mfk dukla banska bystrica

Vo futbale toho preskákal veľmi veľa. Zažil slávu, keď desaťtisícové davy v nemeckej bundeslige a susednom Rakúsku skandovali "TURBO ZWERG" ( turbo trpazlík), ale aj moment, počas ktorého spolu so spoluhráčom Rapidu Viedeň spôsobili na diaľnici zápchu, lebo im došiel benzín a tak navrhol Dejanovi Savičevičovi, slávnemu futbalistovi Čiernej Hory, ktorý s ním spolu úspešne hrával vo viedenskom Rapide, aby si sadol na kapotu a mával automobilovým obchádzajúcim osádkam na početné pozdravy fanúšikov, ktorí boli vo vytržení koho to na diaľnici pred Viedňou vidia sedieť na stojacej a prekážajúcej Audine. Zatiaľ Marek Penksa, o ktorom budú ďalšie riadky, ale i ďalší skvelý futbalista európskeho formátu, už spomínaný Dejan, čakali, kým im kamaráti dovezú na diaľnicu benzín.

"Futbal mi umožnil spoznávať a priateliť sa so skvelými ľuďmi, fantastickými spoluhráčmi, ktorí patrili k ozdobám klubov, za ktoré hrávali. Aj od tých som sa učil motivácii na sebe stále viac a viac pracovať, aby som s nimi mohol hrávať v základe" - zareagoval sympatický Marek, ktorý začal brúsiť svoju futbalovú kariéru v Dukle Banská Bystrica už ako 12 ročný. "Prvý raz som prišiel na skutočné futbalové ihrisko v rodnom Veľko Krtíši, kde mi môj prvý tréner v mojom bohato popísanom futbalovom živote, Jožko Pažítka povedal po niekoľkých prihrávkach, že môžem prísť trénovať do klubu, v ktorom už hrali moji starší bratia Martin a Marián" zaspomínal na svoje začiatky, aby zároveň smutne skonštatoval:

"Dnešní funkcionári slovenského futbalu nemajú veľký záujem podporovať amatérsky futbal slovenského vidieka, bez ktorého podľa mňa, nebude táto krásna hra v minulosti aj slovenských chudobných chlapcov, mať zdravé jadierka talentov, ktorí pôjdu rozvíjať svoj talent do známych vyspelých klubov, lebo dnes už ani veľmi tých vidieckych družstiev žiakov po dedinách veľmi niet. A tak pracujeme s tými v prípravkách, ktorí prídu v rámci náboru do klubov, kde sa výchove systematicky venujú".

Kto pozná dobre súvislosti futbalovej súčasnosti, nemôže súčasných lodivodov slovenského futbalu za také videnie tejto hry hier, pochváliť. Nemôže, ani nesmie podľahnúť pozlátkam zo strany zodpovedných funkcionárov na témy, ktorými futbalovej verejnosti maľujú šťastnú a vyspelú prítomnosť, že tu všetko vôkol futbalu mladých funguje perfektne. "Aj som si večer často v banskobystrickej internátnej izbe poplakal, keď ma tam ubytovali, aby som sa mohol zdokonaľovať futbalovej abecede pod odborným vedením"- odvil niť spomienok vo chvíli príchodu z jedného turnaja futbalových prípraviek, lebo v súčasnosti práve medzi sotva 9 ročnými deťmi venuje dosť zo svojho futbalového rukopisu.

"Do Dukly som sa narodil, Dukla ma vyslala do veľkého futbalového sveta v čase, kedy ešte nebolo toľko futbalových agentov na Slovensku, ale zato tu vďaka Petrovi Benedikovi existovala škola, ktorá obsahovala okrem samotných tréningov s futbalovou loptou hodnoty, ktoré ma naučili lepšie spoznávať seba samého. Znova s plnou vážnosťou verejne hovorím, že tento človek, dnes stále môj náročný, tvrdý, ale nezastupiteľný druhý otec v komplexej náročnej tréningovej praxi realizoval program podporujúci sebapoznanie a harmonizáciu vývinu hráča cez utvrdenie významu hodnôt v živote nás, vtedy žiakov a študentov viacerých škôl na území mesta Banská Bystrica. Nebol som vychýreným žiakom, ale mená riaditeľa Ing. Jána Žuffu, stále úžasne progresívne mysliaceho a svojich učiteliek , triednej pani Jany Majerovej a bývalej skvelej džudistky pani Dikovej, do smrti nezabudnem a budem si ich stále veľmi vážiť za pomoc, ktorej sa mi od nich, ale i ďalších skvelých pedagógov Strednej školy na Spojovej ulici v Banskej Bystrici dostalo."

Priznám sa, slová v takom zoskupení ma z úst Mereka Penksu, dnes trénera futbalovej prípravky, ale aj kategórie U12 v MFK Dukla Banská Bystrica príjemne prekvapili. Prečo? Nuž, ako ani nie 17 ročný po týždňovom pobyte v kempe FC Barcelona odišiel po určitých prestupových prieťahoch v Leverkusene a následne i Frankfurte, po odpykaní si 5 mesačného dištancu na dlhé roky do veľkého európskeho futbalu. Vtedy už bol síce vo svojich šestnástich rokoch spolu s Matejkom z Dukly čerstvým majstrom Európy v tejto vekovej kategórii, ale neovládal žiaden cudzí jazyk, nemal vek dospelosti ani iného predchodcu, ktorý by mu pomohol zo Slovenska kliesniť cestu náročným futbalovým svetom.

