zdravie

Prečo taký titulok? Prečo tento príspevok? Nie je mojim cieľom vnucovať vám moje videnie súčasnosti v odvíjaní vlastného poznania minulosti a sčasti mojich predpokladov, čo nám prinesie budúcnosť. Jedno určite platiť bude naďalej, nie som si však istý v akej šírke to bude, tentoraz, realizované v praxi.

seminar

„Marek Kotaňský (na snímke vpravo) bol jedným z tých, s ktorým som živo viac raz rozprával o praktikách pri riešení drogovej prevencie a liečby v Slovenskej republike, Poľsku a Európe. Zbierali sme v tom čase prvé skúsenosti. Písal sa rok 1994, keď sme sa po prvý raz stretli na medzinárodnom seminári s touto problematikou v Bratislave odkiaľ je tento záber. On bol zakladateľom poľských Monarov a vždy sme si mali čo s ním pri našich stretnutiach povedať. V Slovenskej republike sa zapojil do aktivít v praktickom živote pri vzniku resocializačných zariadení ako prvý MUDr. Ľubomír Gábriš, ktorý bol hybnou pákou založenia komunitného centra liečby drogových závislostí v Ľudovítove v okrese Nové Zámky. Bolo prvým v Slovenskej republike. Stalo sa tak potom čo sme spolu s Jiřím Vackom, autorom knihy Žiť hoci aj na kolenách a Ing. Ondrejom Sakalom, ďalším zo spoluzakladateľov časopisu Závislosť na sklonku roku 1994 navštívili Psychiatrické oddelenie nemocnice v Nových Zámkoch, kde pán doktor pracoval. Ľudovítov začal aktívne fungovať na jeseň v roku 1995“ – zaspomína zavše autor tohto článku (počas svojho vystúpenia na spomenutom seminári) ktorý sa zvykne usmiať ak mu podaktorí tvrdia ich pravdy ako vznikali resocializačné zariadenia na území našej, v tom čase mladej Slovenskej republiky. „ Pamätám sa na prezentáciu knihy Jiřího Vacka v Banskej Bystrici, okrem iných za účasti terajšieho prednostu Psychiatrického oddelenia Roosweltovej nemocnice v Banskej Bystrici, MUDr. Ludvíka Nábélka, ktorý roky odovzdáva svoje bohaté skúsenosti širokej verejnosti zvlášť ako priekopník liečby závislých na hracích automatoch“ zvykne v takých prípadoch poznamenať. Foto: archív Športlandia.sk

V jednej knižke som si ešte v roku 1997 dovolil tvrdiť, že teória, výsledky výskumu uplatňované v praxi, teda osobná skúsenosť a skutočnosť sa musia navzájom prelínať a znásobovať, ak chceme žiť a nielen existovať.

Preč sú časy, keď sa v bývalej Československej socialistickej republike zaoberali problémom závislostí ani nie 4 percentá lekárov či iných odborníkov. Také tvrdenia som čítal vo viacerých kvalitne spracovaných učebniciach uznávaných sociológov, ktoré sa dotýkali problémov alkoholizmu a škodlivých závislostí vôbec, tesne po roku 1989. Boli časy, keď bol tento štát – ako súčasť ČSSR sebestačný a potraviny dokonca vyvážal. Nepatrím medzi tých ani patriť nebudem, ktorí nariekali, alebo budú nariekať za komunizmom. Ak sa dožijem, budem mať v júni 70 rokov a ja sa na komunizmus nepamätám, aby ho ľudia žili v období rokov, odkedy je na svete aj moja maličkosť. Alkoholu a napríklad aj cukru bolo v našej vlasti dostatok a bol to aj vhodný vývozný artikel. Nie som ekonóm, takže do ekonomických úvah či analýz tiež nebudem príspevkom odbiehať. Sám som napísal v jednej mojej knižke, že najväčším bohatstvom pre mňa bola a zostáva snaha komunikovať o mnohých veciach v súvislostiach života s múdrymi tohto sveta.

