Športovo - spoločenský
a filozoficko - vzdelávací portál

8133

velke postavy dukly bb

 

K pánovi Josefovi Masopustovi som sa osobne dostal prostredníctvom úžasného človeka, futbalového odborníka, Jozefa Vengloša. S týmto velikánom svetového futbalu som sa túžil stretnúť ešte ako chlapec. Mal som dvanásť rokov, keď som s veľkým zaujatím sledoval futbalové majstrovstvá sveta v Chile. Žasol som nad tým, keď som ho neskôr videl hrať naživo na futbalovom trávniku Dukly na Juliske, ako dokázal zásobovať fantastickými prihrávkami svojich spoluhráčov, hľadal som všetky dostupné materiály o jeho úžasnom futbalovom džentlmenstve. Aj preto som sa ho mohol pri jednom svojom stretnutí opýtať, ako to vlastne vyzeralo vo futbalovej kabíne pražskej Dukly, keď k takým osobnostiam svetového futbalu vstupovali vtedy futbloví novici, neskôr tiež veľmi slávni futbalisti, trebárs Rudolf Kučera, Josef Jelínek a ďalší.

“Pán Masopust, vykali vám títo hráči vtedy v kabíne?” – opýtal som sa ho v jednom pražskom hotely, do ktorého Josef Masopust chodieval pravidelne na jedno malé pivo. Usmial sa , keď som mu položil takú otázku, pomaly si lízol z plzenského svetovo uznávaného moku, aby zareagoval:

“Ako by to vyzeralo, ak by sme si na ihrisku vykali a divák by počul, že sa hráme na pánov Masopustovcov, Pluskalovcov či Novákovcov. Keď prišli noví, mladí chlapci do kabíny Dukly, tak som im jednoducho povedal, vykanie končí, od teraz nám budete hovoriť Ty, ukazoval som pri tom na Svätopluka Pluskala, Ladislava Nováka či Pepíka Borovičku. Nedokázal som si predstaviť, aby nás oslovovali spoluhráči titulmi súdruh kapitán Masopust či súdruh kapitán Čadek.”

Samozrejme, že som sa ho pýtal aj na legendárneho Brazílčana Pelého. Predstavte si, pán Masopust ma práve vtedy zaskočil malou úvahou. Povedal toto:

"Už tisíce kníh je napísaných o svetovom futbale a možno ešte viac napísaných bude. Myslím si, že bolo by dobre ponúknuť futbalovému fanúšikovi knihu o mladých chlapcoch, ich tréneroch. O ich životoch. Futbalových, ale i každodenných. Napríklad v škole. Nebál by som sa takú knihu nazvať unikátnou. Možno by si jej mohol dať potom pre jej nevšedný obsah názov Futbalový anjeli a démoni. Futbal, Jozef, to nie je len fasáda, je to aj pohľad do zákulisia zrodu mladých, ešte sa iba rodiacich zaujímavých futbalových osobností."

Potom mi rozpovedal ako sám v mladom veku ležal v nemocnici v Moste pri Prahe a často uvažoval o nádeji, že sa raz predsa len ešte môže stať veľkým futbalistom. Spomínal svojho otecka, jeho tvrdú prácu i náturu, spomínal, opisoval detské dotyky svojej túžby s ligovým futbalom.

"Veľká jednoduchosť a priamočiarosť mladých aj vo futbale vždy udivovala a udivuje, lákala a láka, strhávala a bude strhávať ešte viac ako to, čo vždy bolo a aj zostalo komplikované. Mladí chlapci milujú futbal, pretože sú vo veku jednoduchosti, pokory, nevinnosti. Vydaj sa cestou takého hľadania futbalovej veľkosti. Si rodákom z Košíc, tam sa narodil skvelý Andrej Kvašňák, tam drali krátke nohavice bývalí výborní futbalisti Jednoty Košice Pavol Pintér a Šaňo Felszeghy, ale i ďalší. Pamätaj jedno,umenie každého napredovania, aj toho futbalového spočíva v tom, že začneme."

