hotel yasmin kosice

Hovorí sa, že do vlastného vnútra treba vkročiť bez klopania. Platí to aj o tom futbalovom. Pravda, v Košiciach aj na Továrenskej ulici už v tom čase bol taký zvyk, že známe tváre, najmä skôr narodených bolo potrebné pri prvom stretnutí dňa hneď z rána pekne pozdraviť, lebo známe veci tam bral aj mladý človek ako samozrejmosť. Továrenskú ulicu premenovali v Košiciach neskôr na Thälmannovu po nemeckom socialistickom politikovi, ktorého v 1944 roku v koncentračnom tábore Buchenwald na priamy rozkaz Hitlera zastrelili.
Aj zvučný Sokol, ktorým v telovýchove po roku 1948 na území Československa nazývali telovýchovné spolky, v Košiciach už pre mnohých ostal iba históriou. Dnes sedemdesiatnik Peter Benedik, jeden z troch veľmi vydarených potomkov všeobecného lekára MUDr. Štefana Benedika , na dávnu minulosť tiež iba úlomkovite spomína.

"Sokol, to bolo vtedy, po vojne pre športujúcich rodákov z Košíc miesto, kde mnohí ľudia chodili hrať basketbal, volejbal, cvičila sa tam gymnastika. V spomenutom športovo- spoločenskom komplexe Sokola bola kolkáreň, jazdiareň na koni, dokonca i stará krčma s našou roztomilou a nezabudnuteľnou tetuškou Jamborovou. Len na jej meno sa nemôžem rozpamätať, ale v tom, na tie časy nádhernom komplexe športovísk bolo aj škvarové ihrisko, na ktorom hrávala svoje zápasy vtedy Lokomotíva " - v návratoch vlastnej mysle sa snaží takto navodiť tento, pre moju maličkosť z roka na rok vzácnejší človek, dávnu históriu svojho rodiska, kde bežne hovorilo mnoho ľudí veľmi dobre po maďarsky, nemecky, slovensky ba aj česky. Mnoho, najmä mladých šarvancov na miestach, kde stál niekedy hotel Hutník, vlastnými myšlienkami kulo smelé plány aj svojej futbalovej budúcnosti. Hotel Hutník zišiel z očí, zišiel z mysle. Dnes na jeho mieste stojí moderný , viachviezdičkový Yasmín.

A ak po potulkách Košicami nachádzajú reprezentačnejší a dôstojnejší prístrešok svojho ubytovania aj tí najnáročnejší návštevníci metropoly Východu v modernom zariadení hotela Yasmin, ho tam isto nájdu. Ubytovali sa tam okrem iných aj spevák Johnie Hollyday, Paul Anka, hokejista Stan Mikita či svetoznámy maratónec Abebe Bikila. Boli tu ubytovaní futbalisti AS Roma a dizajnovú krásu v podaní architektky Báry Škorpilovej tu obdivovali počas MS v ľadovom hokeji v roku 2011 aj hokejoví reprezentanti Švédska, Nórska, Švajčiarska a Rakúska.

Sotva z nich i ďalších, ktorí Yasmin navštívili tušili, že v týchto miestach snovali pavučiny slávnej futbalovej minulosti aj také postavy európskeho futbalu akými sú a zostanú napríklad majster Európy z Belehradu 1976 Jaroslav Pollák, dlhoročný československý futbalový reprezentant, alebo neskôr úspešný futbalový tréner hlavne v oblasti práce s československou futbalovou mládežou, magister Peter Benedik

Aj v matičke Prahe sa stretávajú počas nedieľ už mnohé desaťročia starí futbaloví pražskí fajnšmekri, takí čo sa chcú spriateliť so všetkým, čo vonia zašlou futbalovou slávou mesta pražského. A predstavte si, bol som pri tom, keď podaktorí odtiaľ dokázali myšlienkami odskočiť až do Košíc, aby obohatili slávnu futbalovú minulosť košického futbalového rodáka, hráča bývalej Jednoty Košice, potom roky slávnej železnej Sparty - Andreja Kvašňáka.

Kráčal som v jedno také odpoludnie počas tohoročného januára s Petrom Benedikom ulicami nových, moderných Košíc, ale zdalo sa mi, že práve Petrovi sa akoby mnohí z tých, ktorí tam dnes žijú, chceli prihovoriť: " Vitaj, Peťo! Pánboh ti daj zdravia, i dobrej pamäti." Akoby vedeli, že je jedným z bohatých nositeľov futbalovej histórie slávnych VSS, kde spriadal nitky futbalových príbehov svojou trénerskou robotou Mati báči. Tak volali mladí chlapci, ktorí prešli futbalovou dielňou VSS, svojho trénera Štefana Matyáša.