"Mal som rodičov, tí so mnou žili takmer 4 roky v Nemecku, aby som mohol rozvíjať to, čo som ľúbil, miloval a milujem - futbalový kumš s loptou. Obdivoval som už ako chlapec skvelých futbalových primášov, futbalových technikov, žonglérov v narábaní s loptou, ktorí dokázali dávať svoje prednosti v prospech kolektívu. Takým bol napríklad aj už spomenutý Dejan Savičevič, bývalý hráč FC Cervená zvezda Beograd, AC Mláno a Rapid Viedeň, kde som s ním hral vyše 3 roky. Pohoďák, skromný, inteligentný a úprimný človek, s ktorým sme si ľudsky sadli. Pravý záložník s výbornou ľavou nohou. "

Zaspomínal, keď pochopil záujem zo strany zvedavcov o tieto informácie. Doplníme, to už mal Marek za sebou úspešné zápasy v nemeckej bundeslige tak v drese Dynama Drážďany, ktorému ako hráč veľmi pomohol počas ročného pôsobenia na hosťovaní z Frankfurtu, k záchrane v bundeslige.

"Mám na to tiež milé spomienky. Hral som v základnej zostave v mnohých dôležitých bundesligových stretnutiach a dával aj rozhodujúce góly. V Brémach sme pred plným kotlom vyhrali najtesnejším futbalovým výsledkom a ten jediný gól som strelil, aby som to zopakoval aj v zápase so Schalke či slávnym Bayernom Mníchov pred domácim publikom."

Aj tieto slová bude obsahovať publikácia Futbaloví anjeli a démoni, ktorá je v procese publicistickej tvorby vo chvíli, keď má Marek 44 rokov a skvelé ďalšie, zatiaľ v slovenských pomeroch nepublikované futbalové súvislosti. Iste ich obohatí spolu s ďalšími spoluhráčmi z bývalej slávnej, hlavne dorasteneckej Dukly, s ktorou žali futbalové úspechy naprieč vtedajšou Európou i v československých podmienkach.

dukla dorastenci majster

"Teraz sa sústreďme na futbalovú robotu pri futbalových celkoch MFK Dukly Banská Bystrica kde pôsobia i ďalší skvelí futbalisti Dukly Dušann Tóth, Norbert Juračka, Štefan Rusnák, Norbert Dikacz, Ľubo Faktor, Norber Dikacz, Marián Strelec, Jozef Slobodník, ale aj ďalší z radov rodičov, ktorí majú kde inde, než v Dukle svoje futbalové ratolesti. Mám na mysli Milana Kmeťa, Vratislava Greška, Martina Poljovku, ale nezabúdam ani na deda Joža Oborila. Skúsme spoločne tvoriť obraz súčasnej Dukly prvkami práce z úspešnej minulosti. Veď aj organizátor futbalu v súčasnom MFK Dukla Milan Smädo vie, ako koštovali úspechy Dukly pod Urpínom za čias, keď diváci chodili povzbudzovať tých, ktorým verili, že budú víťaziť a písať nádhernú históriu futbalu pod Urpínom!" - ukončil Marek Penksa svoje vnímanie prítomnosti. O tom konkrétnom, zo samotných tréningov, prinesieme na priestore tohto portálu niekedy v budúcnosti. Teraz prikladáme fotku z kolektívu, ktorý zvíťazil pred nedávnom na turnaji v Badíne. Vnajbližších dňoch prinesieme aj fotografiu  Prípravky Dukly po víťazstve na turnaji v Púchove, kde hrali s rovesníkmi Prievidze, Kys. Nového Mesta, domáceho Púchova, Žiliny, Bratislavy a ďalších miest SR. Znie zaujímavo, ale radostne, že hráča Dukly Jakuba Holeka vyhodnotili za najlepšieho hráča turnaja. Pozoruhodnosťou ostane tiež skutočnosť, Dukla vo finálovom boji už prehrávala 0: 3 s keď jej hráčom tréner Penksa sústavne opakoval, aby neprestali hrať s nasadením a častejšie strieľali, či dohrávali všetky súboje. Hráči Holek, Zlievsky, Gábriš, Sokol, ale aj ďalší na rady svojho trénera počuli a tak sa po jedenástkovom rozstrele zrodilo po Badíne, kde sa stal najlepším strelcom Marko Penksa, ktorý v Púchove pre poranený prst nehral, ale tiež skvele s mnohými rodičmi povzbudzoval skvelý kolektív pod logom Dukla.

Lev Starew

Popis k titulnej fotografii:
Pohľad na víťazný kolektív prípravky MFK Dukla na futbalovom turnaji v Badíne.
Foto: Holek, senior

JSN Megazine template designed by JoomlaShine.com