Bolo to dávno. Pamätám ako som sa po týchto slovách najlepšieho európskeho futbalistu roku 1962, ktorý v tom istom roku obdržal aj významnú cenu Zlatá lopta, udeľovanú francúzskym časopisom France Football, vybral z matičky Prahy späť do Banskej Bystrice. Písal sa rok 1985. Tam ma na Štiavničkách čakal veľký futbalový fanúšik, môj spolužiak zo strednej školy Janíčko Hudák, rodák zo Žbiniec od Michaloviec. Práve tam pod Urpínom, na banskobystrických Štiavničkách, som spolu s ním po prvý raz v uvedenom roku a možno aj posledný raz v živote, videl hrať v priateľskom futbalovom stretnutí 14 ročných a mladších žiakov pred návštevov takmer 10 tisíc divákov. Chlapci v dresoch Slovana Bratislava, vedení vtedy trénerom Romanom Tulisom, medzi ktorými hral i veľký talent československého futbalu, neskôr futbalista Realu Madrid, Peter Dubovský nastúpili proti svojim rovesníkom z Dukly Banská Bystrica. V predzápase I. kola Pohára UEFFA Dukla Banská Bystrica - Borussia Monchengladbach. Žiakov Dukly viedol Peter Benedik, odchovanec košickej futbalovej liahne, ktorý použil tento ťah len preto, lebo chcel dostať do Dukly z Čierneho Balogu 13 ročného chlapca Mariána Strelca. Videl ho hrať už predtým v jednom priateľskom zápase, Marián vynikal úžasnou rýchlosťou a Peter už vtedy zbadal, ako si ho otec pyšne medzi talentami čiernobalockého futbalu opatruje. Šikovne ho preľstil. V bratisavskej Palacke nahovoril vtedajšieho čiašníka, nekôr významného mládežníckeho trénera v Kanade, Romana Tulisa, aby populárny tréner Jozef Adamec privolil taký predzápasový bonbónik pre mladých chlapcov v tak dôležitom, ba pre Duklu Banská Bystrica historickom súboji v jednej z významných európskych futbalových súťaží. Ostrostrelec Adamec úslužnému Romanovi návrh schválil, Marián Strelec dal Slovanu v predzápase v drese žiakov Dukly 3 góly a po zápase, keď už s otcom a Petrom Benedikom sledovali súboj dospelých o body a európsku prestíž v Pohári UEFA bola v otázke Mariánovho prestupu ruka v rukáve. Pre mňa prvá jednoduchosť začať písať o futbale detí. Ani som to vtedy, keď som v preplnenom hľadisku na Štiavničkách aj zápas žiakov sledoval netušil, že raz budem o tejto historickej udalosti po rokoch tak písať. Petra Benedika som už vtedy poznal aj z košického futbalu, kde začínal od piky v žiackom kolektíve vtedajších VSS na Solovievovej ulici spolu v zálohe s Jarom Pollákom.

A spomínaný spolužiak Janči? Otočil sa ku mne po žiackom zápase, aby v preplnenom futbalovom dome znalecky povedal:

"Asi aj ostrostrelec Adamec, váš tréner, tréner Dukly Banská Bystrica, bol obyčajný človek. Musel mať pravdepodobne nad sebou tvrdú ruku, aby na sebe tvrdo pracoval, aby rozvíjal svoj talent. Veril asi v svoje sily,v seba a možno veril vo futbale a pri futbale, možno aj v živote v dobrotu druhých.“

Dnes, po rokoch, keď zhľadúvam poznačené v zažltnutých diároch rozmýšľam a pýtam sa sám seba známym Eisteinovým výrokom:

"Čo je dôležitejšie, ak chceme dosiahnuť úspech? Talent, alebo pracovitosť? A čo je dôležitejšie na bicykli: predné, alebo zadné koleso?“

Možno, keď sa podarí v súvislostiach, futbalových i životných, napísať knihu o futbale mladých a ich futbalovom raste na pyramíde futbalovej a ľudskej kvality, prídu na rad ešte ďalšie zaujímavé a zatiaľ nezodpovedané otázky... Motivácia od pána futbalistu, Josefa Masopusta, úžasná.

Jozef Mazár

Popis k fotografii:
Pohľad na veľké postavy z dresu Dukly Praha a československej futbalovej reprezentácie, ktoré prenikli svojou hrou a športovým vystupovaním na absolútny vrchol európskeho a svetového futbalu. Fotoobjektív ich približuje už v čase, keď svoju bohatú a slávnu futbalovú kariéru skončili. Zľava Zdenek Nehoda, Ivo Viktor, Jiří Čadek, Václav Samek a Josef Masopust.
Foto: archív Športlandia

JSN Megazine template designed by JoomlaShine.com