Podľa mňa sa nedá viesť úprimný a kvalitný rozhovor, aby v ňom bol oddelený život od jeho úsilia. Keďže vnímam túto publicistiku tiež ako rozhovor s čitateľom patrí sa mi verejne opäť, s predstihom viacerých krokov, ktoré nás očakávajú oznámiť aj moje videnie, že sa nemôžeme tešiť na život, ktorý sme žili do vzniku koronavírusu. Prečo? O tom som podrobnejšie už naznačoval prostredníctvom viacerých rozhovorov s ľuďmi, ktorí sa s kvalitou zdravých životov na tejto planéte zaoberali a zaoberajú profesionálne aj v tomto internetovom magazíne Športlandia.sk.

Kľúčový problém pre mňa, ako abstinujúceho alkoholika zostáva zaoberať sa tými faktormi, ktoré závislosť spôsobujú. Najväčším problémom je život sám. Nie alkohol, nie droga, nie funkcia, ktorú človek zastáva, nie množstvo peňazí a pod. V tejto súvislosti sa mi núkajú na papier, na podnety mojich myšlienkových procesov a vlastného poznania i ďalšie otázky:

Čo je príčina a čo následok? Kde a ako hľadať, nachádzať , budovať či pomaličky stavať hodnoty vlastného zdravia a tým aj spoločnosti žitia, života na tejto planéte zvanej Zem? Môže v danej situácii čo – to napovedať história? Podľa mňa je veľkým umením klásť logicky a premyslene otázky, aby mohla byť detailne prostredníctvom odpovedí analyzovaná pravdivo skutočnosť.

Na úseku škodlivých sociálno – patologických javov, ktoré sa nás aj v období koronavírusu veľmi dotýkajú, je to pre jedinca takmer nemožné byť už otázkami jasnovidcom. Ale čo tímová práca? Kde sa prostredníctvom nej nachádzame? Prečo sme zastavili napríklad vydávanie písaného média pre širokú laickú verejnosť, ktoré sa dnes javí z dôvodu už vtedy v tomto časopise nastoľovaných problémov viac ako potrebné?... Nezdá sa mi, že tretí sektor túto oblasť vyrieši k úplnej spokojnosti. Rozhodne nenahradí úlohu kvalitného média, ktorým časopis Závislosť bol!

Patrím k tým, ktorí sa i dnes snažia ešte hlbšie a ešte viac v súvislostiach spoznávať učenie MUDr. Ervína Mortona Jelínka, k odbornosti ktorého som sa dostal v čase, keď som absolvoval základnú liečbu v pražskom Apolináři častými rozhovormi aj s doc. MUDr. Jaroslavom Skálom, u nás v tom čase isto najväčšou a vo svetovej alkohológii z nášho územia najviac uznávanou osobnosťou. Presvedčil som sa o tom viacerými rozhovormi s odborníkmi z tejto oblasti napríklad v Nemecku, ale i ďalších krajinách, ktoré som navštívil ako jeden zo zakladajúcich členov kolektívu vydávania časopisu Závislosť hlavne pre laickú verejnosť, do ktorej si dnes dovolím stále radiť množstvo pedagógov zo Slovenskej republiky, ktorí sú koordinátormi protidrogovej politiky na školách. Konečne aj tu by sme si mali povedať úplnú pravdu z tejto oblasti v Slovenskej republike.

Dôsledne hľadať pravdu aj v tejto oblasti znamená byť nekompromisným, ale i láskavým. Tak z pohľadu odborníkov – lekárov, psychológov, pedagógov či laických terapeutov. V tejto súvislosti nemôžeme a nesmieme zabúdať ani na nežijúcich MUDr. Ivana Novotného z Bratislavy, MUDr, Stanislava Kundu, CSc., ale i mnohých ďalších psychológov, ktorí už opustili tento svet. Prečo? Znova sa utiekam k odbornosti otca alkohológie E.M. Jelínka, ktorý prvý vo svete podložil na vedeckej báze popis alkoholizmu. Dôsledné poznanie jeho životopisu i ním prenášaných skúseností pomôže lepšie, v širších súvislostiach pochopiť dôležitosť efektívneho, efektného a hlavne účelného hľadania a nachádzania obranných mechanizmov v dnešnom svete širokých lakťov.

