drogova prevencia

Milí priatelia, po rozhovoroch na viaceré témy, ktoré sú skloňované na tomto internetovom portáli, sa chcem s vami podeliť o mojom videní prevencie detí i prevencie ako takej. Som žena,som matka a predovšetkým som závislá. Abstinujúca a pracujúca. Je to pre mňa hrozné v súvislosti so závislosťou písať, čo uvádzam,ale je to tak.

Mám vlastné deti v rôznych vekových kategóriách,dospelé a aj dieťa,ktoré navštevuje škôlku. Keďže som roky intenzívne pracovala na „rozvoji“ svojej závislosti,dopadlo to tak, ako to dopadlo. Fakt je ten, že moje staršie deti so mnou nekomunikujú,možno by aj chceli, pretože majú nevlastnú sestru, možno ich hrdosť im to nedovolí,aby ma oslovili, spýtali sa ako sa mi darí, ako sa máme...

Možno mi mnohí z vás poviete, tak ti treba, zaslúžiš si to, nemala si piť veľa alkoholu a dostať sa do jeho bahna. Problém riešim abstinenciou, začala som ju uplatňovať bez alkoholu pred vyše dvoma rokmi, predtým som nepiť, nie abstinovať vydržala len krátke obdobie. Rozbeh alkoholizmu by si zaslúžil z úcty k čitateľovi širšiu publicistiku. Tvrdím to aj preto, lebo škodlivo sa dá opíjať nie len pálenkou ! A preto tvorcami takej publicistiky by mali byť tí, ktorí ten problém, ktorý nazývame závislosťou, dokonale poznajú z viacerých strán. Za alkoholizmus i choré opojenie z iných škodlivín v spoločnosti, platíme úžasnú daň. Môj problém s alkoholom bol spočiatku možno na prvý pohľad nevinný, ale isto obsahoval mnohé prvky života, ktorí aj mnohí z vás majú a poznajú zo svojho žitia. Alkoholizmus, ak sa z neho dostanete, ostáva chorobou pre nepijúceho, ale abstinujúceho alkoholika na večnosť, ale v abstinencii sa dá žiť krásne.

Moja najmladšia dcéra vyrastá v prostredí,kde nikto nepije,neužíva žiadne návykové látky. A vôbec si nemyslím,že napriek tomu nikdy neokúsi niečo,čo je pre mňa a mnohých ďalších ľudí- bývalou láskou,láskou takou,ktorá nás opantala natoľko,že okrem nej sme neboli schopní vnímať veci a život okolo nás,ochotne sme sa vzdali života v prirodzenom prostredí,akým je rodina a priatelia. Funkčná rodina a skutoční priatelia. Deti v škôlke a v škole získavajú prvé poznatky o drogách, o alkohole. Na začiatku im hovoria o fajčení a musím podotknúť,že deti tieto informácie zachytávajú a tlmočia rodičom. A to všetko zo strachu k vlastným rodičom, ktorí fajčia a pijú alkohol, že zomrú a budú nevyliečiteľne chorí. Napriek tomu ich pred školou čaká díler a ponúka im únik z reality,ktorý je zo začiatku super,neskôr sa však stáva veľkým pánom,ktorý ovládne naše zmysly natoľko,že strácame samých seba. Alkoholová ponuka i dynamika pitia je všednosťou a tento problém súdia, často o jeho prevencii rozhodujú v mnohých prípadoch aj tí, ktorí s tým majú samotní veľké problémy. Pravda je i tá, ktorú často vraví jeden známy publicista nie len v súvislosti s prevenciou škodlivých závislostí, že ten kto nevie, nemôže vedieť, že nevie... A tak som sa pod pitie podpisovala aj ja, až prišiel pád, dno, špina, bahno. Ešte šťastie, že sa mi podarilo z toho bahna vyškriabať. 

