fitnes

Namiesto prológu: Športlandia.sk dostáva rôzne listy. Tie dva, ktoré sme si dovolili zaradiť do rubriky Príbehy, majú hodnotu, o akej je hodno písať, uvažovať a hlavne ju realizovať čím ďalej, tým viac. Neveríte? Skúste sa do oboch začítať. Autorkské práva, zrejme zo skromnosti adresátov, ostanú pre verejnosť zatiaľ zamlčnané. Osobne si v redakcii Športlandia.sk myslíme, nie je dôležité, kto ich písal, ale čo ich obsah prináša. Ďakujeme za autorskú kvalitu!

„ Byť v správny čas na správnom mieste so správnymi ľuďmi … “
Mne sa to podarilo. Ako ??? Kde??? Čo ??? Kedy ??? ….. Čítaj ďalej…….
Kedy ? Prvý septembrový víkend léta páně 2017.
Kde? Penzión Daniella vo Veľkom Lipníku s jeho krásnym okolím.
Kto? Partia správnych žien bojujúcich za svoje sny na čele s líderkou Saškou.
Prečo ? Lebo sme pochopili, že pohyb nám prospieva, robí nás krajšími, veselšími, stmeľuje partičku, zlepšuje vzťahy, tvaruje postavu, tvaruje osobnosť, posúva naše hranice ...

Fit víkend začal síce spoločným stretnutím v piatok ráno, ale skutočný počiatok má hlbšie korene. Tu musíme spomenúť Sašku, našu trénerku, ktorá za tým všetkým stojí. Počas svojej športovej kariéry vždy túžila zorganizovať niečo, kde to bude žiť pohybom a bude to niesť pečať len jej osobnosti (nie, Saška, naozaj nemám na mysli Študentskú pečať… ). Približne v tomto období pred rokom zorganizovala nesmelo prvé takéto podujatie, ktoré vypálilo veľmi pozitívne, takže tohto roku tej smelosti už bolo viac a tým aj plánov na pestrejší a náročnejší program. Takže, čítaj ďalej, ako to vlastne celé dopadlo...

PIATOK

Ráno zraz o 7,00 v priestoroch penziónu. Niekto po druhý raz, niekto po prvý. Prvé stretnutia a oťukávania sa boli zdržanlivé, nesmelé, rozpačité. Všetko padlo zavelením Sašky, že začíname. STEP. Zrazu malý chaos… čo ?…. kde ? …. aha….. stepery….kam ? …. aha ….na ihrisko…..kam nasmerovať ? ….aha …. skúška mikrofónu … aparatúra ... hudba ... reproduktor…. A šlo sa na vec. Pred cvičením ešte FOTO – MUSÍ BYŤ. Po niekoľkých minútach sme už boli v tom … spotené, rytmické, zadýchané, usmievavé… Hovorí sa, že nemožno porovnávať neporovnateľné. Tak to platí o cvičení v telocvični a vonku. Ale nie je vonku ako vonku. Lebo vonku vo Veľkom Lipníku, nesie so sebou také brutálne benefity….čerstvý vzduch, pohľad na krásnu prírodu, ešte aj to Veľkolipnícke slnko svietilo ináč, tak krajšie a prajnejšie ...

Po hodine intenzívnej fyzickej aktivity hurá !!!!!! raňajky. Samozrejme v zmysle zdravého stravovania. Bielych rohlíkov sa tuším ani nikto nedotkol, za to zeleninu bolo treba dokladať. Nátierka bola mňami-mňami. Ešte raňajkové FOTO – MUSÍ BYŤ. Potom sme sa ubytovali a veru sme boli milo prekvapené, keď sme my neznalé veci zistili, že o strechu nad hlavou sa nám postarala Danka, jedna z nás, čiže penzión Daniella patrí našej kamarátke z cvičenia. Izbičky čisté, útulné, s pohodlnými posteľami, dôležitým sprchovacím kútom, balkónikom (pre nikotínové babenky neodmysliteľná súčasť), šnúrkou na prádlo.… Po krátkej pauze na relax sme opäť zavítali na cvičebnú plochu, kde sme sa s pomocou karimatiek, gúm a činiek intenzívne venovali cvičeniu zameranému na BRUCHO a ZADOK – to budú krivky….

