drogova prevencia

Napriek tomu, že článok: Názor matky, abstinujúcej alkoholičky, bez redakčného komentára sa objavil v rubrike Zdravie a relax iba včera, redakcia Športlandia.sk dostala viacero spätných väzieb na jeho obsah s rôznymi stanoviskami, od rôznych autorov. Medzi prvými prišiel mailovou poštou aj tento. Prinášame ho tiež bez obsahovej úpravy a v plnom znení:

Prečítal som si článok od pisateľky Mery, niektoré časti ma zaujali viac, niektoré menej. Moje hodnotenie autorky  musím prispôsobiť aj faktu, že článok, zrejme, nepísala publicistka - profesionálka.Vidí sa mi, že snaha vtesnať do článku všetko čo má autorka „nasrdci“, trochu oslabilo môj celkový dojem z textu po prvom čítaní. Pri druhom čítaní sa mi však tento pocit vytratil. Verím, že sa dočkáme od autorky aj pokračovania a väčšieho rozpísania publikovanej témy, v nadväznosti na mnohé načrtnuté, ale obšírnejšie nepublikované rečou jej srdca.

Úvod a priblíženie rodinných vzťahov, považujem za veľmi dobre napísané, bohužiaľ, autorka veľmi skoro (myslím, že je to aj pochopiteľné, lebo sa jej asi určite o rodinných vzťahoch nepíše jednoducho) skĺzava do zovšeobecňovania danej problematiky. Mám na mysli hlavne stať:
„Deti v škôlke a v škole získavajú prvé poznatky o drogách, o alkohole. Na začiatku im hovoria o fajčení a musím podotknúť, že deti tieto informácie zachytávajú a tlmočia rodičom. A to všetko zo strachu k vlastným rodičom, ktorí fajčia a pijú alkohol, že zomrú a budú nevyliečiteľne chorí. Napriek tomu ich pred školou čaká díler a ponúka im únik z reality, ktorý je zo začiatku super, neskôr sa však stáva veľkým pánom, ktorý ovládne naše zmysly na toľko, že strácame samých seba.“

Doba ktorú momentálne žijeme sa zďaleka nedá opísať takto „romanticky“, na to aby sme dokázali pochopiť to ako dnes mladý človek prepadá závislosti a hlavne prečo, je potrebné sa zbaviť zaužívaných klišé(škola-díler-únik z reality-závislosť, atď.). Toto sa dialo vo väčšej miere v minulosti. Dnes sa svet drog a závislostí posunul míľovými krokmi smerom do virtuálneho sveta. Bohužiaľ, naša generácia a aj tie predošlé, sme v poznaní týchto komunikačných kanálov ďaleko za generáciou dnešných tínedžerov. Myslím, že tu je práve na mieste, vytvoriť platformu na bližšie spoznanie tohto prostredia a jeho väzieb.

Opäť ale musím poznamenať, že tento názor autorky akceptujem a nesnažím sa jej ho vyvracať. Predpokladám, že vychádza z vlastnej skúsenosti a poznania. Koniec-koncov aj takýto pohľad vie priniesť a naštartovať zaujímavú a potrebnú diskusiu na túto tému.

V ďalšej časti článku autorka veľmi trefne popísala generačnú paralelu: „Bola som tiež mladá. Tiež mi bolo ťažké niečo vysvetliť, dohováranie som vnímala ako mentorské poúčanie staršími, apelovať na zlo, ktoré na mňa číhalo a číha aj teraz v živote širokých lakťov som brala ľahostajne.“

A tu by som sa pozastavil; z hľadiska formy a obsahu citátu, ide o často zmieňovaný názor, ktorý sa prenáša z generácie na generáciu. Takmer vždy ide o holé konštatovanie, čo v podstate posúva daný stav do pozície faktu. Pýtam sa sám seba: Je možné daný stav zvrátiť? Je možné zlepšiť komunikáciu rodičov a ich detí? Dospeli sme vývojovo ako spoločnosť do štádia keď dokážeme byť voči sebe a svojim deťom úprimní? Odpovedám: Áno aj nie.