V dnešnej dobe plnej informácií,by sme mali byť podľa všetkého múdri a obozretní. Pravda je opačná. Vládne veľká zvedavosť a túžba poznávať nové a hlavne zakázané veci. Nie nadarmo sa hovorí : Zakázané ovocie najviac chutí. V dnešnej dobe nám vyrastá iná generácia mladých. Tí súčasto hrdí, sebaistí, nedotknuteľní a hlavne cítia sa byť často múdri bez životných skúseností. Nie je to z mojej strany kritika. Tak to vnímam s odstupom rokov. Bola som tiež mladá. Tiež mi bolo ťažké niečo vysvetliť, dohováranie som vnímala ako mentorské poúčanie staršími,apelovať na zlo, ktoré na mňa číhalo a číha aj teraz v živote širokých lakťov som brala ľahostajne. Taká, teda, ľahostajná k sebe samej, je v oblasti kvalitnej a účinnej prevencie škodlivých závislostí naša spoločnosť.. Je ťažké vychovávať zdravú generáciu ľudí ,keď sú rodičia chorí. Keď je chorá spoločnosť. Nie fyzicky, mnohí trpia bolesťami duše. Je ťažké vychovávať deti,keď s nimi trávime minimum času a ponúkame im pretvárku, klamstvo, bohatstvo, ktoré je vlastne plodom choroby našej duše.

Prečo? Preto, lebo si cez celebrity mentorujeme a nahovárame, že je to múdre, moderné, zábavné, humorné. Snažíme sa často, aby aj naše deti zapadli do " davu rovesníkov". Začína to ako v živote. Prvým krokom. Musia mať obuté drahé tenisky,najlepší mobil a tablet. Všetci sa sťažujú na " rýchlu dobu". Omyl priatelia,robíme si ju sami takú, akú žijeme.My často zlyhávame ako rodičia,veľké percento rodín je nefunkčných. Nemáme a nevieme,alebo jednoducho nechceme si urobiť čas na oddych a zo života sme vyhodili jednoduché veci,ako je sadnúť si spolu k stolu a vypiť kávu,čaj,zjesť raňajky,či sa len tak rozprávať. Pozerať si v rozhovore s najbližším priamo, úprimne do očí. Najlepšou voľbou a prevenciou je,keď deťom ukážeme,ako máme žiť, ako slušne a úprimne sa spolu rozprávať, riešiť problémy, spolu sa tešiť, že sme ich vyriešili. Na sociálnych sieťach kolovala krásna myšlienka,ktorou by sme sa mali riadiť my dospelí, rodičia, rodiny. Dávajte deťom 2x menej peňazí a 2x viac lásky,času a pozornosti. Hlavne do televízie, tej ktorú pokrytecky nazývame verejno – právnou nedávajme priestor propagácii hašterivej komunikácie prostredníctvom množstva hodín z drahého vysielacieho času, ktorý by nás mal formovať k pozitívnym hodnotám našich životov a mal by prispievať k zdraviu našej duše i nášho fyzického stavu. Mnohí z nás stále pre seba kradneme okrem vidiny bohatstva množstva peňazí a mamony hlavne stres. Tvrdíme, že sme bohatí, múdri, máme patent na rozum a čoraz viac našich detí hľadá únikové cesty zo svojich životov....

Vaša čitateľka Mery sa teší na ďalšie názory. Verte sú potrebné, aby problém prevencie dostal zdravý základ realizácie v rodinách, školách, športe, politike. Potom bude zdravá celá spoločnosť. Aj alkoholizmus začína prvým krokom, aj legalizovaná droga, aj hrací automat...ale nemoralizujme, neklamme seba, lebo potom zákonite klameme aj druhých, klameme sa v spoločnosti navzájom. Riešme! Každý nastavme úprimné zrkadlo sami sebe.

Popis k titulnej fotografii:
Aj my, tak ako vy, túžime po šťastí. Ale čo ak sa vydáme nesprávnou cestou a zablúdime v tme ľudského bahna? Čo ak sa vydáme iným smerom, napríklad na opačnú stranu našich zdravých životov? A predstavte si, že po takej ceste pôjdeme a budee postupovať roky ešte ďalej?...Budeme schopní potom nájsť v sebe samých ešte aspoň štipku šťastia?.. Dospievanie je úžasne náročná cesta pod nebom nečasu zdravia našej mladosti...
Lev Starew

 

JSN Megazine template designed by JoomlaShine.com