V čase obeda sa nepodávalo žiadne menu, ale rozdávali sa BICYKLE. A tak sme si pekne na ne vysadli, presunuli sa na správnu stranu vozovky a hromadne sa zaradili do cestnej premávky. Smer: Červený kláštor, kúpele Smerdžonka. Samozrejme, slniečko stále s nami. Bola to parádna jazda. Po príchode tam sme si dali „bicyklové“ FOTO – MUSÍ BYŤ. Napiť sa, opäť na bicykle a ide sa do Haligoviec do bazéna – vraj zásobná nádrž na vodu pre hasičov. Nech sa to nazýva, ako chce, bol to luxusný bazén, takže sme predviedli svoje vymakané telá v plavkách a poďho do vody. AQUAGYM. Opäť hudba, Saška, mikrofón, príroda, činky, slnko, decibely, radosť, endorfíny, smiech, veselo – čumendo pre turistov. A samozrejme FOTO – MUSÍ BYŤ. Po tejto aktivite sme si mohli niečo zapapkať v reštaurácii, ale pirohy ani halušky to neboli… nemali sme odvahu, takže poniektorí vývar (bez rezancov), poniektorí vylovili z batohov jabĺčko či banán, ktoré si pribalili na prilepšenie. Čakala nás cesta späť do Veľkého Lipníka, teda opäť sme vysadli na bicykle a šliapli do pedálov. Po návrate sme parkovali: bicykle na parkovisko a svoje telesné schránky na postele – odpočinok. Oddýchnuté sme sa potom zišli opäť na ihrisku, aby sme si dali FUNKČNÝ TRÉNING. Ten sa končil jedným krásnym gestom. Saška nás vyzvala, aby sme sa otočili na západ a záver cvičenia naozaj prebehol pri zapadajúcom slnku. Romantika jak delo. Po funkčnom tréningu mal nasledovať ešte beh, ale ten nám Saška odpustila vidiac, že sme akési unavené.... Vďaka Saška, doteraz nechápem, že si to dokázala (viete, ona také nerobí… ba pridá bonus s vetičkou „robíš to pre seba tak makaj“). Nasledovala sprcha, po nej večera. Zdravá večera. Polievka „Hokkaidó“ a pečený pstruh so zeleninou na taký aj onaký spôsob (vybrala Saška).

Po večeri nasledovala HODINA KRÁSY s profesionálnou kozmetičkou Zuzkou. A tak sme sa pod jej vedením starali o svoju pleť – odlíčenie, povrchové čistenie, hĺbkové čistenie, maska, pleťové tonikum, výživný krém, očný krém … chápeme, že aj kozmetické firmy chcú žiť. Pre istotu s maskami na tvári FOTO – MUSÍ BYŤ. Celá kozmetická habaďúra prebiehala v naozaj veselej a uvoľnenej atmosfére, ktorú nám spestrili zdravé koláčiky z dielne rodiny Buk. Piekli vraj všetci – mamka, ocko, babka, brat (o Adamovi pochybujem, že piekol, ale dobre…) - proste piekli všetci, okrem Sašky – ako vždy, tá nemá čas, lebo má nás. Rodine Bukovej ďakujeme, boli chutnučké a vzhľadom na prísny stravovací režim dobre padli. Po hýčkaní našich pletí sme odišli hýčkať naše telá do postele, t.j. dopriali sme im odpočinok.

SOBOTA

Program fit víkendu nám bol známy, takže sme vedeli, že deň začneme ranným behom. Síce som už nespala, ale keď sa ráno na chodbe ozvala píšťalka, véééééééééééľmi mi to pripomenulo moje detstvo … prázdniny … pioniersky tábor … ranný budíček … - ale tomu rozumejú len tie staršie ročníky, ktoré pamätajú na časy pred „Nežnou“. Deň bol ešte taký neprebudený, rovnako ako aj my, ale v určenú hodinu sme už stáli na dvore nastúpení k realizácii pohybovej aktivity zvanej BEH. Poďho teda behom „hore valalom“ do lesa. Niekto behom, niekto pomalým behom, niekto striedajúc beh s chôdzou, niekto chôdzou , ale všetci s rovnakým cieľom . Cieľ je tam, kde je Saška. Neviem, koľko kilometríkov to asi bolo, ale na prebratie stačilo. Cestou späť bol deň už prebudený, ale slnka nikde a začali sme tušiť, že dnes to asi nebude s tým počasím také prajné, ako včera.

