Športovo - spoločenský
a filozoficko - vzdelávací portál

8133

ladislav petras

Zaujal svojim rozprávaním. Jednoduchým, úprimným, faktografickým. Ponúkol myšlienky na uvažovanie. O futbale, o hráčoch, ktorí nosili na svojej hrudi slávne logo Dukla Banská Bystrica, o tréneroch. Miroslav Vesel, lesník, stelesnená fanúšikovská bytosť futbalová. Duša úprimná, na pohľadanie. Posúďte!

"Tá naša futbalová Duklička nemusí robiť ani pod názvom MFK Dukla neobvyklé veci. Stačí, ak budeme robiť obvyklé veci lepšie, ako naši protivníci. To povedal už môj dedo, ale často to opakoval i môj otec, s ktorým som chodil na futbalové zápasy, keď som mal ešte len niečo vyše šesť rokov. Viem, vtedy ešte MFK Dukla neexistovala. Ale tá múdra pravda, samozrejme v tom čase bez tej značky MFK Dukla, platí aj dnes. Bolo to v čase, keď na námestí v meste pod Urpínom piekli chlieb s nápisom Dukla a fanúšikom čapovali tiež pivo zadarmo!

Vtedy, v roku 1968 postúpila Duklička po prvý raz do I. československej futbalovej ligy. Neskôr som počul pod staručkými hodinami na Štiavničkách na adresu podaktorých rozhodcov z úst skvelých a futbalu Dukly vlastným srdcom oddaných fanúšikov, mohutné výkriky: "Sprostý si ako križovatka na Huštáku! Taký Štefan Polkoráb, dnes už nebohý, vtedy dokázal z celého hrdla revať, keď nášmu obrancovi náhodou ušiel rýchly súperov útočník: " Kopni ho, všiváka! Jozef Polkoráb bol šoférom riaditeľa a raz, keď mu neprestával počas jazdy riaditeľ vypínať futbalovú reportáž zo zápasu našej slávnej Dukličky v dôležitom majstráku, zastavil auto, poprosil riaditeľa, aby na chvíľočku vystúpil. Keď to ten urobil, zabuchol za ním dvere a sám, nikým nerušený, pokračoval z Hronskej Dúbravy domov k štadiónu Dukly na Štiavničkách, aby mohol uvidieť aspoň záverečné minúty tohto dôležitého súboja. Vtedy naši miláčikovia porazili železnú Spartu za rozhodovania Vojtu Christova 1:0. Alebo taký Ďuro Oravec zo Skubína. Keď dala Dukla gól, vypúšťal na Štavničkách holuby k nebu, aby svetu leteli šíriť novinu, naša Duklička znova víťazí!

Dnes ukazujú v televízore, ako sa u nás bijú domáci ultras s ultras súperovými. Nivočia tribúny. Kdeže dnes môžeš ísť na zápas s malým dieťaťom. V Anglicku, Nemecku či Španielsku si už dávno s takým nežiadúcim stavom poradili. Ja chodím na zápasy MFK Dukla aj dnes. Chystám sa už teraz na náročnú futbalovú jar III. ligy skupiny Stred. Len keby som tam mohol pred zápasom dostať kúpiť aj bulletin, v ktorom budú zostavy oboch mužstiev napísané aj s číslami hráčov tak, ako súperi proti sebe nastúpia. Zobrala by to skaza, aby som nenašiel pár centákov na to, čo aj po rokoch uchová návraty k slávnym. Do dnes spomínam na hru Čecha Dostála z Ostravy v drese našej Dukly, alebo na skvelú hru Stanka Baláža s jeho okrúhlymi nôžkami ako vedel prechádzať súperovou obrannou líniou. Vtedy aj Cyro Rajdovian nenadával rozhodcovi, že má ukázať ihneď súperovmu hráčovi žltú kartu, ale stískal medzi kolenami prsty, len aby svoje sólo Stanko nepokazil. Či taký Palo Diňa? Koľko raz som mu ako vojak priniesol od jeho mamičky balík, ktorý mu až hen, zo Sniny na vojenčinu poslala, len aby dobre hral za tú Duklu. Ja som v tom čase vojenčil v Humennom a odtiaľ s veľkou skupinou vojakov športovo durchoval našej Dukle.

Nepáči sa mi, keď dnes rodičia bliakajú na futbale na deti súpera len preto, lebo sú herne šikovnejší. Kričia na rozhodcu aj keď rozhoduje spravodlivo. Som smutný, ak tréneri dávajú pokyny mladým chlapcom, aby spadli a simulovali namiesto toho, aby ich motivovali na radosť z pohybu a oceňovali krásu tejto hry objektívne. Veď vtedy učia , vlastne, svoje deti klamať, deštruujú ich chuť po športovom víťazstve.

