erika karova

Už som si viac raz dovolil verejne načrtnúť, že takmer každé naše stretnutia prebiehajú v duchu veľkej jednoduchosti. Na prvý pohľad to môže vyzerať pre podaktorých tvrdenie filozofické.

erika karova 2

Pani Erika Karová pri nákupe pre sociálne slabšie skupiny spoluobčanov. Aj takých ľudí má v svojej blízkosti v merku. Sama tvrdí: „Rúško, dodržiavanie predpísanej vzdialenosti a umývanie , dezinfekcia rúk sú začiatkom každej mojej pomoci starším, sociálne odkázaným, tým ktorí pomoc potrebujú a chcú.“ Foto: Miroslav Pôbiš

V prípade našich rozhovorov s dobrovoľníčkou pani Erikou Karovou, matkou dvoch detí, manželky a angažovanej ženy z celospoločenského hľadiska ide skôr o prirodzenú snahu byť možno jeden od druhého „malý“, teda v rozhovoroch a konaní vedieť zabudnúť na seba, a ostať v úzadí, aby ten druhý sa mohol priblížiť vo svojej jednoduchosti aj k viacerým.

Vo viacerých internetových, ale i printových či elektronických médiách pri rozhovoroch s Erikou Karovou je príznačné, že ona vždy hovorí to, čo si myslí. A myslí si, že roznášať dobro pre ľudí vo svojom okolí je vec prenáramne potrebná. Pani Erika Karová robí roky to, čo hovorí, čo v sebe nosí. Dobrovoľne pomáha tým, ktorí tu pomoc čo najviac potrebujú.Keď sme sa na tému dobrovoľníctva naostatok rozprávali, znova poznamenala:

„Snažím sa byť aktívna v pomoci druhým, lebo tak sa dá roznášať pokoj a pomoc na tejto Zemi pod nebom mieru. Okrem toho to môžem robiť aj preto, lebo mám v tom podporu od celej mojej rodiny. Počínajúc manželom a končiac ďalšími najbližšími príbuznými. Mať podporu, úprimnú, nezištnú od tých najbližších je úžasný poklad. Návrat zdravými myšlienkami a konaním v zdravom ovzduší na tejto planéte.“

Prečo to píšem? Rozhodol som sa zareagovať na aktivity Eriky Karovej aj výzvou, ktorú mi v nedávnom rozhovore prakticky možno ani nevediac ponúkla. Rozprávali sme sa o dobrovoľníctve, športe a ľuďoch skôr narodených. A ona mi na to:

„Ja som presvedčená, že milióny ľudí na tejto zemeguli konajú dobro. Dali sme im názov dobrovoľníci , lebo sú vždy dobrovoľne tam, kde ich iní, raz zdravotne postihnutí, inokedy nie vlastným pričinením chudobní, možno aj telesne veľmi slabí, dlhodobo nemocní, potrebujú. Dnes je dobrovoľnícka práca prakticky neobmedzená. Ani vekom, ani profesiou, pravda, ak to nevyžaduje špeciálne zručnosti. Zúčastňujú sa jej adolescenti aj ľudia nad 60 rokov. Okrem toho mám z vlastného života pri sledovaní mnohých vekom pokročilých dôchodcov dosť príkladov, aby som mohla povedať, že dobrovoľnícke hnutie tej najstaršej generácie bolo a je zdobené, domnievam sa, už takmer storočím. Je úžasne rozšírené. Skúsme mu dať, mám na mysli dobrovoľnícke hnutie pokročilých dôchodcov- špeciálne meno - „strieborní dobrovoľníci“. Skúsme pre nich dobrovoľne aktívne pripravovať aktívnu starobu, ktorú oni samotní príjmu za svoju vlastnú. Mnohí z nich boli, totiž, počas svojej mladosti a aktívneho veku veľmi odvážni, statoční a pracovití. Dobrosrdeční. Takí ľudia sa nezvyknú meniť.Každý človek bez odvahy a statočnosti je len predmetom.““

Nuž čo, povedal som si znova: písať o takých skvelých ľuďoch je našou povinnosťou, ale i zodpovednosťou. Hlavne v printových médiách je to veľmi potrebné. Už aj z dôvodov „strieborných dobrovoľníckych aktivít“ ak to myslíme s touto vekovou skupinou na tejto matičke zvanej Zem, úprimne. A pani Erike Karovej nie je ani táto skupina ľahostajná. Aj počas CIVIDu, najskôr sa dala sama otestovať a až keď dostala certifikát išla osobne pomôcť. Napríklad nákupom a donáškou liekov. Pred získaním certifikátu viacerým telefonovala, zaujímala sa o ich dôchodcovské potreby. Ona sa tiež od skôr narodených dozvedela, že sociálne siete práve táto skupina ľudí veľmi nevyužíva. Facebook, Twitter, ale i ďalšie túto skupinu ľudí neoslovuje. Viacerí jej povedali, že tam sa málo píše o odvahe, statočnosti, ale aj ďalších vzácnych a potrebných hodnotách človečiny.

Tam im sotva dokážu priblížiť spomínané citovou publicistikou, spôsobom im blízkym. Dá sa to pochopiť i rozumieť tomu.Mám na mysli eseje, reportáže, jednoduchšie analytické či beletristické žánre, ktoré zo života starých ľudí veľmi chýbajú. Chýbajú aj ich pohľady na svet.

