaký uchádzač ide za funkciou cieľavedome a premyslene, tvrdo, aby bol nielen bohatý, ale aj slávny. Sodoma - Gomora, keď sa tieto dve katastrofálne vlastnosti objavia až po uvedení do funkcie.

Šport v Dukle, mám teraz na mysli tú pražskú pozná však iné praktiky ako sú tie naše, v slovenských podmienkach z ostatných období. Čo ty na to?

Tam mali a majú riaditeľa vždy vojaka. Myslím, že už tým je veľa povedané. Mnohé je o Dukle Praha napísané aj v pamätnici Sport s jménem Dukla. Osobne veľmi oceňujem kvalitu tejto publikácie aj z hľadiska prosperity Dukly, rovnako je tomu tak aj v prípade štvrť ročníka Dukla sport. Patrí sa tiež dodať, že Dukla Praha má oveľa bohatšiu históriu, z čoho plynú aj skúsenosti. Na každom stupni práce v Dukle.

Skúsme si zalistovať históriou našej, banskobystrickej Dukly. Len tak v skratke. Možno prostredníctvom dátumov.

Mnohé je známe, nezmeniteľné. Dňa 1. júla 1965 premiestnili do Banskej Bystrici z Brezna Armádne športové družstvo futbalistov. O 3 mesiace neskôr prišli z Vyškova pod Urpín atléti a 8. januára 1966 lyžiari - skokani. Po ich príchode vznikla v rámci vtedy bojového útvaru v Banskej Bystrici prvá športová rota. Armádne stredisko Dukla Banská Bystrica, ako samostatný útvar, vzniklo 1. septembra 1967. Vtedy premiestnili nadriadení do Banskej Bystrice aj vzpieračov z Plzne a 7. januára 1968 prišli na Štiavničky z Plzne tiež džudisti. Dňa 1.augusta 1969 boli prevelení do AS Dukly Banská Bystrica športoví gymnasti z Bratislavy, z tamojšieho Ženijneho technického učilišťa. V roku 1970 boli do organizačnej štruktúry Armádneho strediska Dukla Banská Bystrica pričlenení vodní pólisti. Domovú základňu mali v Žiline a v Liptovskom Mikuláši Okoličnom sa začala budovať odlúčená základňa AŠD: biatlon, moderný päťboj, šerm, športová streľba. Veľkým sviatkom bolo v roku 1972 odovzdanie do užívania štadióna SNP na Štiavničkách Dukle Banská Bystrica.Dňa 9. marca 1973 odovzdali do užívania Dukle športovú halu na Štiavničkách. Každý rok Dukle v tom čase niečo užitočné pribudlo. Pamätám sa dobre, ako sme sa v tom čase angažovali pri položení tartanovej dráhy do priestorov štadióna na Štiavničkách, ale i nového trávnika. Písal sa august 1974. Osobne som sa veľmi tešil aj prijatiu štatútu Armádne stredisko vrcholového športu ( ASVŠ ) v októbri 1974. Všetko odraz plánovanej, premyslenej a úspešne realizovanej koncepcie. V auguste 1976 vzniklo pri vodnom póle v Žiline Armádne športové družstvo plávania. Nuž a 21. júla prvý raz osvetlili umelo zásluhou 1 800 luxov na Štiavničkách štadión. V septembri 1984 začali využívať športovci Dukly nový kuchynsko - jedálenský blok a ubytovňu. Veľmi veľa sme si sľubovali od vzniku Strediska vrcholového športu mládeže (SVŠM ), ktoré začalo písať svoje dejiny 1. septembra 1985. V roku 1989 bola svojpomocne dobudovaná rehabilitačno - regeneračná linka v Dukle a dňa 10. mája 1991 sa Čsl. armáda stala členom Medzinárodnej rady vojenského športu ( CIZMUs ). V auguste 1982 bol otvorený areál pre chov koní a parkúr Mičiná - Kopa ( JAK) a dňa 1. júla 1993 Armádne športové družstvo futbalu začalo pôsobiť ako samostatná príspevková organizácia. Dňa 1. septembra 1994 došlo k reorganizácii ASVŠ a zmene názvu na Armádny športový klub.

Štatistické údaje, to je vec jedna, dosahované výsledky je vec druhá. V ktorých športových odvetviach zabezpečovala Dukla Banská Bystrica športovú reprezentáciu napríklad v roku 1994 ? Tento rok uvádzam preto, lebo podľa mňa bol dosť dôležitý čo do spôsobu ďalšieho rozvoja Dukly.

Bolo to v atletike, lyžovaní - skokoch, biatlone, džude, modernom päťboji, vo vodnom slalome a športovej streľbe, kde sme mali silné a kvalitné armádne športové družstvá. Prostredníctvom družstva rôzne bola v Dukle zabezpečovaná príprava karate, motokrosu, triatlonu, zjazdu na divokej vode, v plávaní, fitnese, majsterkou sveta sa stala predsa Žigalová, a sánkovaní. Určitý čas pôsobili v Dukle aj iné armádne športové družstvá, mám na mysli lyžovanie beh a zjazd, šerm, športovú gymnastiku a podaktoré iné, ale tie buď svoju činnosť skončili zánikom alebo boli premiestnené v rámci armádneho vrcholového športu do iného mesta.