Prečo áno?
Dnes máme dostatok pozitívnych príkladov ako môžeme daný stav zmeniť, a vo svojom okolí mám viacero ľudí, ktorí sa na túto cestu úprimnosti dali. Sú to ľudia ktorí majú otvorenú myseľ a srdce a aj keď robia chyby, vedia sa z nich poučiť. Ich deti nevyrastajú v „abstinenčnom vákuu“ a aj napriek tomu sa u nich neprejavujú negatívne dôsledky popísané v článku. Čo teda je tým „svätým grálom“ slobodného života bez závislosti?Myslím, že je to súhrn lásky, slobody, individualizmu, bezpečnosti a filozofie života (mám na mysli tú najpodstatnejšiu časť ľudského vzdelania a poznania). To všetko, samozrejme, podporené úprimnou komunikáciou.

Je to veľa, alebo málo? Podľa mňa nič zložité, vlastne tak prirodzené...

Prečo nie?
Pri odpovedi sa budem snažiť vyhnúť zovšeobecňovaniu negatívnych tendencii v spoločnosti (čo je však pri tejto téme dosť ťažké, takmer nemožné). Negatívnych tendencií má dnešná doba mnoho, no aj napriek ďaleko masívnejšiemu mediálnemu marketingu (v porovnaní s pozitívnymi), som presvedčený, že pozitívnych príkladov a dobra je v našej spoločnosti prevaha. Nič to však nemení na fakte, že tak ako tmavé, tak aj ružové, okuliare sme si nasadili sami. To my sme si vytvorili svoje hodnotové rebríčky, v ktorých sme poprehadzovali tie dôležité veci s tými nepodstatnými. To my sami sme zaspali. Postavili sme si palác, v ňom krásnu spálňu s obrovskou posteľou, na ktorej sme si ustlali. Pohodlne sme si ľahli a veľmi tvrdo zaspali. Spíme a snívame.

V tom sne sme, ale, nešťastní. Chýba nám toho veľmi veľa; skutočný život, reálny nádych a výdych, dotyk, zmysel života a jeho autentickosť,atď. My však hádžeme vinu na všetko a všetkých okolo nás. Obviňujeme predošlé generácie, ženám ukázali tajomstvo palácov, učiteľov, ktorí nás učili o ich histórii, médiá, v ktorých paláce propagovali, dávame vinu architektom, ktorý ich navrhli a murárov, čo ich postavil. Zvaľujeme vinu na systém, na politikov, ktorí ho vymysleli a spravujú, na susedov, na Američanov, Rusov, na imigrantov...
Pritom by sa stačilo len zobudiť. Na začiatok. Ostatné príde postupne, no nie samé. To, že na sebe začneme týmto smerom pracovať nám paradoxne nevtieravo dodá zmysel života. Nie však uniformný a stádovitý. U človeka prebudeného sa v prvom momente prejaví jeho individualita. V spojení s energiou, ktorá sa už nesústredí na pôvodné nezmysly, vzniká dostatočný potenciál k vnútornému rastu a ten sa prejaví vo veľmi krátkej dobe aj na vonok. Človek prebudený-bdelý, je imúnny voči akýmkoľvek druhom závislostí...

Fandím takejto publicistike, a fandím aj Mery. Podľa textu však nemám pocit, že je úplne bdelá. V jej riadkoch cítim bolesť a utrpenie. Dávam to, ale, na vrub krátkosti jej abstinencie. Myslím, že písanie je veľmi dobrá terapia pre ľudí ako ona a napadlo mi, či by si tento typ publicistiky nezaslúžil aj svoju vlastnú kapitolu resp. vyhradený priestor v médiách...

Marek

Popis k titulnej fotografii:
„Nelúčim sa s tebou,nehovorím zbohom i keď by sa aj mnohé iné dalo čítať z tejto fotografie, na ktorú sa pozerám. Ty iste tiež dobre vieš kto takto hovorí, alebo takým štýlom hovorí, akonáhle na životných cestách stretne prítmie, ostáva neverný. Snažím sa moju cestu vystieľať snahou pozitívne meniť svoj životný štýl“. Autor textu: abstinujúci alkoholik
Foto: Marek Čecho

JSN Megazine template designed by JoomlaShine.com