acerola

Pán doktor, počas prvej série otázok a odpovedí sme spomínali termín „tribalizácia“. Mali sme na mysli našu slovenskú rozpoltenosť, roztrieštenosť, celospoločenskú rozbitosť, v ktorej je v jednotlivých skupinách či množstve politických strán takmer každý proti každému, alebo úsilie zjednocovať postupy za návratom k nášmu zdravému životu v objatí zdravšej prírody, ktorú sme tiež „doštiepali“ jedna radosť?

Nie ste magazínom senzácií, preto som dal súhlas k našim hovorom. Prvú časť sme trošku chceli premostiť, aby sme sa dostali k ďalším zaujímavostiam, i keď to, čo v úvode spomínate tiež nie je nezaujímavé a aj takým otázkam je potrebné venovať v praxi náležitú pozornosť. Osobne žijem vo Švajčiarsku a také analýzy ani jedným serióznym médiom by pre švajčiarske politické spektrum neboli lichotivé. Domnievam sa však, že nelichotivá je aj deklarácia vyhľadávaná predajnými sieťami a tiež spotrebiteľmi. Mám na mysli konkrétne dobu spotreby potravín. Rôzne chemikálie, tepelné a tlakové spracovanie, konzervačné látky a dusík predĺžia dobu spotreby na týždne, alebo mesiace, čo je veľmi výrazne deklarované na obale. Čo však nie je deklarované a malo by byť, že čím dlhšia doba spotreby potravín zapríčinená horeuvedeným zásahom, alebo chemickým prídavkom, o to kratšie budeme žiť. Preto čerstvé prírodné potraviny, surové, alebo čo najmenej spracované sú zárukou zdravej výživy. Otázne je, ako túto oblasť konzumácie uplatňujjeme a ako ju poznáme. Či nás táto oblať vôbec zaujíma?! To je sčasti nastavenie zrkadla ako poznáme seba z hľadiska chcenia žiť zdravo a dlho.

Prečo ste sa, pán doktor Korgo, rozhodli práve tejto oblasti venovať a svetu dávať na známosť pravdy o zdravom živote?

Odpoveď sa núka veľmi jednoduchá. Biologické funkcie nášho tela sa menia veľmi pomaly, trvá to dlhé generácie než sa nejaká biologická aktivita tela zmení a naše telo si zvykne na nové prostredie a nový spôsob výživy. Preto je veľký nezmysel robiť výskumy spriemyselnených, alebo i umelých potravín na ľudskom tele, na jeho reakciách na nový spôsob výživy, založené na poznatkoch niekoľkých rokov (ani nie jednu generaciu !) a aplikovaných do praxe ako návody na nové spôsoby stravovania, keď naše telo môže reagovať najskôr po desiatkách generácií a pomaly sa prispôsobiť, alebo i nie, novým podmienkam. To sa nedá povedať o prírodnom racionálnom stravovaní. Tam platia živou prírodou podmienené dlhodobé návyky generácií, ktoré sú nášmu telu blizke.

To nás chcete vrátiť, trebárs, napríklad až do antiky?...

Prečo nie? Či vy snáď pohŕdnete platnými citátmi v publicistike aj pre dnešné životy vo svojej publicistike z antického obdobia ? Ako vás poznám, sotva. Dnes sú výroky antickych lekárov a prírodovedcov spred 4 tisic rokov oveľa vzácnejšie (a cez to vsetko málo sledované, ešte menej uvádzané do našej novej reality), ako úsilia chemického, potravinárskeho a farmaceutického priemyslu. Všetkým nám je známa predpoveď : « Potrava bude našim liekom a liek našou potravou ». Ale kto to berie dnes vážne, kto sa toho drží v živote a kto to v praxi uplatňuje ?

Dnešný človek trpí civilizačnými chorobami, ktoré tu pred 200 rokmi, teda pred priemyselnou revolúciou, ešte neboli. Ako to vnímate cez svoje vnútro a čo s tým ?...

Ako to vnímam? Prostredníctvom reálnych skutočností. Namiesto prírodnej výživy máme dnes plné obchody priemyselných potravinárskych výrobkov, ktoré si môžeme behom celého dňa ľahko kúpiť, pohodlne, v hocijakom množstve. Naviac, v atraktívnom balení, s cielenými reklamami v médiácha hlavne – stále lacnejsie. Ale aj stále s menším obsahom výživných biolátok! Iba zdravými potravinami prispejeme k nášmu zdraviu, s mŕtvymi látkami si kupujeme klince do rakvy.

Priemysel zameriava celú jeho aktivitu na vývoj najproduktívnejších odrôd v rastlinnej výrobe a na chov vysokoproduktívnych zvierat, hlavne za pomoci chémie, alebo i genetickými zmenami. Len aby tie konečné produkty boli dostupné vo veľkom množstve, aby boli lacné, mali pekný vzhľad a atraktivny obal, lebo nás je veľa na planéte a ľudstvo a jeho politici majú záujem na tom, aby bol na jednej strane trvalý ekonomický rast a v rastúcom počte obyvateľov nepribúdal hlad a bieda. Spolu s tým, aby sa udržali pracovné miesta , často sa obetuje prostredie. Napríklad hnedé uhlie sa naďalej doluje, benzinové a nie elektro autá sa ďalej vyrábajú, lebo ak nie, tak by sa stratilo státisíce pracovných miest. A ľuďom sa taký vývoj nahovorí konštatovaním, že žijú stále lepšie a prosperitou v pokrokovom svete. Povedzte, alebo sa pýtajte svojich čitateľov, aká to spoločnosť sme ?...

Rozhovor na pokračovanie vedie Jozef Mazár

Popis k titulnej fotografii:
Táto fotografia približuje plod, ktorý obsahuje prírodný vitamín C.Čerešnička Acerola bola pre svetový trh objavená v roku 1979.V hotovom výťažku obsahuje veľké množstvo prírodného vitamínu C. Možno skonštatovať, že najviac v porovnaní s inými ovocnými preparátmi dostupnými na trhu. Vyjadrené konkrétne číselnými ukazovateľmi : 1.000 (tisíc) až 2.500 ( dvetisíc päťsto) mg na 100 g hotového, prírodného a surového produktu. Okrem vitamínu C sú v čerešničke Acerole vo veľkom množstve obsiahnuté i rôzne iné prírodné biolátky a sekundárne metabolity, ako i prírodná biaktívna voda, ktorá hydratuje telo.
Foto : archív Športlandia.sk

JSN Megazine is designed by JoomlaShine.com