drogova prevencia

Drogová prevencia (primárna) očami študenta, rodiča a tých, ktorí problém poznajú z viacerých strán.

Na úvod by som rád poznamenal, že primárna drogová prevencia je komplikovaný proces, do ktorého vstupuje množstvo subjektov (dieťa či študent, rodina, škola, koordinátor drogovej prevencie, športový klub, médiá...), ktoré sú vzájomne poprepájané sociálnymi vzťahmi a výsledkom je tak spleť premenných, ktoré sú popretkávané rôznymi sociálnymi väzbami. Rád by som zdôraznil, že mnohé z týchto subjektov si ani neuvedomujú, že sú súčasťou tohto „kolotoča“, prípadne, svoju účasť na tomto procese vnímajú len okrajovo. Realitou je tak vnímanie danej problematiky subjektom čiastkovo, alebo výslovne vyhranene, teda, zo „svojho“uhla pohľadu.Poďme sa, však, bližšie pozrieť na videnie primárnej prevencie očami študenta, rodiča a tých, ktorí problém poznajú z viacerých strán.


Aby sme lepšie pochopili, čím je videnie tejto problematiky u jednotlivých subjektov podmienené, je potrebné uvedomiť si individuálne špecifiká toho-daného subjektu, ktoré toto videnie utvárajú a formujú.

Ak si na mušku zoberieme bežného študenta strednej školy, zistíme, že jeho pohľad na problematiku prevencie a užívania drog sa odvíja vo veľmi vysokej miere od interakcií s okolím, konkrétne s faktormi, ktoré formujú jeho osobnosť, názory, postoje... Ide, teda, najmä o vrstovníkov, rodičov a pedagógov. Ak dieťa, povedzme, vyrastá v rodine, kde si rodičia radi vypijú, alebo si na balkóne zapália marihuanu, považuje to za bežné a „normálne“, keďže je v takom prostredí socializované.S rastúcim vekom sa, samozrejme, dostáva do interakcie s rovesníkmi a pedagógmi, kde bude tento postoj s vysokou pravdepodobnosťou aj prezentovať. Najväčším nebezpečenstvom je tak u mladého človeka jeho zraniteľnosť, ktorá spočíva práve na povahe okolia.

Mladý človek si okolie nevyberie a „vhupne“ tak mnohokrát do neznámych, či kalných vôd. Mladý človek netuší, aký boj sa zvádza okolo neho a o neho.Čo sa stane v prípade, ak jeho rovesníci bežne pijú, alebo užívajú drogy? Čo ak sú školy a pedagógovia benevolentní voči pitiu a užívaniu drog mimo vyučovania? Prípadne, ak mincu obrátime: „Čo ak sú rovesníci športovci, ktorí na sebe tvrdo pracujú?“, „Čo ak pedagógovia vychovávajú a vedú svojich študentov k cieľavedomosti, vytrvalosti a poctivosti?“.

Pozorný čitateľ mi dá iste za pravdu, že vplyv na mladého človeka nebude zanedbateľný.Zjednodušene teda môžeme povedať, že dieťa, príp. mladý človek sa stáva odrazom okolia v ,ktorom žije. Nakoniec, to je aj úloha mladého človeka! Socializovať sa, teda nadobúdať zručnosti, osvojovať si normy, hodnoty správania, atď. To, v akom prostredí sa to bude odohrávať je úlohou predovšetkým rodičov!Aj keď mladí ľudia disponujú kritickým myslením a kvantom informácií, ktoré v dnešnej dobe nie je problém získať, spoliehať sa na to je výslovne hazardom s budúcnosťou našou, s budúcnosťou našich detí. Nezabúdajme, že dieťa, či mladý človek sú vynikajúci pozorovatelia a dianie vo svojom okolí dôsledne sledujú a vyhodnocujú.Ako príklad uvediem typický príklad drogovej prevencie na stredných školách, kde sa študenti formou prednášky dozvedajú o účinkoch drog a ich negatívnych dopadoch na jednotlivca a pod.

Uvedomme si, že v dnešnom svete vie mnohokrát študent o účinkoch drog viac, ako samotný prednášajúci! Vie tak buď zo skúsenosti vlastnej, alebo zo skúsenosti svojich rovesníkov, alebo na internete vyhľadá skupinu užívateľov drog, ktorí mu to vďačne popíšu. V praxi som sa stretol aj so zaujímavým pohľadom študentov na prednášku abstinujúceho narkomana, ktorý rozprával svoj životný príbeh, ako prepadol drogám a 15 rokov injekčne užíval heroín. Študenti však veľmi intenzívne vnímali pozitívny koniec tohto príbehu. „Dobre, teda, on si pichal heroín 15 rokov, je tomu tak?“, “A teraz je očividne v poriadku, resp. taká bola jeho výpoveď, je tomu tak?“, „Teda, dostal sa z toho, áno?“.