Otázky štatistického charakteru sú prepletané aj prostredníctvom spomienok významných športových osobností, ale aj ľudí z iných oblastí spoločenského života, v tejto knihe zvlášť na tvoju osobu. Netreba tajiť, v knižke sú naznačené, možno často medzi riadkami aj problémy, nad ktorými sa zamýšľajú mnohí, ale aj ty sám, ako významná osobnosť celého slovenského športu dodnes. Podaktorí sa dokonca pokúšajú prostredníctvom svojich pocitov odhaľovať tie najvnútornejšie nedostatky možno hlasitejšie, než sme boli zvyknutí. Čo povieš na túto tému?

Ťažká a zodpovedná úvaha a mojej osobe i Dukle Banská Bystrica je toto Svedectvo veliteľa. Je to podľa mňa prvotina, pokus o symbiózu veliteľa a života človeka, dlhoročného funkcionára v Dukle na viacerých pozíciách. Netajím, sú ľudia, ktorí dokážu hneď skočiť po akejkoľvek funkcii. Do Dukly som prišiel ako skúsený športovec v 1969 roku na základe konkrétnej ponuky ako úspešný reprezentant z už spomenutého atletického ligového Třinca. Zopakujem ešte raz to, čo je už tiež v tejto knižke napísané, prešiel som v Dukle mnohým ak nepoviem, že všetkým. Mám na mysli život športovca, trénera, veliteľa, ale aj otca. V jednej zo svojich odpovedí v úvode som tiež naznačil, že nie na všetko sa dá opýtať a nie na všetko sa dá aj odpovedať v tejto publikácii. Boli, sú a budú tu skupinky, ktoré chcú vidieť vo funkcii veliteľa, či riaditeľa Dukly spravidla človeka, ktorý by zachraňoval to, čo tá, ktorá skupina má v centre svojho hľadáčika v Dukle a s Duklou. Podaktorí potrebujú, aby mala Dukla na tomto poste aj obetných baránkov. Na jedno je moja 11 ročná veliteľská funkcia, myslím si užitočná pre slovenský, nielen armádny šport -Veľké množstvo životných neúspechov bolo zapríčinených tým, že si ľudia neuvedomili, ako blízko majú k úspechu, keď to vzdali.“

Rozumiem ti dobre? Dukla by podľa teba mala zostať ekonomicky vždy priezračná, čistokrvná, teda aj národná, kultúrna a vysoko humánna športová organizácia?

Áno, ak sa nestane súkromným majetkom niekoho. Pozri sa, minulosť potvrdzuje, že sme robili dobre ak Duklou prechádzalo športovým vývojom ročne pod odborným dohľadom množstvo mladých ľudí. Dukla u nás a vojenský či armádny šport v iných vyspelých krajinách je jediným, ktorí dostáva od širokej verejnosti aj duchovne čistú daň diváckej, celospoločenskej dôvery. Je to potrebné všímať si a aj presadzovať celým spoločenským spektrom zo strategického hľadiska. Hlavne aj preto, lebo sme čo do rozlohy a počtu obyvateľov veľmi malou krajinkou, ale s úžasne limitujúcim množstvom talentov. Osobne pokladám rozhodnutie tých, ktorí prišli s myšlienkou takú knihu s takým obsahom vydať, za dôstojné hľadanie strechy špičkového športu na báze vysokej celospoločenskej kultúry nielen v našej krásnej Slovenskej republike.

Ivan, kto iný než ty, má právo hodnotiť históriu Dukly, ktorou v Banskej Bystrici prešla celá rada športových osobností. Pokúsiš sa o to v tejto knihe?

Prenáramne ťažká otázka. Nedajú sa písať riadky histórie športového klubu, ak zabudneme na tých, ktorí ho budovali za celých 50 rokov pod slávnym logom Dukly. Bez fanfár, niekedy, ba často vo svojom vnútri sa buď tešili aj z drobných úspechov a smútili nad neúspechmi. Verím, že sa budú stále nachádzať spôsoby ako takých ľudí oceniť a na takých ľudí nezabúdať. Veď aj v športe tvoria a píšu tradície ľudia. Rokmi sa z nich potom stávajú legendy. Žijúce a , žiaľ, aj nežijúce. Všetkých menovať nemôžem, ale niektorých podľa športov si predsa len, dovolím spomenúť. Okrem našich olympijských víťazov – futbalistu Františka Kunza, reprezentantov v atletickej chôdzi Jožka Pribilinca a Mateja Tótha, našich úspešných reprezentantov a olympijských víťazov vo vodných športoch Michala Martikána a Eleny Kaliskej, biatlonistky Anastázie Kuzminovej sú tu aj nositelia ďalších olympijských medailových umiestnení. Mám na mysli napríklad oštepára Jána Železného. Nakoniec, viem, že tí najúspešnejší sú uvedení aj v tejto knižke. Preto obraciam pozornosť na ich trénerov, ktorí v Dukle pôsobili, ale aj funkcionárov.

To len z futbalu musíš uviesť vyše 50 mien. Pokúsiš sa o to?