"Futbalisti Desiatnik, Matulaj, Kóša, Hofman, čo meno to aj kus slávnej histórie. Hej, predovšetkým tej futbalovej. Košíc, ale aj Československa. Taký Hofman, z Košíc odišiel vtedy do slávneho Slovana Bratislava, kde ho trénoval legendárny Jim Šťastný. Ak sa už taká trénerská osobnosť dokázala opierať o služby tohto hráča, musel niečo vedieť" - odskočil rečou, kráčajúc , dnes zo siedmeho poschodia života na Košice pozerajúci sa Peter. Neverím, že pritom už predtým nebol vlastnými myšlienkovými návratmi na dávnej škvare, presnejšie na šesnástke v úlohe sotva desaťročného chlapca, ktorý obstreľoval polčasovými kopmi náhradného brankára Lokomotívy Košice Sopka a každá jeho lopta sa zatrepotala vtedy v sieti za chrbátom okolo 170 cm vysokého, ale mrštného ochrancu svätyne mužstva, ktoré tam práve malo nastúpiť do II. polčasu svojho ďalšieho majstrovského stretnutia. A na tú jeho síce detskú, ale technicky veľkú streleckú parádu sa vtedy pozeral aj Štefan Matyáš. Keď videl tú realizáciu kopacej techniky, pomaly zišiel z drevenej tribúnky, ktorá sa opierala chrbátom o krčmičku kde pracovala ta známa Petrova tetuška, podišiel bližšie k nemu a opýtal sa ho:

"Ako sa voláš? Peter Benedik" - znela jeho smelá odpoveď. "To Roman, ktorý chytá za dorast VSS je tvoj brat? Tak ty budeš potom vedieť, kde je ihrisko VSS?! Príď aj s Romanom zajtra na tréning!" Ukážka jedného zo stručných monológov, akým sa niekedy vyhľadávali v Košiciach futbalové talenty. V tej chvíli zapracovaný do príbehu futbalových potuliek Košičana, ktorý si pre svoj futbalový život obliekol slávne banskobystrické sako s hrdým logom Dukla.

"Hej, máš pravdu, Jožko. Futbalovou košeľou mi na večné veky zostanú slávne VSS Košice, ale sakom futbalová Dukla Banská Bystrica" Výrok Petra Benedika na večnosť. Pre futbalovú históriu nezmazateľný. Málo kto vie, že Peter v sebe nosí popri futbalovej histórii aj tú zo svojho rodiska. Chodí po svete s futbalom a ak okolnosti žiadajú, hovorí zasvätene o košickom divadle, filharmónii, kinách, múzeách, galériách, ba dokonca aj o Zimnom štadióne Ladislava Trojáka - Steel aréne, lebo kultúrne žiť, znamenalo v slávnej, ale skromnej košickej rodine Benedikovcov , sústavne sa vzdelávať, spoznávať a dôstojne komunkovať.

"Keď nás prihlásil nebohý otec do hudobnej školy učiť sa hrať na klavír, skúšali sme to aj na iných hudobných nástrojoch. Najviac nám imponovala hra s futbalovou loptou" - vtipne poznamenal s odstupom rokov. Ako by chcel v jednej tónine splynúť s tými, ktorými bavil hrou na klavír na kultúrnych večeroch po víťazných zápasoch svojich chlapcov trebárs vo futbalovom Nemecku či dokonca kultúrnymi historkami ovenčenej francúzskej Paríži.

"Futbal, ak ho človek dokonale spozná a zasvätí mu celý život, sa prirodzene musí stať poéziou jeho života a poeticky sa túlať Košicami znamená vyznať sa aj v súvilostiach bohatej histórie košického športu. Pre mňa to znamená napríklad správne zaradiť Rudolfa Štoffana, bratov Alexandra a Konštantína Čopovcov, alebo Ladislava Bottlika do prinajmenšom európskej slávy vodného póla, ich trénera Bartolomeja Ščavnického, olympijských víťazov Františka Kunzu a Stanislava Semana, ďalšieho úspešného olympionika Antona Švajlena, hráča mužstva Európy Jozefa Bombu do siene slávy futbalovej, či hokejistov Igora Libu, Vincenta Lukáča, ale i mnohých ďalších do siene slávy hokejovej, Antona Frola a ďalších hádzanárov medzi slávnych v ďalšom športe ktorý je ozdobou košických športových dejín, tiež napríklad basketbalistu Ivana Rozsívala" - povie aj vám veľký elegán súčasnosti, akoby chcel však zároveň skromne, tíško poznamenať:

"Som produktom Strednej všeobecnovzdelávacej školy na Šrobárovej ulici v Košicich."

Jozef Mazár, ukážka z pripravovanej knihy
Futbaloví anjeli a démoni

JSN Megazine template designed by JoomlaShine.com