Viem, že dnes biznis aj futbalovým svetom vládne, ale tým našim v MFK Dukla by malo vládnuť zjednocovacie úsilie a návraty k metodike práce už spomenutého Petra Benedika, keď ho už tí zo súkromného klubu vyhodili z Dukly pre banskobystrický futbal, v čase najviac potrebnom! A vidíte ako to všetko dopadlo.?!

Futbalová karavana ide ďalej, podaktorí funkcionári z veliteľského mostíka slovenského futbalu hýbu futbalovým veslom, ale neviem, či chcú vedieť a počuť, pochopiť a pomôcť pri trápaní tých dole, v amatérskom futbale. Ľudia v týchto súvislostiach všeličo narozprávajú, ja nechcem šíriť slovenským futbalovým svetom zmätočné informácie.

Bol som na jednej krásnej futbalovej oslave 50 ročnice našej slávnej Dukličky a podaktorí, ktorí sa niekedy pyšne hrdili, že sú roduvernou súčasťou veľkej rodiny Dukly tam neboli. Viem, nie každý mohol prísť povzbudiť internacionálov v súboji Dukla Banská Bysrica - Dukla Praha tých, ktorí tiež niekedy písali slávne dejiny futbalu pod našim majestátnym Urpínom, v Československu, neskôr i mladej Slovenskej republike. A že dobre, dôkazom bolo keď milionár Alexander Rezeš kúpil všetko najlepšie z Dukly, aby dostal svoje dva kluby ( 1.FC Košice a Spartu Praha) do slávnej Ligy majstrov.

Keď budem kráčať na zápasy MFK Dukla Banská Bystrica v III. lige skupiny Stred, iste si pripomeniem mená Karásek, Kozák, Zátek, Faktor, Zidane, ale aj gól nášho súčasného trénera Dušana Tótha práve v zápase s Juventusom Turín. V tej chvíli som rád, že môžem vo futbalových súvislostiach súčasnosti verejne pochváliť mnohých zanietených funkcionárov amatérskeho futbalu. Aj tých z Prenčova, dedinky pri Sv. Antole, ktorí dokázali vytvoriť pre futbal skvelé podmienky v krásnom futbalovom prostredí. Nemajte mi za zlé, že spomeniem znovu trénera Benedika, ale on miloval slovenský futbalový vidiek. Chodil a hľadal talenty na Krtíšsku, na Orave , Kysuciach i v ďalších regiónoch Slovenska, splupracoval s riaditeľstvami a pedagogickými kolektívami mnohých banskobystrických škôl, rozprával sa s ľuďmi, ktorí ľúbili a stále futbal milujú.
Také sú, totiž, moje fanúšikovské návraty v súvislostiach súčasného života, keď kráčam lesom, oázov ticha a pokoja s nepokojnou futbalovou dušou fanúšika Dukly, aby som vykričal svetu aspoň časť toho, čo nosím vo svojom srdci. Som rád, že ma mohol aspoň niekto v priestoroch Caffe wash na Štiavničkách, neďaleko schátralého štadióna Dukly Banská Bystrica vypočuť. Hej, prepáčte, zabudol by som. Myslím si, že dnes by sa v Banskej Bystrici už uživili aj dva moderné štadióny. Nemáme však ani jeden a nebyť toho, že funkcionári ŠK Kremnička pochopia súčasnú situáciu, by sme nemali ani kde futbal hrávať a ten pod logom Dukly by už ani neexistoval. Vo futbalovom srdiečku nás, fanúšikov Dukly stále platí, že sa nám pod Urpín čoskoro krásny futbal vráti!"

Rozprávanie Miroslava Vesela autenticky pre čitateľov
internetových portálov Športlandia .sk a Klubu priateľov Dukly zapísal Lev Starew

Popis k titulnej fotografii: 
Na snímke vidíme verných fanúšikov Dukly Banská Bystrica, bratov Jozefa a Cyrila Rejdovianovcov ( na snímke ich vidíte sprava do ľava), ako v kruhu veľkej postavy futbalu banskobystrickej Dukly, ale aj vo futbalovej histórii Československa, populárneho Ladislava Petráša, sledujú atraktívny súboj internacionálov Dukla Banská Bystrica - Dukla Praha.
Foto: Ján Miškovič

JSN Megazine template designed by JoomlaShine.com