Pokiaľ mám dobré informácie, Dukla Banská Bystrica má vďaka Ing. Jaroslavovi Šiškovi jednu z najpodrobnejšie spracovaných histórií svojho klubu zo všetkých futbalových kolektívov Slovenskej republiky. Zatiaľ, poviem to na rovinu, z ekonomických dôvodov verejnosti nepriblíženú v plnej šírke. Hádam sa na mňa Ing. Šiška nenahnevá ak si dovolím uviesť množstvo mien ľudí, ktorí trénovali Duklu Banská Bystrica z postu hlavného trénera či jeho asistenta. Samozrejme, presné štatisticky vyšperkované jednotlivé obdobia nemám k dispozícii, ale o podaktorých z týchto ľudí som sa s ním mal možnosť rozprávať na otvorení roku osláv 50 ročnice Dukly Banská Bystrica. Ide o mená: Jozef Adamec , Peter Benedik, Oldřich Bříza, Dušan Čikel, Anton Dragúň, Stanislav Jarábek, Peter Pálka, Tibor Kovesi, Anton Hrušecký, Ján Bodnár, Stanislav Seman, Anton Jánoš, Ján Ilavský, Ján Kocián, Miloš Targoš, Marián Michalík, Štefan Zvalo, Ján Oravec, Ladislav Molnár, Jozef Prochotský, Václav Daněk, Dušan Radolský, Rudolf Rehák, Pavol Michalík, Štefan Horný, Jozef Jankech, Karol Marko, Štefan Zaťko, Norbert Hrnčár, Štefan Rusnák, Ľubomír Faktor, Dušan Tóth, Zdenek Michna, František Vavrinčík, Stanislav Baláž, Juraj Jarábek, Jaroslav Kentoš, Ľuboš Chochlík, Pavol Hudcovský, Marián Tibenský, Karol Praženica, Jaroslav Belejčák, Norbert Juračka, Roland Praj, Juraj Bútora, Richard Hoger, Peter Venglarčík, Vojtech Varadín, Ján Roháč, Miroslav Okáľ, Roman Švantner, Michal Lacena, Andrej Caban, Bende. Nežijúci: Viliam Kováčik,Rudolf Zibríny, Arnold Hložek, Ľubomír Škvarenina, Bohumil Musil, Juraj Lakota, Ján Škripko, Ivan Fruhwald, Igor Novák, Peter Dzúrik. Podotýkam, nie sú to moje vlastné štatistiky, ale ľuďom sa snažím veriť stále.

Ak sme už pri futbale. Zastavme sa pri podaktorých menách futbalistov, trénerov i funkcionárov. Začnime olympijským víťazom Františkom Kunzom. Pôsobil si 10 rokov ako veliteľ futbalu. Ako si vnímal tohto futbalistu?

Ako človeka, ktorý narukoval do Dukly zo Spišského Hrušova. Už jeho otec tam bol oporou miestnej jedenástky. I to bol asi dôvod, že Ferko aj s bratmi začal v pomerne mladom veku chodiť na futbal do Spišskej Novej Vsi. Spočiatku hrával v útoku, určitý čas aj za Baník Rudňany majstrovstvá kraja mužov. Mal vtedy sotva šestnásť rokov. Odtiaľ mu Spišská Nová Ves ponúkla dres I. Slovenskej národnej futbalovej ligy. A odtiaľ ho oči reprezentačných trénerov vybrali na dorastenecký turnaj na taliansku Riviéru. Samozrejme, že sme ho mali v Dukle už predtým v merku. A tak sa po príchode z Talianska objavil v Dukle. V ročníku 1976/1977 vybojoval pre Duklu s kolektívom prvoligové dresy. Už ako obranca bol kapitánom mužstva. Je Duklákom telom a dušou, do Dukly priviedol aj svojich synov. Skvelý človek! Aj po zisku skvelej zlatej medaily na OH v Moskve zostal skromným a verným priaznivcom Dukly.

A ako si vnímal či vnímaš futbal v Dukle a s Duklou samotný?

Veľmi sa mi do futbalu nechcelo. I keď som loptu naháňal s chlapcami už v rodnej Čadci. Skôr som to dostal rozkazom veliť futbalovej Dukle. Ale aby som neunikal od podstaty otázky, na futbalovú Duklu sa dá pozerať z rôznych zorných uhlov. To, že futbal urobil v Banskej Bystrici Duklu je pravda. Pravda je aj to, že futbalová Dukla prilákala na Štiavničky zásluhou špičkových európskych mužstiev - Borusie Dortmund, Ajaxu Amsterdam a Benfiky Lisabon tisícky divákov. Zohrala s nimi krásne zápasy. Krásne zápasy tu odohrali aj v československej federálnej či neskôr v slovenskej I. lige. Štatisti výsledky poznajú. Pre mňa bolo dôležité, že v Dukle sa narodili do futbalu mnohí špičkoví európski futbalisti. Škola Petra Benedika ich chrlila ako na bežiacom páse. A pri páse bola, je a bude vždy zodpovedná, náročná práca. Mená Karola Praženicu, Rastislava Greška, Mareka Penksu. Štefana Rusnáka, Rastislava Móresa, ale i mnohých ďalších sa začali objavovať vo vyspelých európskych mužstvách. Na Duklu sa dá pozerať aj z pohľadu československej reprezentácie, svoje roky vojenskej základnej služby tu absolvovali majstri Európy z Belehradu 1976, Anton Ondruš, Jaroslav Polák, Ladislav Jurkemik i ďalší špičkoví futbalisti - reprezentanti Dušan Kéketi, Ladislav Petráš, Andrej Daňko, František Hoholko a spomínať by som mohol stovky ďalších mien, ktoré obliekali dresy reprezentačných výberov od dorasteneckých kolektívov po A - mužstvo. Podľa mojich odhadov Duklou Banská Bystrica prešlo do 700 futbalistov hlavne v mladom veku. Podaktorí z nich v Dukle dlhodobo zostali. Už sme spomínali Františka Kunza, ešte pred ním tu zostali Anton Búrik, Rudko Mažgut, Štefan Šarišský, neskôr Emil Kolkus, Miloš Targoš, Ján Kocian, Palo Diňa, Vladimír Sivý a ďalší. Mnohí sa tu naučili futbalovej disciplíne, získavali fyzickú kondíciu, ale pre tento šport sa vyzbrojovali aj psychicky, aby odišli do iných prvo a druholigových klubov a potom odtiaľ aj do zahraničia. Podaktorí, škoda, svoju šancu nevyužili. Na Duklu sa však môžeme pozerať aj z pohľadu organizácie slávneho turnaja, ktorý bol jeden čas najstarším futbalovým turnajom v strednej Európe. Mám na mysli, žiaľ, dnes už neexistujúci Turnaj Slovenského národného povstania. Toto podujatie hrali mnohí významní európski futbalisti a jeho zápasy rozhodovali významné osobnosti svetového futbalu. Za všetkých arbitrov spomeniem napríklad Ing. Vojtecha Christova z Vranova nad Topľou. I to však už dnes patrí histórii. Na Duklu je potrebné pozerať aj zo zorného uhla funkcionárov. Futbalu velili vojaci z povolania i civilné osoby.

