Športovo - spoločenský
a filozoficko - vzdelávací portál

8133

turnaj dudince

Sú miesta na svete, ktoré si človek zamiluje a rád sa tam vracia. Jedným takým je pre mňa kúpeľné mestečko Dudince. Ak mám byť úprimná, navštívila som toto malebné zákutie s odstupom 8 rokov. Prečo po takom dlhom čase? Bývam na Východnom Slovensku a cestovanie na tento južný cíp našej krajiny je viac ako len náročné na čas (vlak tu nepremáva dobrých desať rokov). Za posledné desaťročie sa mestečko, ale hlavne jeho kúpeľná časť, zmenila na nepoznanie. Nádherne upravené parky, zeleň, lesopark s desiatkou rôznych strojov na cvičenie rozmiestnených citlivo v prekrásnej prírode. Neodolala som nezacvičiť si na nich, a tam som stretla milú inteligentnú 75 ročnú bývalú profesorku z Ekonomickej univerzity v Bratislave, s ktorou som sa pustila do debaty. Vyberám niekoľko jej zaujímavých postrehov:

„V Dudinciach som druhý krát, bola som tu pred mnohými rokmi liečiť sa na kardiovaskulárne ochorenie, teraz tu trávim 4 týždne v hoteli Minerál po operácii bedrového kĺbu. Som veľmi príjemne prekvapená vysokou kvalitou služieb, ústretovosťou a úslužnosťou personálu, vyváženou pestrou stravou a nesmiernou čistotou. Bol to výborný nápad s tými strojmi na cvičenie na kraji lesa, kde si návštevníci môžu zacvičiť v lone prírody a vôni lipy a bazy čiernej. Dudince sú oázou pokoja a ticha. S manželom sme zvykli chodiť dva krát v roku (na jar a jeseň) na dovolenku k moru. Ale teraz po tomto liečebnom pobyte som sa rozhodla, že jarný termín pri mori zameníme za ten v Dudinciach. Je tu všetko, čo človek potrebuje k oddychu a upevneniu zdravia.“ Dlho som sa zamýšľala nad slovami tejto rozhľadenej staršej dámy a dala som jej za pravdu.

Druhý môj postreh je z futbalových súťaží sotva 10 ročných detí, ktoré sa konali v sobotu 26.5. na ihrisku v Dudinciach. Nie som znalkyňa športu, a futbalu vôbec. Keď som z ampliónov počula, že na ihrisku neďaleko liečebného domu Rubín sa niečo deje, vybrala som sa tam. Zaujalo ma to, s akou radosťou behali za loptou chlapci a dievčatá v 30 stupňovej horúčave. Niektorí dospelí (zrejme rodičia a futbaloví funkcionári) povzbudzovali a usmerňovali malých futbalistov citlivo a diskrétne, ale boli aj takí, ktorí doslova hulákali. Neviem čo spôsobilo, že podráždene okrikovali tých malých športovcov, v snahe za každú cenu vyhrať bolo málo citlivých a motivujúcich slov. Skôr to bola agresivita, akou sa často prezentujú opilci ... Odradilo ma načúvať takým pokrikom. Ešte šťastie, že tie pokriky netrvali dlho, lebo súboj malých detí skončil a bolo krásne vyhodnotenie. Ľudia deťom tlieskali. Nepatrím tiež k najmladšej generácii a cestou zo štadióna, kde bol spomínaný futbal detí, mojej pozornosti neuniklo kultivované správanie sa malých futbalistov s pohárom v rukách, ktorí jediac bagety pokojne rozoberali priebeh hry. Nenadávali, neosočovali. Vedľa nich kráčalo zopár dospelých. Zrejme načúvali ich slovám, lebo zavše sa im vtipne, ale vzácne výchovne prihovárali, ba aj na pochvalu nezabudli. Jedna veta ma veľmi oslovila, keď jeden z chlapov povedal: " Všetci ste hrali dobre. Krásny turnaj. I slniečku sa chcelo na vás prizerať." Deťúrence sa šibalsky smiali. V tej chvíli som si len tak, sama pre seba povedala: Asi aj v športe platí: „Aký otec, taký syn... Pri kávičke mi jeden zo spolupacientov na mnou prežité povedal: Napíšte o tom na portál Športlandia. Dal mi adresu. A na počítači ukázal, ako tento turnaj krásne propagovali. Keď som upíjala z chutnej kávičky starecky poznamenal: Ak bol po futbale pokoj predovšetkým v našich srdiečkach, vtedy sa vždy naši otcovia usmievali a my sme sa tešili na ďalšie také turnaje...

Čitateľka Zita

Popis k titulnej fotografii:
Aj takto dokázali obdivovať deťúrence krásne ceny, ktoré na chlapcov po turnaji čakali.
Foto: Ilustračné foto zo spomínanej akcie poskytol portálu Športlandia.sk Marek Čecho

JSN Megazine template designed by JoomlaShine.com