liga sluzieb seniorom

Nedávno som si vypočul v autobuse rozhovor: „Ty si dala otca do sociálneho domu? Prečo? Veď máš krásny, veľký byt?!...“ oslovila, zrejme priateľka priateľku. Asi sa dávno nevideli. Tá druhá odpovedala: „Urobila som dobre. Je nemocný, slabý, chodievame tam pravidelne, nedávno nám znova otec povedal, že tu má celý deň pri sebe dobrých ľudí, starostlivosť je perfektná. A vy môžete spokojne pracovať. Veď sme spolu ak to potrebujeme...“


Viac som nezapočul. Možno som ani nechcel. Večer som otvoril počítač a v ňom bol email s týmto textom: „ ....láskavé, krásne slová liečia. Nedávno sme tu mali na besede v našom Dome sociálnych služieb milú návštevu. Prišiel k nám sympatický pán a tak krásne rozprával o našich múdrych ľuďoch, ktorí preslávili vo svete našu krajinu, že sme si tu mnohé aj poplakali. Keď som pred pol rokom čítala článok, ktorý mi odfotografovaný na papieri dala prečítať moja dcéra, neváhala som. Hľadali sme a našli sme môj druhý domov. Príďte medzi nás a tu tiež máme starostlivý personál, milý opatrovateľský kolektív a vzácnych ľudí, ktorí si zaslúžia verejnú pochvalu. Už dlhšie som sa vám chystala napísať. Dnes prišla dcérka s deťmi na návštevu aj s počítačom. Píše čo jej diktujem. Tu je moja adresa, príďte...“

Náhodné riadky? Alebo túžba byť aktívnou vo svojom pokročilom veku aj z prostredia, na ktoré mnohí obracajú svoj zrak z rôznych zorných uhlov?... Nerozmýšľal som ďalej v týchto súvislostiach. Už dávno som sľúbil na základe toho, čo som krásneho, ľudského, napáchnutého úprimnou, voňavou človečinou precítil a zažil, že o tom napíšem. Vtedy o tom rozhodla i reakcia na tento list:

Váž. pán

Ing. Jaroslav Živčák, PhD.
generálny riaditeľ.
Sociálny dom ANTIC n.o., Bardejov
Pod Papierňou 71
085 01 Bardejov

Poďakovanie

So zármutkom v srdci sme v našej rodine prijali správu, že nás po 89 rokoch svojho plodného života opustil náš otec, Bartolomej Bašista. V takej chvíli sa píše každý riadok ťažko, ale o to úprimnejšie. 

Kto v srdci žije, neumiera... S takým pocitom som si, vážený pán generálny riaditeľ, dovolila prostredníctvom Vašej osoby osloviť Sociálny dom Anticn.o., so žiadosťou, aby ste nám pomohli prežiť ostatné dni svojho života nášmu vrele milovanémumanželovi, oteckovi, dedkovi, pradedkovi, Bartolomejovi Bašistovi. Stalo sa tak! Vysoko si to vážime a s veľkou úctou k celému personálu vo chvíli najsmutnejšej, Vašu nevídanú a nezištnú pomoc si aj takým spôsobom dovoľujeme oceniť.

Nielen v tejto smutnej chvíli, ale natrvalo, v našej rodine zanechali Vaše profesionálne, ale hlavne ľudské, charizmatické počiny, pozitívne stopy vo vnútri všetkých blízkych pozostalých. Manželky, ale aj u oboch dcér, vnuka a vnúčat, lebo na naše slovenské pomery sme neboli zvyknutí dostať toľkú a tak vysoko ľudskú podporu pri riešení úžasného nášho problému, keď sme ho veľmi akútne riešiť potrebovali.

Za tie dni, počas ktorých sa nášmu oteckovi, ktorý veľmi potreboval sústavnú profesionálnu opateru počas dní a nocí, stalo Vaše zariadenie vďaka profesionálnym prístupom, násobenej ľudskosťou čistotou skutkov a prostredia - dôstojným domovom, veľmi pekne, s úctou a všetkou ľudskou dôstojnosťou všetkým, ktorí sa na tom podieľali - ďakujeme.

Zanechali ste u všetkých z rodiny, ale aj u priateľov, ktorí nášho otecka vo Vašom zariadení navštívili, úžasne pozitívnu odozvu prostredníctvom poskytovanej modernej starostlivosti metódami s komplexným a individuálnym prístupom k jeho osobe, ale všimli sme si, že aj ostatným, ktorí také služby potrebujú a potrebovali.

Viem, možno jednoduché slovné spojenie - úprimne ďakujeme za všetko - nestačí. Cítime však potrebu aj takou cestou Vám to tlmočiť.

S úctou a prianím ďalších pozitívnych aktivít, ktorými ste podľa nás dostali toto zariadenie, na najvyšší stupeň starostlivosti v našej prekrásnej rodnej vlasti, ktorú aj zosnulý Bartolomej Bašista tak miloval a svedomito pre ňu i našu skromnú rodinku pracoval.

Za všetkých dcéra Mária Marciová.

V odpovedi pisateľke z hore citovaného e- mailu som sa ospravedlnil, že sme trochu zanedbali našu rubriku:

„Liga galérie krásnych aktivít seniorom.“ I z toho dôvodu, že pravdu zo sociálneho domu Antik – Pamätaj si, že keď opustíš tento svet, nemôžeš si vziať so sebou nič, čo si získal, iba to čo si dal: plné srdce obohatené službou druhým láskou, obetavosťou a odvahou“ je potrebné šíriť dnešnému svetu, v ktorom by sme mali mať stále na zreteli, že nebezpečenstvom pre tento svet nie sú len ľudia, ktorí páchajú zlo, ale aj tí, čo sedia doma a dovolia, aby staroba bola svetu na príťaž.

Popis k titulnej fotografii:
Žiara slnka sa v každom čase pohybuje nečujne. Vnímavý človek potrebuje ticho, aby sa dotkol duše.

JSN Megazine template designed by JoomlaShine.com