Môžeš byť konkrétnejší?

Pokúsim sa úchytkom vymenovať veliteľov a riaditeľov. Treba podotknúť, že v súčinnosti s armádnou Duklou pracovakla civilná TJ Dukla, kde boli aj iné, hlavne mládežnícke športy. Z civilov to boli predsedovia TJ Dukla Banská Bystrica Ing. Michal Hrubý, Rudolf Stacho, Ján Vanka, Jozef Kysel, Ing. Ivan Spišiak, ktorí neboli zamestnancami vojenskej Dukly, Veliteľmi vojenskej futbalovej Dukly boli: pplk. Pavol Lichanec, plk. Ivan Čierny, kapitán PhDr. Jozef Paršo, pplk. Arpád Máni, pplk.Vladimír Weber, pplk. Daniel Demko. Keď došlo k zmene podriadenosti z armádnej Dukly sa stal civilný klub a jeho šéfmi boli Jaroslav Čupka, Dr. Jozef Vengloš mladší a ďalší. Musím však pri tejto príležitosti ešte spomenúť mená dvoch nezabudnuteľných tajomníkov futbalu z čias armádnej Dukly - Ľubomíra Homolku a Ivana Korbela.

Poďme ešte trochu k futbalovým trénerom. Ty si sa ešte za čias svojho atletického pôsobenia v Třinci spoznal s futbalistom Antonom Dragúňom, ktorý tam hral prvú federálnu československú futbalovú ligu. To bol hlavný dôvod, že si ho neskôr prehovoril, aby prišiel trénovať ligovú Duklu?

Za môjho velenia futbalu v Dukle vládol vo vedení futbalového klubu poriadok. Na každom stupni. O trénerovi som nerozhodoval sám. Anton Dragúň bol už v tom čase mnohými klubmi žiadaným trénerom. Chcel ho vtedy ligový Inter Bratislava, v ktorom nakoniec aj trénersky pôsobil, chcela ho Dunajská Streda, ktorá vtedy postúpila do najvyššej futbalovej súťaže, ale podarilo sa mi ho presvedčiť pre Duklu. Anton Dragúň mal s vrcholovým futbalom skúsenosti ako hráč a keďže sa vždy vzdelával, začal dosahovať už v Hurbanove, v II. lige, skvelé trénerské výsledky. Sám tvrdí, že urobil veľkú chybu keď odišiel z Dukly, kde mal zásluhou odchovancov Patra Benedika dostatočný futbalový kapitál aj pre svoj trénerský rast. Anton Dragúň odviedol v Dukle kus záslužnej roboty, ba do Dukly dotiahol aj zaujímavé osobnosti. Vtedy už takmer nepotrebného brankára Antona Jánoša a trochu neskôr aj Norberta Juračku. Ak píšeme o futbale v Dukle Banská Bystrica na meno Antona Dragúňa nesmieme zabudnúť. Rovnako ako napríklad na mená futbalistov Rudka Pšurného či Jožka Gríka a ďalších.

Úspešné futbalové časy Dukly Banská Bystrica sú preč. Čo ďalej?

Už som naznačil. Futbal urobil, narodil do špičkovej športovej elity Duklu, teraz by sa Dukla mala pokúsiť pomôcť znovu zrodiť za pomoci iných na Horehroní futbal. Bolo by to výborné, podľa mňa, aj pre samotný slovenský futbal a šport vôbec.

Vráťme sa ešte k funkcionárom, ktorých mená skoro zapadli prachom. Mám na mysli napríklad Jiřího Vlčka, bývalého trénera zjazdu, ktorý prišiel do Banskej Bystrice z Dukly Liberec či Jána Solčániho, najskôr aktívneho skokana do diaľky, neskôr trénera tejto atletickej disciplíny.