Ten kto odborne a s plnou zodpovednosťou v tejto oblasti dlhodobo pracuje mi dá za pravdu, že nie náhodou bol ďalšou významnou osobnosťou v tomto smere, po MUDr. Jelínkovi ďalší americký rodák Carl Rogers. Ale tieto otázky tiež nechajme na odborné, ale nie na odporné debaty. Ostaňme touto publicistikou pri laickej verejnosti.

Viacerí ľudia pri odchode zo závislostí späť do zdravého života odpozorovali, že bez drog dokážu žiť aj preto, lebo dokážu v každej situácii zachovať chladnú myseľ a nenechávajú sa unášať emóciami. Usilujú sa chápať ťažkosti a problémy prinášané životom ako výzvu na prekonávanie nepriazne osudu. Svoje ideálne predstavy a túžby napríklad po moci na základe zastávanej funkcii nepovyšujú na hlavné kritérium svojho osobného víťazstva, lebo sa naučili akceptovať realitu.

Vravíte, že toto sú nezmysly, alebo len teória uverejňovaná bez ladu a skladu? Skúste sa zamyslieť nad odpoveďami na tieto otázky, v tomto článku účelovo autorom nezodpovedané: Reagujete precitlivene na každé hanlivé slovo, ktoré odznie na vašu adresu? Zamýšľate sa nad tým ako by ste posúdili na psychiku náročnú danú situáciu o týždeň, mesiac, rok? Snažíte sa pri posudzovaní takej situácie zisťovať jej pozadie? Pri hodnotení, posudzovaní a riešení háklivých situácií máte vždy na zreteli, že k cieľu možno dospieť rozličnými spôsobmi a že jedinej pravdy až na nepatrné výnimky niet?

Uvedomujete si, že najväčším kameňom úrazu v živote človeka nie sú okolnosti samotné, ale spôsob reagovania na udalosti a prijaté, realizované stratégie riešenia problémov či náročných úloh? Chápete problém ako úlohu, nevidíte v ňom údel osudu? Ako narábate s nereálnymi cieľmi a prehnanými očakávaniami? Myslíte si, že by ste mali mať vôkol seba všetko pod kontrolou. Dokážete zaujať vlastné stanovisko a vybrať si hodnoty, ktoré zodpovedajú vašim osobným a profesionálnym cieľom? Dokážete dopriať ľuďom situáciu a čas, aby sa pozitívne realizovali za účelom osobnostného a spoločenského vývoja? Dokážete odpúšťať iným Pracujete manuálne denne aspoň pol hodinu? Cvičíte pravidelne aspoň 15 minút denne?

Existuje jedna pravda. Od často sa opakujúcich záporných odpovedí pri predpokladanej úprimnosti k sebe samému, sebe samej, nie je ďaleko do úniku zo života napríklad aj cestou závislostí. Pri väčšine pozitívnych odpovedí patríte medzi majstrov hľadania krásy života v múdrosti, ale aj múdrosti v kráse života. A prečo uvádzam práve tieto otázky? Spomenutý časopis Závislosť svojim obsahom za pomoci odborníkov i širokej laickej verejnosti na také otázky hľadal odpovede. Prinášal množstvo rozhovorov, živých príbehov i súvislostí ako sa dokázali mnohí aj bez drog dopracovať čo najbližšie k realizácii životných múdrostí a používať to pre vlastný život, ale zároveň i ako pomoc druhým, alebo ako iní, dokázali meniť svoje životy, aby bol pre nich stres, droga, či iné škodlivé sociálno -patologické javy v ich životoch minulosťou. A celkom na záver - taká skupina ľudí nepatrila a nepatrí medzi túžobne očakávajúcich, aby sa po vojne stávali generálmi, alebo ťažili pre seba na úkor druhých. Nosili a snažia sa svojimi životmi nachádzať pravdu, statočnosť, skromnosť a úctu k múdrosti a schopnostiam iných.

Jozef Mazár

Popis k titulnej fotografii:
Nie je ľahké písať dejiny našich životov. Pokiaľ v nich budeme mať viac generálov ako učiteľov, naše životy budú registrovať prehry s vlastným zdravým, triezvym rozumom a pokojom na tejto Zemi.
Foto: Pixabay

JSN Megazine is designed by JoomlaShine.com