Po návrate malá pauza na spamätanie sa a nástup na ihrisko, kde sme realizovali STEP + KARDIOKICKBOX, inak zvané makačka. Tušenie sa stalo realitou, to znamená, že slnko bolo schované kdesi za mrakmi a záver cvičenia sme absolvovali už za dažďa. Ale nikto neprotestoval, neušiel, nenamietal, každý cvičil do konca, tak ako sa patrí. Vpred nás poháňala skutočnosť, že sa blížime k raňajkám (hurá !!!). Opäť bola mňami-mňami nátierka a káva a kopec zeleniny a tmavé pečivo a biele rožky ostali … Len čo sa raňajky uložili v žalúdkoch, už sme opäť cvičili cvičenia zamerané na BRUCHO a ZADOK. Nasledovala malá pauza a príprava na TURISTIKU. Keďže sa na nás to slnko naozaj vykašľalo, teplejšie sme sa obliekli a vybrali sme sa na Lesnické sedlo. To nás obdarilo naozaj krásnym výhľadom na Veľký Lipník a jeho okolie. Tam nás Saška pozvala na kávičku, ktorú nám v bufetíku pripravila negatívne naladená a ešte negatívnejšie vyzerajúca nevrlá strapatá teta. Počas prípravy takého množstva káv pridala zopár poznámok o tom, že je nás počas cvičenia počuť nielen na celú dedinu, ale aj k nej hore na spomínanú výhliadku (asi to rušilo jej negatívnu energiu ???) … Určite nevie, čo sú endorfíny z pohybu. Napriek tomu nám káva z plastových pohárikov padla veľmi dobre. Ešte FOTO – MUSÍ BYŤ . A ide sa späť. Keďže začalo pršať, niektoré dievčatá začali behať a to bolo ako epidémia. Bežali sme všetci, čím bola Saška nadšená … ona to ani nezavelila, šlo to samo.

Po návrate malé osvieženie tela v podobe odpočinku, opäť nejaký banánik alebo iné ovocie, cereálna tyčinka z vlastných zásob. Saška sa prešla aj po izbách – akože kontrola (hovorím – pioniersky tábor). Neoficiálne zhodnotila poriadok na izbách a videla aj zásoby. Jaj Bože jaj, nebolo to len ovocie a cereálne tyčinky, boli to aj keksíky, čokoládky, Horalky, cukríky a iné kalorické drobnôstky…

Deň pokračoval KRUHOVÝM TRÉNINGOM – už v interiéri penziónu. V závere cvičenia po oboch stranách okien tiekla voda – zvonku mokré od dažďa, zvnútra zarosené od nášho cvičenia … tak si viete predstaviť, ako nám Saška opäť naložila. Počasie nás riadne prekvapilo. Žiadne slnko, len dážď, vietor a výrazné ochladenie. Až sa nechce veriť, že predchádajúci deň bol taký slnečný, že sme sa v pohode mohli kúpať… Po kruhovom tréningu konečne sprcha a hurá !!!!!!!! večera – vybrala Saška. Poctivý vývar a kurací steak s brokolicou. Po večeri také babské diskusie, postupne presun skupiniek na izby, tam sa ponúkali tie spomínané kalorické nástrahy a tekuté svetre … A začala sa formovať nočná pohybová aktivita. Kto áno, kto nie, kam to bude a tak podobne … summa summarum : mladšie vitálnejšie zábavychtivé dievčatá sa „ohákli“ a vyrazili do Humna. Nie do humna s malým „h“ - tam by hrozili poľnohospodárske práce. Šlo sa do Humna s veľkým „H“. Tam to vraj „rozjeli“ na plný plyn. My, čo sme tam neboli, sme sa len ráno útržkovite niečo podozvedali, čo tam oni pozažívali. Mladosť – pochabosť... Ale vieme si predstaviť, že v tú noc sa Humno stalo stredom vesmíru, svet sa zatriasol a dievčatá z Ľubovne všetkým predviedli, čo je to tá pravá zábava … Prišli nad ránom v nedeľu … dračice.