Som rád, že taká otázka odznela. S Jirkom sme zostali dobrí priatelia od čias, keď sme sa spoznali. S ním prišli do Banskej Bystrice aj zjazdári, výborní chlapci Jaroslav Janda, Jan Čermák, Jaroslav Bašta, tuším spočiatku ich bolo v družstve zjazdu asi osem. Chodievali trénovať najmä pod Chopok, kde našli v riaditeľovi vtedajších Interhotelov Ružomberok Ing. Bohumilovi Minarovičovi svojho veľkého priaznivca a zanieteného pomocníka. Len tak okrajovo, v 1966 roku bol práve Jaroslav Janda prvým olympionikom z radov športovcov vtedy ešte oficiálne neexistujúcej Dukly Banská Bystrica. Keďže osobne ešte stále občas lyžujem viem, čo táto disciplína odnáša a to by chcelo samostatnú analýzu s Jirkom Vlčkom. To isté platí o Janovi Solčánim, ktorý patria skutočne k živým klenotom Dukly. Viem, možno si čakal, že sa dotknem súčasných úspešných svetových zjazdárok Dukly Veroniky Velez Zuzulovej a Petry Vlhovej. Prenechám to odborníkom, lebo tých informácií mám poskromne. A čo sa týka atletických disciplín? To by tiež chcelo širšiu diskusiu. To je iný druh otázok.

Ktoré iné otázky máš na mysli?

Netajím, hlavne tie, ktorých realizáciou sa dá prinavrátiť v Dukle a Dukle starostlivosť o mládež, ktorá tu bola v minulosti perfektne organizovaná. Dukla má zo slovenských klubov, a to si dovolím verejne tvrdiť, jedinečné podmienky prinavrátiť Slovensku zlaté časy práce s mládežou na úseku športu a výchovy. Má tradíciu, má kvalitnú trénerskú základňu, športoviská, regeneráciu, v Banskej Bystrici je dostatok stredných i vysokých škôl, Dukla a mesto majú toto čo podľa nás pre mládež i na základe niekdajšej práce s mládežou odkopíroval vyspelý svet. Kto tomu neverí, nepozná resp. nechce poznať v tomto smere úspešnú minulosť. My sme ju populisticky a hlúpo na úseku športu rozbili. Mali sme závideniahodnú Sieň slávy - Olympijský klub - kde chodili žici zo škôl so svojimi učiteľmi a tam sa konali besedy s našimi športovcami. Prijímali sme tu vedenia zahraničných výprav pri poriadaní medzinárodných pretekov, turnaja SNP vo futbale, Atletické kritérium, európske poháre a medzištátne stretnutia. Po mojom odchode z Dukly, po roku 2001, to nové vedenie Dukly zrušilo.

Nebolo vhodné vytvoriť akési mládežnícke centrum aj pre mnohé iné športy, nielen pre futbal. Na to je v prvom rade potrebná politická vôľa. Bude?

Nemôžeš mi položiť ľahšiu otázku?...My sme malá krajina. Nesmieme dovoliť celkom rozbiť odbornú športovú verejnosť. Ctím si tých, ktorí ju aj za tejto ťažkej situácie dokážu spájať. Dukla má skúsených trénerov. V atletike, džude, biatlone, vodných športoch, plávaní, dokonca aj v tých, ktoré podaktorí trestuhodne v Dukle zrušili. Mám na mysli napríklad také skoky na lyžiach. Nájdu sa nežičlivci, ktorí povedia, to stojí veľa peňazí. Pýtam sa, koľko peňazí stojí zdravie a ako sme zúročili oproti ostatným krajinám naše vynikajúce úspechy napríklad v skokoch na lyžiach, ktoré sú z hľadiska biznisu pre mnohé krajiny dnes ekonomicky veľmi zaujímavé?...

Patrím osobne medzi tých, ktorí sa vedia úprimne tešiť skvelým výsledkom športovcov Dukly v samostatnej Slovenskej republike, ale aj v bývalom Československu. Chýba mi však stále v našich dimenziách erudovaná starostlivosť o legendy Dukly. Aj v oblasti, kde netreba veľa peňazí. Mám na mysli sieň slávy, ktorá v Dukle bola, ale zrušili ju, alebo činnosť, ale aktívnu, prospešnú, činnosť Fan klubov pre jednotlivé športy. Čo ty na to?

Možno tieto otázky nepatria mojej osobe. Súhlasím. V Dukle za mojej éry a potom aj za éry Jara Čupku fungovali pri futbale Fan kluby. Zdá sa mi, že ten futbalový Fan klub funguje do dnešných dní. Pokiaľ viem, celkom slušný Fan klub Dukly mali biatlonisti. Ovšem a to treba podčiarknuť, chýba centrum - Sieň slávy, izba športových velikánov či tradícií, mená funkcionárov typu Gibala, trénerov s vizitkami Synek, Jozef Martikán, Mráz, Šoška, Benčík, Benedik, a ďalší, ale ani mená úspešných športovcov by nemali ostať pre nasledujúce generácie zabudnuté. Opak sa z toho pohľadu javí pravdou. A to ma mrzí. Aj preto sa stále angažujem v Združení olympijských klubov Slovenska, z ktorých podaktoré už Duklu Banská Bystrica v tomto smere predbehli. Dávajme aj na tomto úseku do popredia ľudí, ktorí vedia túto robotu robiť a chcú ju robiť. Oslovovať takých by mali "lodivodcovia" Dukly. Ono všetko so všetkým súvisí a kvalitná propagácia bola vždy začiatkom každého úspechu. Hlavne toho dlhodobého, o ktorý by nám v Dukle a s Duklou malo ísť. Nielen z pohľadu samotnej Dukly, ale aj štátu. Možno podaktorí očakávajú v súvislosti s oslavami 50 ročnice Dukly viac slávy. Samotná Dukla potrebuje viac kolektívnej práce. Celonárodnej. Preto oceňujem tých, ktorí v praxi realizujú národné povedomie. Nie od nákupu zahraničných športovcov by sa mala odvíjať kvalita našej štátnej reprezentácie. Ani od sily politických subjektov. Šport si vyžaduje na každom úseku vysoko erudovanú prácu. Už som to sčasti naznačil.