Čo znamená skutočná hrdosť na úspech, ľudské dobro, prosperitu, spokojnosť, to práve väčšina ľudí hlavne v pokročilejšom dôchodkovom veku dobre pozná a vie svojim ľudským citom i životnou skúsenosťou zväčša dosť pravdivo vyhodnotiť. Hrdosť na naše dobré vlastnosti je v slovenskej pospolitosti silne ohrozená keď zistíme, že druhí, teda iní, sú hrdí na to, že práve tieto vlastnosti nemajú. Aj preto píšem tieto riadky.

Pani Erika Karová by mohla na svoju dobrovoľnícku činnosť smelo reagovať napríklad oznamom, že medzi jej prvé dobrovoľnícke akcie patrilo podujatie ešte v roku 2012pod názvom: Hurá prázdniny, kde patrila medzi organizátorov – dobrovoľníkov. Medzi jej prvé dobrovoľné aktivity patrila napríklad v roku 2014 pomoc OZ Milan Štefánik, kde sa zúčastňovala na podujatiach pre hendikepovaných ľudí ako dobrovoľníčka pri podávaní nápojov, lepení pások pri vstupnom... Potom to bola pomoc v OZ Nožička, kde boli deti s viacnásobným postihom tela.Spomenúť by mohla a konkrétne popísať svoju pomoc pri organizovaní Karnevalu, Mikuláša či Medzinárodného dňa detí. Nechýbala ani pri minifeste v mestskom parku, brigáde Natri svoju lavičku, či Slovensko potrebuje dobrých otcov. V roku 2015 počas podujatia Hurá prázdniny pomohla zorganizovať aj Finále Žiackej chodeckej ligy. Bolo to v čase, kedy ešte neexistoval Športový klub BCF Dukla. V roku 2015 bola pri založení komunitného centra Fončorda, kde pôsobí dodnes ako dobrovoľníčka. V danom roku pomáhala aj počas akcií Deň na onkológii programom pre dospelých ľudí, ktorí tam trávili svoje dni v zápase s týmto chorobným neduhom dneška. Lego spája – celoslovenské stretnutie ľudí s autizmom s OZ SPOSA v Banskej Bystrici tiež rozšírilo bohatstvo jej bohato zapísanej kroniky dobrovoľníčky. Vymenovať názvom Dni dobrovoľníctva, Zbierky oblečenia a hračiek pre Krízové centrum Sv. Alžbety v meste pod Urpínom, Fončorďácke komunitné hody, Charity Day s Prístavom Nádeje, Bystrické Fašiangy s LIONS KLUB a podobne, to sú len suché návraty k tomu, čo už bolo.

Osobne ma ako žurnalistu najviac potešilo, že všade kde bola, kde sa pozitívne prezentovala svojou pomocou, vedela zdokumentovať,prekvapivo jednoducho, ale vecne zareagovať a vysvetliť, ako a prečo sa danej aktivity zúčastnila, ba pridala i trošku viac, ako svojim vnútrom vie vnímať popisovanú pomoc.

Keď som sa jej pri jednej príležitosti spýtal: „Prečo to robíte, pani Karová?“ pozrela sa mi do očí a skromne povedala:

„Ak máte srdce nastavené pre pomoc aj tým druhým, ak chodíte po svete s otvorenými očami a ušami, je potom ľahké pochopiť zmysel takého postoja a konania.“

Dostatočné dôvody na netradičné, ale potrebné vnímať také rozhovory, analýzy i spätné pozitíva zo spomenutých akcií ako vhodnú pomoc na konkrétnu novinársku tvorbu o dramaticky sa meniacom svete. Ako držať krok s dobou? Vlastne pani Erika Karová prináša o tom jednoduché živé svedectvá.

Nikdy som, napriek svojim siedmym krížikom nepoznal lepšiu dobu na učenie žurnalistiky a nikdy nebola lepšia doba stať sa novinárom, nie pisálkom, než v súčasnosti.

Vážim si od každého, od dobrovoľníka či dobrovoľníčky pre tento svet pomáhajúcich zvlášť, ak dokážu ponúknuť svieži a úprimný pohľad na život a ľudí v ňom. Tí špičkoví, mladí, sú oveľa zručnejší v ovládaní techniky, než bola naša generácia a generácie našich predchodcov. Praktickým prepájaním sa so školami a univerzitami by mohli hlavne mladí začínajúci žurnalisti pomáhať vytvoriť prostredie, v ktorom je možné experimentovať a vytvárať ovzdušie prajnej, nie rozháranej či rozhádanej tvorivostisúzvukom ľudského dobra.

Čo ešte viac konkrétnejšie pre tých, ktorí sú najaktívnejší?

V prípade spomenutej pani Eriky Karovej osobne i prostredníctvom internetového magazínu www.sportlandia.sk takáto neformálna, ale o to úprimnejšia nominácia pre ocenenie v rámci akcie Srdce na dlani 2020 v Banskobystrickom samosprávnom kraji.

Jozef Mazár 

Popis k titulnej fotografii:
Aj také obrázky obsahuje bohato popísaná a foto zábermi obohatená kronika dobrovoľníčky, pani Eriky Karovej z Banskej Bystrice.
Foto: archív E. Karovej

JSN Megazine is designed by JoomlaShine.com