NEDEĽA

Humno – nehumno, unavené – neunavené, vyspaté – nevyspaté – ráno o 7:00 nástup na MINIMARATÓN – STEP. Opäť tieklo z nás aj z okien. Bolo to posledné cvičenie nášho pohybového víkendu. A bolo to cítiť. Možno sa mi to podarí zhrnúť do niekoľkých nasledujúcich slov: energia, pot, svalovka (aj bolesť zadkov od sedadiel bicyklov), spolupatričnosť, endorfíny, zomknutosť, dobrá vec, zdravie, pohyb, krása tela, krása ducha, sebavedomie, hrdosť …
Následne raňajky s mňami-mňami nátierkou, zbalené kufre, rozlúčka, postupný rozbriždžindel … Bolo to takmer na slzy. Ale naše rodiny nás už doma očakávali, takže nie je o čom ...

Na záver ešte niekoľko poznámok a poďakovaní:

Počet účastníkov (zájezdu): 24 +/-
Najmladšie žieňa: 16 rokov (juniorka)
Najstaršie žieňa: 48 rokov (seniorka)
Priemerný vek: 35 rokov

Ďakujeme Danke za poskytnutie penziónu. Bolo tam cítiť pozitívnu energiu a osobnú zainteresovanosť celej rodiny, čím vzniklo milé a príjemné, pohodové prostredie. Pozdravujeme jej manžela, veľa nenarozprával, ale staral sa, obsluhoval, nosil a odnášal.
Ďakujeme Dankinej dcérke Katke, že sa postarala o sprevádzkovanie reproduktorov a mikrofónu, flexibilne nám pomohol aj nejaký jej kamarát. Pozdravujeme ho.
Ďakujeme Veronike a Marte, ktoré boli ochotné naložiť, priviezť aj odviezť náradie a náčinie potrebné k cvičeniu.
Ďakujeme Inginému manželovi, že priniesol medikamenty na záchranu Saškiného strácajúceho sa hlasu. Ďakujeme aj Tinke, ktorá bola ochotná vybrakovať lekáreň a zabezpečiť tak potrebné lieky, ale ďakujeme aj Alicke, ktorá už chcela sadať do auta a tie lieky priviezť.
Ďakujeme dievčatám, ktoré v noci navštívili Humno a reprezentovali tak náš okres vo všetkom, čo sa dalo – krása, tanec, inteligencia, múdrosť, výdrž, úsmev, dobrá nálada…
Ďakujeme dievčatám, ktoré zabezpečili darček pre Sašku k narodeninám.
Ďakujeme Bukovcom za zdravé koláčiky. Adamovi, že ich priviezol.
Ďakujeme obyvateľom Veľkého Lipníka za trpezlivosť, za to, že sa nesťažovali na hlasnú hudbu. Veď za odmenu si mohli prísť zadarmo popásť oči na nás – a bolo na čo čumieť, nie ??? Prišli hlavne deti, ženy, muži, proste „šicke“. Viacerí opakovane obrátili do blízkeho obchodu... Zdravíme ich.
Ďakujeme počasiu, že nám doprialo ten krásny slnečný piatok v krásnej prírode, ale aj dažďu patrí naša vďaka, že nás zocelil a preveril naše sily.
Ďakujem dievčatá, že som tam s vami mohla byť. Bolo super.

Moje veľké ĎAKUJEM samozrejme opäť patrí Alexandre Bukovej, ktorá stojí za celým týmto projektom. Jej oduševnenie, osobné nasadenie a maximálne odovzdanie sa dobrej veci sa nedá slovami ani opísať. Kto ju poznáte, viete, o čom hovorím …
Do skorého videnia na ďalšom FIT VÍKENDE.

JM

Popis k titulnej fotografii:
Aj tak zvyknú vyzerať povíkendové zoskupenia cvičeniek, robené pre spomienku a možno aj motiváciu.
Foto: archív autorky článku

JSN Megazine template designed by JoomlaShine.com