Podaktorí sa budú smiať, že preč sú časy amaterizmu?....

Oni sa v kútiku svojich sŕdc podaktorí z toho aj smejú. Čo sa stalo prienikom biznisu, profesionalizmu, do olympijského športu? Prišiel rozmach anabolík, prišlo používanie dopingu, žijeme v tomto smere v období začarovaného kruhu. WADA sa snaží, ale robí prirodzene, aj chyby. Nechávame aj v našej krásnej vlasti zaspávať na vidieku i v mestách pre slovenského občana historicky prirodzené športy a opičíme sa často po svete zlých duchoch pre šport. Isto mi čitateľ rozumie o čom hovorím. A hovorím to preto, lebo my by sme sa nemali vydávať cestou smrti, ale cestou zdravého života. Mali by sme zostať pevnou súčasťou zdravej prírody. Alebo, myslí niekto, že sa mýlim? Zle rozmýšľam? Rozmýšľam len tak, ako som sa správal, a mielen vo funkcii veliteľa Dukly. Z akých princípov som vo funkcii vychádzal. Zdravý, gazdovský rozum, som, veru, bokom ani vtedy nepoložil. A veľmi som si dokázal ctiť, ba ctím si dodnes dedovizeň, životnú skúsenosť. Tej sa nedá naučiť.

Svet, ale zo Slovenska nezmeníme. On sa vyvíja....

Môžeme ho ovplyvňovať, ale robíme z našich športových pozícií v tomto smere dosť? My sa dnes už pri našom slovenskom športe často nedokážeme ani úprimne zabávať. Snažíme sa žiť ako stroje. Pamätám sa, keď do Dukly narukoval MUDr. Ero Caban. Bol vtedy, v sedemdesiatych rokoch čerstvým doktorom medicíny. Druhý na jeho mieste by bol bral medicínsku rolu v Dukle zo všetkými. On však prišiel a "odkrútil" si rok ako vrcholový športovec v behu na stredné trate. Bežecky nedosahoval parametre Jožka Plachého, Ivana Kováča či Janka Šišovského, ale atletické výkony mal pozoruhodné. Preto mu Robo Rozim ponúkol možnosť vrcholovo športom rásť. Všeličo zažil s vrcholovými športovcami. Popri teórii aj praxou získaval športové medicínske ostrohy. A my dnes? Dávame do športových funkcií ľudí, ktorí so športom často nemali nič, Duklu nepoznali a ak, tak možno z lietadla, ale jej velili, pokúšali sa ju riadiť. Nech sa nikto na mňa nehnevá!?....A ak sa také zlo šíri celým svetom, jednoducho ho nepodporujme. Budem teraz znova trochu zlý. Znova uvediem jeden konkrétny príklad. V Banskej Bystrici nám pred pár rokmi vyrastali dvaja mladí, talentovaní futbalisti. Svoje schopnosti na trénerskej báze išli však rozvíjať do Dukly Praha. Aby som nehovoril zahmlene, konkrétne ide o mladých, veľmi schopných a v športe angažovaných ľudí Tomáša Kondera a Lukáša Lovása. Viete prečo? Lebo tam dostali profesionálne podmienky na vzdelávanie, našli "výberovú" školu trénerskej praxe. My sme ju v Dukle mali, už som o nej hovoril Vo futbale so stupňom vysokej zahraičnej kvality a všetko sme zbúrali. O tom hovorím.

Trošku si zabŕdol do medicíny. O Dukle Banská Bystrica je známe, že v nej pracujú dvaja kvalitní lekári MUDr. Ján Benda a MUDr. Vladimír Vachalík. V Dukle však pôsobili aj iní. Môžeš prezradiť ich mená?

Tie, ktoré poznám áno. Najskôr však musím potvrdiť, že je dobré ak v Dukle pracovali a pracujú takí kvalitní ľudia na medicínskom poste ako si spomenul. Ešte pred nimi pôsobili v Dukle MUDr. Zdeno Pazdera a aj MUDr. Roman Benedik. Aj on narukoval na ročnú vojenskú základnú službu ako futbalový brankár. Robil "dvojku" Antonovi Búrikovi a v Dukle vykonával zároveň lekára. V čase, keď Dukla bola doslova bez ambulancie a on mal k dispozícii len jeden lekársky kufrík. O kvalitnej rehabilitácii sa ani nesnívalo. Dnes je to vysoko odborná báza, o ktorej musia hovoriť, riadiť ju, predovšetkým odborníci - lekári, terapeuti, fyzioterapeuti a iní pracovníci z oblasti zdravotníctva. Z lekárov, ktorí pôsobili v Dukle a pomôcť jej vedeli aj neskôr, keď z Dukly odišli, patrí sa spomenúť napríklad MUDr. Juraja Gémeša, MUDr. Milana Čarnokyho, MUDr. Jozefa Kanabu, MUDr. Milana Šveca, MUDr. Drahomíra Tomašuka, MUDr. Milana Štekra, MUDr. Vladimíra Krčméryho, MUDr. Lukáša Brezinu, MUDr. Mariána Dieneša, MUDr. Pavla Legíňa, MUDr. Maroša Lukáča, MUDr. Mariána Hlaváča, MUDr. Michala Valenta, MUDr. Miroslava Sylvestra, MUDr. Jána Plška, MUDr. Jozefa Budaja a MUDr. Petra Straňáka.