Čo si o tom myslí čitateľ?... Nie je to tak trochu kontraproduktívne?

Rodič na rozdiel od svojich ratolestí už má vžité normy a hodnoty správania, jeho osobnosť je „vykryštalizovaná“ a výchova detí je tak prirodzene podmienená týmto faktorom.Rodičia sú pre deti prvé výchovné vzory, ktoré majú u nich spravidla veľkú autoritu, čo umožňuje efektívnosť rodinnej výchovy. Problémom je, ak sa rodičia nemôžu, nechcú, či nedokážu náležite postarať o dieťa, prípadne, starostlivosť nevedia adekvátne realizovať. Avšak, rodičomnemožno uprieť ich zámer,teda, vychovať dieťa čo najlepšie. Veď, to je úloha rodiča! Otázkou je, do akej miery rodičia vedia komplexne realizovať výchovu dieťaťa s ohľadom na problematiku užívania alkoholu, drog a pod.

Majú rodičia dostatočné informácie o tejto problematike? Vedia, ako majú postupovať v prípade problémového správania dieťaťa? Vedia na koho sa a majú na koho vo svojom okolí obrátiť? Na rad tak prichádza druhotná fáza socializácie, ktorá v prípade rodičov znamená preberanie a zmenu sociálnych rol v súvislosti s činiteľmi ako sú pracovný kolektív, okruh známych, priateľov, susedské vzťahy, mesto/dedina, médiá...Plnia napríklad médiá úlohu, ktorú by mali zohrávať v tejto oblasti? A aká je ich úloha? Odpovede na tieto otázky nie sú jednoduché a ani univerzálne. Ba, nemožno tu očakávať ani riešenie tohto problému zo strany rodičov. Úlohou koho to je?

Nuž, toto je zjavne úlohou tých,ktorí vidia a poznajú problém z viacerých strán. Tu je však dôležité poznamenať, že vôbec nemá ísť „len“ o odborníkov, ktorí sa pozerajú na problém z pohľadu výlučne jedného odboru. Problematika prevencie je fenomén, ktorý zasahuje tak oblasť medicíny, ako aj psychológie, sociológie, pedagogiky, mediálnej oblasti, filozofie, etiky, športových činností, ale aj, povedzme, histórie... Každý jeden z týchto pohľadov vyžaduje vysoko odborný prístup s dôrazom na vzájomnú spoluprácu odborníkov v tejto oblasti. Komplexný pohľad na vec nie je možné popísať v jednom článku, ba ani v obsiahlej knižnej publikácii a čiastkový pohľad na tento problém je vždy len časťou zložitej skladačky. Čo si o tom myslí čitateľ? Chce to čítať? Potrebuje tieto informácie? Vie s nimi zaobchádzať vecne, konkrétne? Alebo opäť pri probléme začína stádovitosť? Začarovaný kruh. Gordický uzol. Dá sa rozväzovať? Obsah kníh typu: Mne sa to nemôže stať, Žiť hoci aj na kolenách či časopis Závislosť, ktorý bol pre svoj bohatý a z popisovaného hľadiska funkčný obsah potrebný, ale z rôznych príčin zabudnutý, patria do sféry spomienok či návratov v podaktorých sekundárnych preventívnych činnostiach. Alebo sme tu mali ešte niečo publicisticky praxou overené a využívané lepšie, kvalitnejšie?... A tak dnes, zdá sa, čakáme so založenými rukami, alebo iba suchopárne konštatujeme, prešľapujeme, zavše sa klameme, nahovárame si, ak nechcem napísať agresívnejší, ale iste výstižnejší prívlastok....

Mgr. Oto Marci

Popis k titulnej fotografii:
Keď sa pozornejšie zadívam na túto nevšednosť oka a mysle nášho mladého spolupracovníka zo skupiny fotoreportérov, ešte ani nie šestnásťročného Sama Telúcha z Banskej Bystrice, chce sa mi verejne silno pripomenúť, že najnepochopiteľnejšie tajomstvá našich životov sú pochopiteľné. Prečo, ale?...

Text k ilustračnej fotografii Jozef Mazár, foto Samo Telúch

JSN Megazine template designed by JoomlaShine.com