Otočme list na záverečné stránky nášho rozhovoru. Poďme ešte k vodákom. Aj preto, lebo si čestným prezidentom slovenského vodáckeho športu. Tie názvy slovenských vodáckych organizácií sa často menili a menia, tak ako to vlastne bolo? Môžeš priblížiť trochu bližšie vodné športy, najmä z pohľadu rokov 1993 až 2003, v ktorých si vyvíjal zvlášť osobné aktivity hlavne organizačného charakteru v už spomínanej organizácii?

Samozrejme, že sa pokúsim. Rok 1992 bol posledným rokom spoločného štátu Čechov a Slovákov. Rozdelenie ČSFR na dva samostatné štáty bolo podnetom k vytvoreniu samostatných športových zväzov rýchlostných kanoistov a vodných slalomárov a zjazdárov. V tomto roku sme už jarné zasadnutia sekcie vodného slalomu a zjazdu vtedajšieho zväzu kanoistiky (SZK) rozhodlo osamostatniť od SZK a vytvoriť športový zväz. Vtedajší podpredseda SZK a predseda slalomovej sekcie Dušan Obuch pripravil spolu s ďalšími členmi predsedníctva SZK rozdelenie zväzu na dva samostatné zväzy a to Slovenský zväz rýchlostnej kanoistiky (SZRK) a Slovenský zväz vodného slalomu a zjazdu .(Slovenskej kanoistickej asociácie ). Samotné rozdelenie sa uskutočnilo na poslednom zasadnutí SZK dňa 14.11.1992 v Bratislave. Súčasne s týmto zasadnutím sa uskutočnilo aj ustanovujúce zasadnutie SZ VSZ . Na tomto zasadnutí bol za predsedu zväzu zvolený Tibor Sýkora. Ďalšími členmi predsedníctva sa stali Anton Čižnárik, Ján Kvašňovský, Peter Mráz, Dušan Kollár, Ján Dojčan, Ján Stachera, kontrolórom účtov sa stal Jozef Šoška. Koncom roku 1992 rozhodlo predsedníctvo zväzu o zriadení sekretariátu zväzu. Prvým sekretárom zväzu sa stal Ján Dojčan. Oba novovzniknuté zväzy sa dohodli na utvorení spoločnej Slovenskej kanoistickej asociácie (SKA), ktorá mala za úlohu reprezentovať slovenských kanoistov na medzinárodnom poli. Prvým prezidentom SKA sa stal člen slalomovej časti Ondrej Cibák. V roku 1996 rozšíril vedenie zväzu Pavol Petríček.
V prvom funkčnom období zhodným s olympijským cyklom si vedenie zväzu dalo za úlohu zviditeľniť Slovensko na medzinárodnom poli, vybudovať sekretariát zväzu, začať systematicky pracovať na zvyšovaní kvality športovcov, hľadať možnosti na výstavbu novej slalomovej trate. Tieto úlohy sa postupne začali napĺňať. Už na MS v slalome a zjazde v talianskom Merane (1993) sa predstavil nový člen ICF Slovenská republika. Po vstupe SR do Európskej kanoistickej asociácie v roku 1994 sa predstavili liptovsko-mikulášski organizátori na prvých Majstrovstvách Európy juniorov vo vodnom slalome. Úspech bol aj v oblasti výstavby slalomových tratí, keď sa podarilo začleniť výstavbu areálu vodných športov do plánu výstavby Vodného diela Gabčíkovo – Čunovo. Na tomto úspechu sa výrazným spôsobom podieľal Ondrej Cibák poradca a koordinátor Ján Dojčan.
V druhom funkčnom období v rokoch 1997 – 2000 pokračoval na poste predsedu zväzu Ivan Čierny. Ďalšími členmi boli Jozef Šoška, Anton Čižmárik, Jozef Stanovský, Ján Kvašňovský, Zdeno Kus, Ján Piaček, Ján Stachera, Pavol Petríček, kontrolórom účtov sa stal Peter Mráz. V tomto období sa po viacerých úspešných vystúpeniach našich športovcov na medzinárodných podujatiach podarilo presadiť aj v domácej športovej diplomacii. V roku 1997 sa stal členom VV SOV generálny sekretár zväzu Ján Dojčan. Následne bol zaznamenaný zvýšený počet vodných slalomárov a zjazdárov v strediskách vrcholového športu .Nie je tajomstvom, že spojenie Dukly Banská Bystrica a KTK L. Mikuláš prinieslo ďalší rozvoj vodného slalomu na Liptove i skvalitnenie slalomárskej špičky u nás a vo svete. Ďalšou snahou bolo vytváranie podmienok pre výstavbu nových slalomových tratí v Žiline , Košiciach a vo Zvolene, ktorú koordinoval Jozef Stanovský.
Tretie funkčné obdobie sa začalo v roku 2001 po úspešnom vystúpení vodných slalomárov na OH 2000 v Sydney. Pribudol nový členský lub ŠKP Bratislava. Valné zhromaždenie zväzu vo februári 2001 zvolilo úplne nový VV. Prezidentom zväzu sa stal Anton Zerer. Ďalšími členmi VV boli zvolení Ivan Cibák, Rudolf Forrai, Alexander Slafkovský, Gabriela Hochschornerová, Ján Piaček, Jozef Šoška, Ján Kvašňovský a predsedom kontrolnej komisie Martin Stanovský. Moju maličkosť schválili za čestného prezidenta a etablovali ma do Siene slávy vodného slalomu v SR. Krátko po Valnom zhromaždení bol do VV kooptovaný Richard Galovič. Prezidentom Slovenskej kanoistickej asociácie sa stal Tibor Sýkora .
V novom funkčnom období bol vymenovaný zástupca zväzu v SOV. Novou členkou pléna SOV sa stala Gabriela Hochschornerová. Od počiatku tohto obdobia viazla spolupráca medzi generálnym sekretárom a prezidentom zväzu, ktorý sa napokon začiatkom roku 2002 vzdal svojej funkcie. Valné zhromaždenie zväzu a jar 2002 akceptovalo odstúpenie A Zerera z postu prezidenta zväzu , prijalo nový názov zväzu nový znak a nové Stanovy. Svojej funkcie sa vzdala aj G. Hochschornerová . Vedením zväzu bol do mimoriadneho VZ v máji 2002 bol poverený Richard Galovič. Na májovom zasadnutí VZ SZKDV sa stal novým prezidentom zväzu Ivan Cibák, ktorý súčasne vystriedal v pléne SOV G. Hochschornerovú. VZ doplnilo do VV A. Čižmárika a S. Škantára. Ďalšie obdobie činnosti VV bolo poznačené predchádzajúcimi neustálymi zmenami a pretrvávajúcou nekoncepčnou prácou. Koncom roku 2002 abdikoval na svoju funkciu J. Šoška a vo februári 2003 aj S. Škantár. Významnú úlohu v tomto období zohral R. Galovič vo funkcii predsedu marketingovej komisie . Jeho zásluhou získal zväz generálneho reklamného partnera na obdobie niekoľkých rokov. Významne sa zvýšila propagácia zväzu a jeho činnosti V roku 2003 bola do prevádzky spustená aj slalomová trať v Žiline najmä zásluhou J. Šošku a ďalších žilinských vodákov.

Podrobné hodnotenie. O vodnom slalome píšeme v tejto knihe aj na inom mieste. Niektorí čitatelia poznajú situácie, o ktorých sa píše detailnejšie, podaktorí z nich, ale aj iní sa s názormi v knihe uvádzanými aj prostredníctvom tvojich odpovedí stotožnia, iní s nimi spokojní nebudú. Nadobudnú dojem, že mnohé to vyzeralo inak a má to aj v budúcnosti inak vyzerať. Ako toto budeš prijímať a ako vnímaš túto knihu?

Subjektívnemu pohľadu sa neubrániš nikdy a nikde. Jeden ho vie vysloviť nahlas, verejne, iný si ho nechá pre seba. Pre mňa je celá táto publikácia sčasti aj dušou tvorcu. A tvorcami sú tí, ktorí tie dejiny Dukly písali vlastným športom, vlastnou prácou. Na sebe, na športových a spoločenských výsledkoch. Tento rozhovor je pre mňa trochu iný, než sú rozhovory bežné. Nie som spisovateľ, ani básnik. Preto aj odpovede sú svojrázne, líšiace sa od iných. Tým je iná prakticky každá knižka. Aj tá, ktorú si písal pred desiatimi rokmi s názvom: " Naša Dukla pod Urpínom". Samozrejme, že každý človek si dáva trochu pozor keď s ním rozprávaš pre obsah knihy. Publicistický rozhovor vie byť zásluhou otázok rôznorodý. Nemyslím si, že patríš medzi takých, ktorí by sa chceli zahryznúť do svojej obete. Nastolil si v celej knihe dialóg hľadania pravdy a súvislostí v Dukle, o Dukle a s Duklou. Asi aj ty sám rátaš s tým, že sa vystavuješ napísaným dvom cestám. Ceste neprijatia tohto diela a jeho prijatia čitateľskou verejnosťou. Osobne som sa snažil byť vo svojich odpovediach citlivý a snažil som náznak kritiky, ak bola, na tú - ktorú osobu aj trochu eliminovať. Kritika veľmi bolí. Na druhej strane musím verejne povedať, že si dosť brzdil svojimi otázkami či postojmi chválu. Hlavne adresnú.

Zaujímavá odpoveď. Skutočne bolo snahou nedať na papier riadky žiadnej samochvále u nikoho, kto dostal v knihe priestor. Aj týmto rozhovorom som pochopil, že ľuďom od prírody vždy viac chutí cukor, med, ako pikantné korenie, blen. Ale všetci vieme, že aj cukor vie zdraviu uškodiť. Preto ten pokus o pestrosť, rôznorodosť písania tejto knižky.

Zhováral sa Jozef Mazár, autor knihy Svedectvo veliteľa

Popis k fotografii:
Bývalý dlhoročný veliteľ Dukly Banská Bystrica plukovník Ivan Čierny vstupuje do veľkej rodiny osemdesiatnikov práve v začatom roku 2018. Skúsme si pripomenúť jeho videnie Dukly i života prostredníctvom rozhovoru, ktorý je súčasťou čerstvej knižnej publikácie Svedectvo veliteľa. Knižka vyšla na sklonku minulého roku. K čitateľovi ju vyprevadili traja olympijskí víťazi z VŠC Dukla Banská Bystrica – Elena Kaliská, František Kunzo a Michal Martikán. Na tejto snímke blahoželá plk. Ivan Čierny svojim podriadeným v čase, keď ešte vykonával funkciu veliteľa Dukly Banská Bystrica.
Foto: archív redakcie Športlandia

JSN Megazine template designed by JoomlaShine.com